Jasoň červenooký
Z Wikipédie
| Jasoň červenooký | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vedecký názov | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| ' Linnaeus, 1758 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku |
Jasoň červenooký (lat. Parnassius apollo Linnaeus, 1758) je druh motýľa z čeľade vidlochvostovité.
Je to vzácny a chránený druh motýľa, ktorý je jedným z najznámejších druhov hmyzu v Európe. Patrí spoločne s viac ako šesťdesiatimi ďalšími druhmi motýľov do rodu Jasoň (Parnassius Latreille, 1802). Zaraďujeme ho do čeľade vidlochvostovitých (Papilionidae).
Obsah |
[úprava] História výskumu a popis druhu:
Prvýkrát v dejinách sa spomína jasoň červenooký v roku 1634 v kolektívnom diele štyroch významných prírodovedcov pod vedením anglického entomológa Thomasa Mouffata (1553 – 1604) pod názvom: "Insectorum sive Minimorum Animalium Theatrum". Na tejto práci sa však podieľali i iní autori, ako napr. švajčiarsky vedec a lekár Conrad Gesner (1516 –1565), významný zoológ a prvý anglický entomológ Thomas Penn (= Thomas Penny) (1532 – 1588), ako i prírodovedec, diplomat a londýnsky lekár sir Edward Wotton (1492 – 1555). Latinský názov jasoňa červenookého pochádza od Carola Linného (1707 - 1778), ktorý ho pomenoval v roku 1758 v desiatom vydaní svoje práce: "Systema naturae", ako Papilio apollo. Jedince, podľa ktorých bol tento druh popísaný pochádzali zo Švédska, z okolia hlavného mesta Stockholmu. Názov druhu je odvodený od gréckeho boha Apollóna, ktorý bol podľa starých gréckych báji bohom slnka a svetla, ako i ochranca života a poriadku na zemi.
[úprava] Všeobecná charakteristika druhu a ochrana:
Jasoň červenooký (Parnassius apollo Linnaeus, 1758) – je jeden z najznámejších motýľov v rámci celej Európy. Patrí medzi chránené druhy hmyzu a zaradený je ako jediný druh motýľa z územia našej republiky do Zoznamu celosvetovo chránených a ohrozených druhov živočíchov – viď. CITES. Ochrana tohto druhu spočíva hlavne v ochrane jeho biotopov a zachovaní ich prirodzeného charakteru. Jasoň červenooký je jedným z mála motýľov, kde má význam tiež ochrana jedincov pred prípadným nekontrolovaným a masovým odchytom zo strany zberateľov.
[úprava] Charakter biotopov:
Výskyt jasoňa červenookého v našich prírodných podmienkach je najčastejšie v nadmorských výškach od 300 m.n.m. do asi 1600 m.n.m. Jasoň červenooký nepatrí jednoznačne k horským druhom motýľov, ale skôr sa jedná o dealpína, čiže druh vysokohorský, ktorý sa vyskytuje na vhodných biotopoch, ktorými sú skalnaté stráne a údolia, ako i vápencové svahy s bohatým výskytom suťovísk, ktoré nie sú zarastené stromami, ani porastami kríkov. Najvhodnejšie miesta jeho výskytu sú menej prístupné skalnaté svahy s bohatým výskytom vápencomilnej flóry. V niektorých prípadoch sa jasoň červenooký udržal ešte v okrajových častiach niektorých kameňolomov. Celkove väčšina lokalít výskytu jasoňa červenookého na území Slovenska sa môže priradiť k alpínskym ekosystémom.
[úprava] Časový výskyt na Slovensku:
Jasoň červenooký sa na území Slovenska vyskytuje v jednej generácii do roka, ktorá sa v podnebných podmienkach Slovenskej republiky vyskytuje asi od konca júna do konca augusta. Celkove môžeme o jasoňovi červenookom povedať, že sa vyskytuje v rámci Európy od konca mája až do septembra (v južných oblastiach Európy je to v teplých rokoch už koncom mája a vo vyšších polohách nad 2000 m.n.m. a v severnej Európe sa vyskytuje skôr koncom augusta až v septembri).
