Static Wikipedia February 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu

Web Analytics
Cookie Policy Terms and Conditions Kórejská abeceda - Wikipédia

Kórejská abeceda

Z Wikipédie

Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku.

Hangul, alebo kórejská abeceda je písmo, ktoré sa používa v oboch častiach Kórejského polostrova (na juhu a na severe).

Obsah

[úprava] Slabičné zložené grafémy

Na rozdiel od väčšiny jazykov, ktorých systém písma je lineárny (t.j. hlásky sa píšu za sebou v jednom riadku), grafický systém písma kórejského jazyka je odlišný, hoci je tvorený hláskami tak ako napríklad v slovenčine. Základnou jednotkou v systéme písania je slabika.


Základná štruktúra slabiky je nasledovná:

začiatočná spoluhláska + samohláska

k o n c o v á s p o l u h l á s k a


[úprava] Ako písmo vyzerá

Hangul: 한국어

znaky: 韓國語

výslovnosť: han-guk-o (vyslov spolu: hangugo)

význam: kórejský jazyk


Hoci spoluhlásky za začiatku slabiky a na jej konci sú tie isté, ich výslovnosť sa líši. Preto pri opise systému písma treba osobitne opísať začiatočné a zvlášť koncové spoluhlásky.

[úprava] Samohlásky

Samohláska v kórejskom jazyku je chápaná ináč ako v slovenčine. Slovenčina rozoznáva tieto samohlásky a, á, ä, e, é, i, í, y, ý, o, ó, u, ú. V kórejskom jazyku sa jedna samohláska chápe ako jedno písmeno, hoci sa vyslovuje niekedy ako dvojhláska či „j“ + samohláska. V kórejskom jazyku existuje 21 nasledovných „samohlások“, ktoré sa vyslovujú krátko (v súčasnosti nie je rozdiel, či daná samohláska je vyslovená kratšie alebo dlhšie, tak ako v slovenčine):

  • jednoduché samohlásky

ㅏ vyslovuje sa ako slovenské „a“

ㅑ vyslovuje sa ako slovenské „ja“

ㅓ podobne ako slovenské „o“, ale menej výrazne a s viac otvorenými ústami

ㅕ vyslovuje sa ako slovenské „jo“, ale menej výrazne

ㅗ vyslovuje sa ako „o“, ale so zaokrúhlenými perami (tzv. otvorené „o“ - napr. v maďarčine)

ㅛ vyslovuje sa ako „jo“, ale so zaokrúhlenými perami

ㅜ vyslovuje sa ako slovenské „u“ s viac našpúlenými perami

ㅠ vyslovuje sa ako slovenské „ju“ s viac našpúlenými perami

ㅡ v slovenčine neexistuje, vyslovuje sa so spojenými zubami a otvorenými perami trochu podobne ako slovenské citoslovce súhlasu

ㅣ vyslovuje sa ako slovenské „i“


  • zložené samohlásky

ㅔ vyslovuje sa ako slovenské „e“

ㅖ vyslovuje sa ako slovenské „je“

ㅐ vyslovuje sa ako slovenské „ä“

ㅒ vyslovuje sa ako slovenské „jä“

ㅘ vyslovuje sa ako wa (nie va alebo ua!)

ㅙ vyslovuje sa ako wä

ㅚ vyslovuje sa ako we

ㅝ vyslovuje sa ako podobne ako slovenské „ô“

ㅞ vyslovuje sa ako we

ㅟ vyslovuje sa ako wi

ㅢ vyslovuje sa ako plynulý prechod od samohlásky ㅡ k samohláskeㅣ


V písanom texte sa však samohlásky v takomto tvare nevyskytujú, musia byť spojené so spoluhláskou. Existuje jedna spoluhláska, ktorá sa v pozícii začiatočnej spoluhlásky nevyslovuje. Je ňou spoluhláska ㅇ.

Nižšie sú uvedené pozície, v ktorých sa nachádzajú samohlásky. Je zrejmé, že „vertikálna“ samohláska sa nachádza vpravo od spoluhlásky, „horizontálna“ samohláska sa nachádza pod spoluhláskou a „vertikálno-horizontálna“ samohláska sa nachádza aj napravo aj pod spoluhláskou.

아.애.야.얘.어.에.여.예.오.와.왜.외.요.우.워.웨.위.유.으.의.이.

[úprava] Začiatočné spoluhlásky

V kórejčine nie je rozdiel v zápise znelých (b, d, g, dž) a neznelých spoluhlások (p, t, k, č). Hoci Kórejčania tieto zvuky z počutia nerozlišujú, existuje rozdiel v znelosti týchto spoluhlások podľa pozície, v ktorej sa nachádzajú. Pravidlom je, že na začiatku slova sa vyslovujú neznelo (t.j. ako p, t, k, č) a všade inde ako znelé (b, d, g, dž).

