John von Neumann
Z Wikipédie
| John von Neumann | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 28. december 1903 Budapešť |
| Úmrtie | 8. február 1957 Washington |
| Pozri aj Biografický portál | |
John von Neumann (pôvodne maďarsky Neumann János) (* 28. december 1903, Budapešť – † 8. február 1957, Washington) bol maďarský matematik židovského pôvodu, ktorý značnou mierou prispel k vedným odborom ako sú kvantová fyzika, funkčná analýza, teória množín, ekonomika, informatika, numerická analýza, hydrodynamika, štatistika a mnoho ďalších matematických disciplín.
Bol jedným z najväčších matematikov dvadsiateho storočia, vypracovaním princípov fungovania počítačov mal rozhodujúci vplyv na vývoj sveta. Je považovaný za otca jednej z najdôležitejších oblastí dnešných ekonomických vied a matematiky, a tým je teória hier.
Iné jeho známe objavy sú aplikácia operačnej teórie v kvantovej mechanike (takzvaná Von Neumannova algebra) a celulárny automat.
Spolu s Edwardom Tellerom a Stanislawom Ulmanom sa zaoberal aj jadrovou fyzikou a vytvorili základné predpoklady termonukleárnych reakcií a vodíkovej bomby.
Jeho osobnosť a myslenie - spoločne s jeho priateľmi: L.Szilárdom, E.Wignerom, E.Tellerom, P.Erdósom a ďalšími, výrazne prispeli k vzniku zvláštnej legendy, podľa ktorej mimozemšťania pristáli v centre Budapešti a pohybovali sa po svete ako maďarskí vedci. Ich americký kolegovia ich preto prezývali "The Martians" (Marťania).
Obsah |
[úprava] Životopis
Narodil sa ako prvorodený syn Miksa Neumann-ovi a Margite Kann-ovej. János mal dvoch bratov: Mihály (nar. 1907) sa stal lekárom v Chicagu a Miklós (nar. 1911) sa stal právnikom vo Philadelphii. János mal 10 rokov, keď jeho otcovi udelil šlachtický titul cisár František Jozef I.. Jeho otec bol skvelý bankár a právnik, svoje deti podporoval vo všestrannom vzdelaní. János sa už doma naučil starogrécky, nemecky, latinsky a neskôr anglicky. Neskôr sa už dohovoril aj po francúzsky a sám sa učil po hebrejsky. Ako šesťrošný z hlavy delil osemciferné čísla a ako osemročný už ovládal diferenciálny a integrálny počet.
Roku 1913 ho rodičia zapísali na Fasori Evangélikus Gimnázium. Na túto školu chodili aj nositelia Nobelovej ceny E.P.Wigner a J. C. Harsanyi. Aj ich, aj Neumanna učil matematiku László Rátz.
Neskôr študoval na univerzitách v Curychu a v Budapešti, vo svojich 23 rokoch sa stal doktorom, v roku 1929 bol už profesorom univerzity v Hamburgu a v Berlíne.
V roku 1930 dostal pozvanie na univerzitu v Princetone. V roku 1931 bol jedným z profesorov matematiky ktorí v roku 1933 založili Ústav pre pokročilé štúdie v Princetone -The Institute for Advanced Study (spolu s J.W. Alexandrom, Albert Einstein, M. Morse, O. Veblen, Hermann Weyl). Tu von Neumann pracoval až do konca svojho života. Počas 2.sv.vojny sa von Neumann podobne ako mnoho iných vedcov zúčastnil na vývoji nových zbraní. Pravidelne cestoval do Los Alamos, kde sa vyvíjala prvá atómová bomba.
V roku 1945 publikoval správu First Draft Report on the EDVAC, v ktorej popísal všetky základné elementy dnešných počítačov:
- Pamäť, v ktorej sú uložené inštrukcie(program) i dáta
- Aritmetickú jednotku vykonávajúcu logické i aritmetické operácie s dátami
- Riadiacu jednotku vykonávajúcu inštrukcie v slede závislom od výsledkov predchádzajúcich inštrukcií
Napísaním správy von Neumann zatienil ďaľších autorov EDVAC-u J. W.Mauchlyho a P. Eckerta, ktorí väčšiu časť práce vykonali skôr, než sa von Neumann zapojil do projektu. Podľa [[1], po maďarsky] Neumann uverejnením správy zabránil tomu, aby bola daná architektúra patentovaná a tým ju sprístupnil verejnosti. Podľa jeho názoru "počítač nie je majetkom jedného alebo viacerých ľudí, ale vlastníctvom celého ľudstva" [[2], po maďarsky]. von Neumannova architektúra sa používa v počítačoch dodnes.
Von Neumann sa podieľal aj na vypracovaní teoretických základov uvolnenia atómovej energie, podieľal sa tým na vývoji atómovej bomby a využití atómových elektrární. Od roku 1953 až do svojej smrti bol vedúcim Výboru pre atómovú energiu (United States Atomic Energy Commission-AEC), čo je najvyššia vládna funkcia pre vedca. Až do svojej smrti v roku 1957 sa tak stal najvplyvnejším vedcom USA. Zomrel na rakovinu v dôsledku ožiarení pri pokusoch na vývoji atómovej bomby.
[úprava] Diela
- First Draft Report on the EDVAC (Moore School of Electrical Engineering University of Pennsylvania June 30, 1945)
- The Monte Carlo method, spoluautor S. M. Ulam
- Theory of Games and Economic Behavior, spoluautor O. Morgenstern
- The computer and the Brain (Yale University Press New Haven 1958), maď.preklad A számológép és az agy (Gondolat Bp. 1964)
- John von Neumann Collected Works. Vol. I.-VI. Ed. A. Taub (Pergamon Press Oxford 1961-63)
- Self-Reproducing Automata Ed. A. W. Burks (University of Illinois Press Urbana, Illinois 1966)
[úprava] Odkazy
- von Neumannova algebra
- Koncepcia Johna von Neumanna
- Teória hier
[úprava] Externé odkazy
- Významní matematikové v historii (česky)
- Ki volt Neumann János? (maďarsky)
- D. Godfrey, D. F. Hendry, The Computer as von Neumann Planned it
- Howard Rheingold, Tools for Thought, The People and Ideas of the Next Computer Revolution (Simon & Schuster 1985)
- Wiliam Aspray, John von Neumann and the Origins of Modern Computing (MIT 1990), maď. preklad Neumann János és a modern számítástechnika kezdetei (Vince kiadó Bp. 2004)
- J. J. O'Connor, E. F. Robertson, John von Neumann
- J. A. N. Lee, John von Neumann
- In Memoriam Neumann János (Financial Times 24. dec. 1999)
- György Marx, A Marslakók érkezése. Magyar tudósok, akik Nyugaton alakították a 20. század történelmét / Príchod Marťanov. Maďarskí vedci vytvárajúci na Západe históriu 20. storočia (Akadémiai kiadó Bp. 2000)
- Neumann János válogatott írásai / Vybrané diela J. N. Ed. László Ropolyi, Péter Szegedi (Typotex Bp. 2003)