[úprava] Bionómia druhu:
Na miestach svojho výskytu lietajú jedince pomalým trepotavým letom, ktorého charakter by sa dal prirovnať až k ťarbavosti a ťažkopádnosti. Ponad lúky lietajú imága asi od 9:00 hod., ale hlavne okolo obedňajších hodín za najväčšieho slnečného svitu. Imága navštevujú niektoré druhy bodliakov, chrastavce a klinček kartuziánsky, menej už skalnice a starčeky. Z bodliakov sú to hlavne fialovo kvitnúce druhy niektorých bodliakov. Z chrastavcov sú to druhy z rodu Knautia. Z klinčekov je to napr. klinček kartuziánsky (Dimthus carthusianorum). Imága lietajú tiež po kvetoch pamajoránu a na kvetoch živnej rastliny húseníc, ktorými sú rôzne druhy rozchodníkov z rodu Sedum: (Sedum album L. a Sedum telephium maximum L.).
Po zosadnutí na kvet živnej rastliny imág, jedinec roztiahne krídla a zanorí hlavu do jej okvetných častí. V období, kedy je slnko prekryté mrakmi sú imága značne letargické, nelietajú a v prípade, že ich objavíme na kvete je možné veľmi dobre si ich prezrieť, pripadne i spraviť dobré fotografické zábery. Prvé dni po začiatku obdobia výskytu jasoňa červenookého vidíme na lokalite iba bezchybné exempláre samčekov, ktorí prudko poletujú po slnkom ožiarených svahoch a sadajú na živné rastliny, aby sa nasýtili ich nektárom. Po niekoľkých dňoch (cca 4 – 7), sa začínajú na lokalite zjavovať prvé exempláre samičiek. Samičky lietajú niečo ťažkopádnejšie, sú pomalšie, ale pri vyrušení dokážu niekedy veľmi prudko vyletieť a stratiť sa nám medzi sutinami, pričom sa môžeme na ne dívať z niekoľkých metrov a nevidíme ich. Zakrátko po vyliahnutí samičiek sú tieto oplodnené samčekmi. Kopulácia prebieha v trávnatom poraste na zemi, event. ojedinele na kvetoch, pričom samička zvyčajne sedí na kvete hlavou hore a samček visí pri kopulácii hlavou nadol. Niekedy prebieha kopulácia i voľne na zemi – na tráve. Kopulácia trvá niekoľko hodín – podľa rôznych autorov zvyčajne menej ako 8 hodín. Na konci kopulácie ostáva samičke na konci bruška zvláštny tuhý útvar, ktorý označujeme pojmom „sphragis“. Je znamením, že samička bola už oplodnená. Za jeden až dva dni po oplodnení začína samička klásť vajíčka, hlavne na kamene v blízkosti živných rastlín húseníc, event. na stvoly suchých rastlín v okolí živnej rastliny. Vajíčok samička znáša rôzny, nie vždy rovnaký počet – (udáva sa okolo 100 kusov). Zvyčajne je vajíčok asi 80 – 100, s diferenciou v intervale 80 – 150 kusov od jednej samičky. Prvé vajíčka, ktoré samička znáša sú najlepšej kvality a najvhodnejšie na chov, z posledných vajíčok sa húseničky liahnu iba vo veľmi obmedzenej miere. Vajíčko je po znesení belavo – ružovkastej farby, jeho rozmery sú asi 1,6 – 1,7 mm v priemere a s výškou asi 0,9 – 1,05 mm. Vajíčko je zdola oploštené a vrchol je jemne vpáčený – konkávny. Inak celý povrch vajíčka je značne drsný a výrazne skulptúrovaný. Vajíčko je po niekoľkých dňoch bielo – žltkasté a neskôr v neskorom lete má odtieň do bielo – belasej farby. Časť húseničiek sa vyliahne z vajíčok ešte v prvom roku koncom leta, resp. na jeseň (jedná sa asi o 6 – 10 % vajíčok). Tieto vyliahnuté húseničky prezimujú v štádiu húsenice v cca druhom instari. Hlavná časť vajíčok, ktoré prezimovali sa vyliahne koncom marca a v apríli. Húsenička sa pri vyliahnutí iba prehryzie z obalu vajíčka, ale tento nepožiera, ako je tomu u niektorých iných druhov motýľov. Ihneď po vyliahnutí prelieza na lístky živnej rastliny, kde požiera ich mäkké, okrajové časti. Húsenica má 5 instarov a po dorastení sa zvlieka koncom mája pričom sa zakuklí. Húsenička dorastá koncom posledného instaru na dĺžku asi 45 – 52 mm. Priemerná dĺžka dospelých húseníc jasoňa červenookého je asi 47 mm. Húsenica je čiernej, až zamatovo – čiernej farby, mäsitého vzhľadu. Za hlavou má mäsité, oranžovo – červené „osmeterium“, ktoré v prípade podráždenia vysúva navonok, ako väčšina príslušníkov čeľade vidlochvostovitých – Papilionidae. Na povrchu tela má oranžové škvrnky bradavicového vzhľadu, ktorých tvar, veľkosť a rozloženie, ako i počet je rôzny u rôznych populácií, čo by mohlo byť dobrým rozlišovacím znakom jednotlivých poddruhov. Podobne ako imága i húsenice sú heliofilné, to znamená, že ich zastihneme na živnej rastline hlavne cez deň a počas slnečného svitu.