V kórejskom jazyku neexistujú slovenské spoluhlásky v, z, f, ť, ď, c, dz. Existuje však iná charakteristika, ktorá má dištinktívny charakter. Je to aspirácia, t.j. s akou silou sa daná spoluhláska vyslovuje.

Kórejčina pozná nasledujúcich 19 spoluhlások:

ㄱ vyslovuje sa ako slovenské „k“ (na začiatku slova) alebo „g“ (inde)

  • 가요 [kajo] (tradičná pieseň), 가위 [kawi] (nožnice), 고이 [koi] (pekne), 고아 [koa] (sirota), 아기 [agi] (dieťa), 가게 [kage] (obchod), 고기 [kogi] (mäso), 기계 [kige] (stroj), 가구 [kagu] (nábytok)

ㄴ vyslovuje sa ako slovenské „n“ – 니sa vyslovuje mäkko ako ňi

  • 나 [na] (ja), 너 [no] (ty), 네 [ne] (áno), 누나 [nuna] (staršia sestra), 나이 [nai] (vek), 노기 [nogi] (hnev), 노예 [noje] (otroctvo), 아니오 [aňijo] (nie)

ㄷ vyslovuje sa ako slovenské „t“ (na začiatku slova) alebo „d“ (inde)

  • 대우 [täu] (Daewoo), 도구 [togu] (náradie), 구두 [kudu] (topánky), 가다 [kada] (ísť), 다니다 [taňida] (chodiť), 되다 [tweda] (stať sa)

ㄹ vyslovuje sa podobne ako slovenské „r“, ale menej ostro

  • 라디오 (radio) [radio], 다리 [tari] (most), 도로 [toro] (cesta), 오리 [ori] (kačka), 우리 [uri] (my), 나라 [nara] (vlasť)

ㅁ vyslovuje sa ako slovenské „m“

  • 어머니 [omoňi] (matka), 머리 [mori] (hlava), 나무 [namu] (strom), 다리미 [tarimi] (žehlička), 메뉴 [meňju] (menu), 거미 [komi] (pavúk), 개미 [kämi] (mravec), 매미 [mämi] (cikáda)

ㅂ vyslovuje sa ako slovenské „p“ (na začiatku slova) alebo „b“ (inde)

  • 바나나 [panana] (banán), 비누 [pinu] (mydlo), 보다 [poda] (vidieť), 바다 [pada] (more), 나비 [nabi] (motýľ), 두부 [tubu] (tofu), 바보 [pabo] (hlupák)

ㅅ vyslovuje sa ako slovenské „s“ (시ako „ši“ ale mäkšie)

  • 소 [so] (krava), 새 [sä] (vták), 사과 [sagua] (jablko), 소나무 [sonamu] (sosna), 서류 [sorju] (dokumenty), 서로 [soro] (navzájom), 소리 [sori] (zvuk), 서다 (stáť) [soda]

ㅇ ako začiatočná spoluhláska sa nevyslovuje!

ㅈ vyslovuje sa podobne ako slovenské „č“ (na začiatku slova) alebo „dž“, ale mäkšie

  • 저 [čo] (ja), 주다 [čuda] (dať), 자다 [čada] (spať), 지도 [čido] (mapa), 수저 [sudžo] (lyžička a paličky), 부자 [pudža] (boháč), 아버지 [abodži] (otec)

ㅊ je to aspirovaná forma spoluhlásky ㅈ, vyslovuje sa ako čh

  • 차 [čha](auto), 추수 [čhusu] (deň vďakyvzdania), 치마 [čhima] (sukňa), 고추 [kočhu] (čili), 기차 [kičha] (vlak)

ㅋ je to aspirovaná forma spoluhlásky ㄱ, vyslovuje sa ako kh

  • 코 [kho] (nos), 키 [khi] (výška), 크다 [kh_da] (veľký), 키스 [khis_] (kiss)

ㅌ je to aspirovaná forma spoluhlásky ㄷ, vyslovuje sa ako th

  • 코트 [khoth_] (coat), 사투리 [sathuri] (nárečie), 타다 [thada] (nasadnúť)

ㅍ je to aspirovaná forma spoluhlásky ㅂ, vyslovuje sa ako ph

  • 파 [pha] (cibuľa), 포도 [phodo] (hrozno), 피부 [phibu] (koža)

ㅎ výslovnosť je niekde pomedzi „h“ a „ch“

  • 혀 [hjo] (jazyk), 오후 [ohu] (popoludní), 휴가 [hjuga] (voľno), 호수 [hosu] (jazero), 허리 [hori] (pás), 하마 [hama] (hroch)

ㄲ, ㄸ, ㅃ, ㅆ, ㅉ vyslovujú sa intenzívne

Static Wikipedia 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2007 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2006 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu