Jana Kantorová-Báliková
Z Wikipédie
Jana Kantorová-Báliková | |
---|---|
slovenská poetka a prekladateľka | |
Narodenie | 9. jún 1951 Bratislava, Slovensko |
Pozri aj Biografický portál |
Jana Kantorová-Báliková (* 9. jún 1951, Bratislava) je slovenská poetka a prekladateľka.
Obsah |
[úprava] Životopis
Narodila sa v rodine vedeckých pracovníkov - geológov a vzdelanie získavala v Bratislave, kde vyštudovala odbor pedagogická psychológia a angličtina na filozofickej fakulte Univerzity Komenského. V rokoch 1974 - 1977 pracovala v redakcii týždenníka Nové slovo, od roku 1977 pracuje vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ.
[úprava] Tvorba
Jej tvorbu silne ovplyvnil Vojtech Mihálik, ktorý viedol jej prvé literárne kroky v časopise Nové slovo, kde až do roku 1973 uverejňovala svoje básne. Knižne debutovala o tri roky neskôr zbierkou básní Smäd, no už v rokoch 1973 a 1974 publikovala v almanachoch mladej poézie a prózy. Jej básne majú tradičné tvary, jednoduchšie básnické pomenovania a priamejší vzťah ku skutočnosti, než tvorba jej vrstovníkov. Najpôsobivejšou z jej básní je ľúbostná poézia, v ktorej si zachováva svoju ženskú citlivosť. Patrí k autorom, ktorý zachytávajú civilizačné zmeny mesta, ale tiež často pozoruje syna, rodinu a vyzýva k ohľaduplnosti. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladá anglických a amerických básnikov.
[úprava] Dielo
[úprava] Básnické zbierky
[úprava] Preklady
- 1976 - William Blake: Záhrada lásky
- 1977 - Robert Browning: Čierny kvet
- 1978 - Elizabeth Barrettová-Browningová: Portugalské sonety
- 1979 - Edgar Allan Poe: Havran a iné básne