Johannes Kepler

Z Wikipédie

Johannes Kepler
nemecký astronóm, fyzik, optik a matematik
Narodenie	27. december, 1571 Weil der Stadt, Nemecko
Úmrtie	15. november, 1630 Regensburg, Nemecko
Pozri aj Biografický portál

Johannes Kepler (* 27. december 1571, Weil der Stadt – † 15. november 1630, Regensburg) bol nemecký astronóm, fyzik, optik a matematik, objaviteľ troch základných zákonov pohybu nebeských telies.

[úprava] Život

Johannes Kepler sa narodil vo Weil der Stadt na juhovýchode Nemecka.

Jeho otec bol vojak-žoldnier, a zomrel, keď bol Johannes päťročný. Matka bola dcérou hostinského. Johannes bol ich prvorodené dieťa.

Vyštudoval na univerzite v Tübingene, tu u významného astronóma tej doby, Michaela Maestlina (1550 - 1631) študoval astronómiu.

1601 Kepler zaujal po smrti Tycha de Brahe pozíciu kráľovského matematika v Prahe. Na základe dát získaných Brahom určil elipsovitú dráhu planéty Mars.

1612 Kepler opúšťa Prahu a odchádza do Linzu. Jeho žena a dvaja synovia umierajú. Znova sa žení, ale prenasledujú ho osobné a finančné problémy. Zomierajú mu dve malé dcéry. Vracia sa do Württemburgu.

Johannes Kepler zomrel po krátkej chorobe v Regensburgu.

Po celý svoj život bol Kepler veľmi silne nábožensky založený. Vo svojich dielach sa často odvoláva na Boha.

[úprava] Keplerove zákony

Hlavný článok: Keplerove zákony

Tri základné zákony pohybu nebeských telies:

Planéty obiehajú okolo Slnka po eliptickej dráhe, pričom Slnko je v jednom z ich spoločných ohnísk.
Sprievodič spájajúci Slnko s planétou opíše za rovnaký čas rovnako veľkú plochu.
Pomer druhých mocnín obežných dôb ľubovoľných dvoch planét sa rovná pomeru tretích mocnín hlavných poloosí ich obežných dráh.

[úprava] Dielo

Objavom tzv. Keplerových zákonov rozriešil definitívne spor medzi heliocentrizmom a geocentrizmom v prospech Koperníkovej teórie. Keplerove zákony je možné použiť i na popis daľších telies, ktoré sa pohybujú v gravitačnom poli Slnka, napr. umelých družíc.

Kepler nepovažoval Slnko za jednu z mnohých stálic.

Jednotlivé diela (po latinsky):

Mysterium cosmographicum (doslova Záhada sveta) (1596)
Astronomiae Pars Optica (doslova Optická časť astronómie) (1604)
De Stella nova in pede Serpentarii (doslova O novej hviezde v nohe Hadonosa) (1604)
Astronomia nova (doslova Nová astronómia) (1609)- tu publikoval Kepler svoje prvé dva zákony, ktorými sa riadi pohyb planét
Dioptrice (doslova Dioptria) (1611)
Epitome astronomiae Copernicanae (vydané v siedmich dieloch medzi 1618 a 1621) - tu preberá heliocentrickú astronómiu
Harmonices Mundi (doslova Harmonika sveta) (1619)- tu publikuje Kepler svoj tretí zákon
Tabulae Rudolphinae (1627)
Somnium (doslova Sen) (1634) - považované za prvého predchodcu vedeckej fantastiky.

Tento biografický článok je príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text.