[úprava] Živné rastliny druhu:
Živnou rastlinou húseníc sa udávajú rôzne druhy rastlín, ktoré patria k rozchodníkom, hlavne do rodu Sedum. Jasoň červenooký nie je striktný monofág, ako sa kedysi predpokladalo, ale skôr môžeme o ňom povedať, že je oligofág. Hlavnou živnou rastlinou väčšiny našich poddruhov jasoňa červenookého je rozchodník biely (Sedum album L.), menej tiež rozchodník veľký (Sedum telephium maximum L.). Rozchodník biely je hlavnou živnou rastlinou pre populácie rozšírené na západe Karpatskej oblasti. Východná časť Karpatských populácií má ako hlavnú živnú rastlinu rozchodník veľký.
[úprava] Húsenica:
Väčšina húseníc sa pri normálnom počasí zakukľuje v druhom až treťom týždni mája s rozdielom cca 7 – 10 dní. Húsenice sa zakukľujú na zemi, alebo ojedinele nad zemou, vo výške 2 – 3 cm medzi stonkami rastliniek. Na zemi sa kuklia vo veľmi riedkom zámotku, ktorý pozostáva iba z nevyhnutne potrebného počtu vláken, ktoré sú potrebné na zabezpečenie stability kukly a prípadne jej ochranu. Premena húsenice na kuklu trvá asi 4 dni. Kukla je červeno – hnedej farby s odtieňom do modra a akoby na svojom povrchu bola pokrytá „srieňou“. Štádium kukly trvá v našich podmienkách asi 4 – 6 týždňov, v priemere asi 5, 5 týždňa. Po vylezení z kukly je imágo vlhké, má žlto sfarbené krídla, ktoré sú mäkké. Imágo vylučuje žltavo – hnedé mekónium s prímesou červenej farby.
[úprava] Vzhľad druhu:
Jasoň červenooký patrí k najväčším denným motýľom Európy. Je bielo sfarbený, s hyalínnym tmavým lemom predných krídel. Na predných krídlach má okrem tohoto lemu ešte 10 čiernych škvŕn, ktoré mávajú rôzny tvar a veľkosť ale vo všeobecnosti sú dosť konštantne uložené. Na zadných krídlach má okrem rôzne naznačeného čierneho lemu krídel ešte štyri červené, čierno lemované škvrny, ktoré môžu byť úplne vyplnené červeným, ale vo všeobecnosti zvyčajne každá táto škvrna býva vyplnená ešte bielou bodkou. Pri brušku z análnej strany býva ešte niekoľko čiernych (jedna až tri), niekedy červeno vyplnených škvrniek. Tykadlá sú šedočierno sfarbené, krátke a na konci sú ukončené čiernym kyjakovitým zhrubnutím. Povrch tela je hlavne u samčekov pokrytý oranžovo – hnedými chĺpkami. Má tri páry plnohodnotných nôh. Tento štandartný vzhľad sa môže u niektorých jedincov rôzne meniť, čo dalo základ vzniku a popisu rôznych individuálnych odchýliek a foriem. Celkove môžeme povedať, že sa praktický nedajú nájsť dva celkom rovnaké jedince, ani na jednej lokalite.
[úprava] Rozšírenie druhu na Slovensku:
Na území nášho štátu sa jasoň červenooký doteraz udržal na rôznych, mnohokrát úplne malých biotopoch ešte na území viacerých pohorí. Môžeme ho nájsť v Bielych Karpatoch, Strážovských vrchoch, Malej Fatre, Veľkej Fatre, Slovenskom Rudohorí, Pieninách, Muránskej planine, Slovenskom raji, Chočskom pohorí, Oravskej Magure, Javorníkoch a hlavne Nízkych Tatrách. Ojedinele sa vyskytuje i na území iných pohorí, ale tu sa jedná o veľmi malé populácie, ktoré sú na hranici pozorovania.
[úprava] Počet poddruhov na Slovensku:
Na Slovensku bolo popísaných zatiaľ 14 poddruhov tohoto vzácneho motýľa. Otázka platnosti a hlavne opodstatnenosti týchto všetkých poddruhov je niekedy sporná.
[úprava] Pozri aj
[úprava] Galéria
 |
 |
 |
 |
