Jekaterinburské metro

Z Wikipédie

Stanica Dinamo

Schéma siete

Jekaterinburské metro (rus. Екатеринбургский Метрополитен) je podzemná rýchlodráha pod ruským veľkomestom Jekaterinburg, predtým Sverdlovsk.

V súčasnosti ju tvorí jedna červená linka so siedmimi stanicami s dĺžkou 8,6 km. Jej súčasťou je depo (Depo Kalinovskoje), kde je umiestnených 56 vozňov typu 81-71, pôvodom z Mytiščinského závodu. Sú vypravované v štvorvozových súpravách, pričom stanice sú konštruované až na päťvozové. Rozchod koľají je 1524 mm, ročne metro prepraví 42 miliónov cestujúcich.

Obsah

1 Dejiny
- 1.1 Chronologický prehľad sprevádzkovania jednotlivých úsekov
2 Stanice
3 Externé odkazy

[úprava] Dejiny

Jekaterinburg sa začal počas priemyselnej revolúcie rýchlo rozvíjať a časom sa stal centrom celej oblasti Uralu. V 60. a 70. rokoch 20. storočia mal milión obyvateľov a začali vznikať prvé plány na výstavbu metra.

Projekt vzniku systému troch liniek s prestupným trojuholníkom bol schválený v roku 1980 a o dva roky neskôr sa začalo stavať. Vzhľadom na rozmanitosť terénu sa rozhodlo ku kombinácii plytkého a hlbokého založení staníc. Prvý úsek s troma stanicami Prospekt Kosmonavtov, Uralmaš a Mašinostrojtelej) bol otvorený ako trinásty systém metra v ZSSR 26. apríla 1991.

Zatiaľ čo Rusko zachvátila po rozpadu ZSSR silná ekonomická kríza, ktorá v celej krajina utlmila výstavbu podzemných dráh, v Jekaterinburgu stavba pokračovala vďaka štedrým finančným injekciám prezidenta Borisa Jeľcina, pričom sa často predpokladá, že dôvodom bol Jeľcinov pôvod v tomto meste. V roku 1992 sa preto otvorila ďalšia stanica a o dva roky dve stanice, čím sa zdvojnásobila dĺžka metra. Posledné predĺženie bolo v roku 2002 s otvorením stanice Geologičeskaja.

V súčasnosti sa pracuje na dokončení ďalších troch staníc na juhu (Bažovskaja, Čkalovskaja a Botaničeskaja, majú sa postupne otvárať až do roku 2010).

[úprava] Chronologický prehľad sprevádzkovania jednotlivých úsekov

Úsek	Dátum sprevodzkovania
Pospekt Kosmonavtov - Mašinostrojtělej	26. apríl 1991
Mašinostrojtělej - Uralskaja	22. december 1992
Uralskaja - Ploščaď 1905 goda	22. december 1994
Ploščaď 1905 goda - Geologičeskaja	30. december 2002