Kašubovia

Z Wikipédie

Kašubská národná vlajka

Kašubovia sú samostatný slovanský národ v poľskom Pomoransku hovoriaci po kašubsky. Sú potomkami slovanských Pomoranov. Krajina nimi obývaná sa nazýva Kašubsko.

Dievča v kašubskom národnom kroji

Obsah

1 Geografické oblasti obývané Kašubmi
2 Počet Kašubov
3 Kašubčina
4 História
5 Externé odkazy

[úprava] Geografické oblasti obývané Kašubmi

V Poľsku Kašubovia žijú prevažne v Pomoranskom vojvodstve (Województwo pomorskie). Územie súčasného Kašubska zahrňuje 43 tzv. gmin, Kašubovia tam tvoria viac ako tretinu obyvateľstva.

Pomoransko s oblasťami obývanými Kašubmi

Katedrála v Gdańsku

Powiat pucki: 1.Mesto Hel, 2.Mestská gmina Jastarnia, 3.Mesto a gmina Puck, 4.Mestská gmina Władysławowo, 5.Gmina Kosakowo, 6.Gmina Krokowa.

Powiat wejherowski: 1. Mesto Reda, 2.Mesto Rumia, 3.Mesto a gmina Wejherowo, 4. Časť gminy Choczewo, 5.Gmina Gniewino, 6. Gmina Linia, 7.Gmina Luzino, 8. Gmina Łęczyce, 9. Gmina Szemud.

Powiat lęborski - časť: 1. Časť gminy Cewice.

Powiat bytowski - časť: 1.Mesto a gmina Bytów, 2. Gmina Czarna Dąbrówka, 3. Gmina Lipnica, 4. Gmina Parchowo, 5. Gmina Studzienice, 6. Gmina Tuchomie.

Powiat kartuski: 1.Mesto a gmina Kartuzy, 2.Mesto a gmina Żukowo, 3.Gmina Chmielno, 4.Gmina Przodkowo, 5.Gmina Sulęczyno, 6.Gmina Sierakowice, 7.Gmina Somonino,8.Gmina Stężyca.

Powiat kościerski: 1.Mesto a gmina Kościerzyna, 2. Gmina Dziemiany, 3.Gmina Karsin - časť, 4.Gmina Lipusz, 6.Nowa Karczma - časť.

Powiat chojnicki - časť: 1.mesto a gmina Brusy, 2.Gmina Chojnice - jej severná časť, 3.Gmina Konarzyny.

Powiat człuchowski - časť: 1.Gmina Przechlewo - časť.

Mestá: Gdańsk (s výnimkou jeho východnej časti), Gdynia, Sopot - v ktorých spolu žije okolo 70.000 Kašubov.

V týchto oblastiach či hraniciach, ktoré stanovil pracovník Gdaňskej Univerzity Dr. Jan Modrawski vo svojom diele „Geografia współczesnych Kaszub“ (Gdańsk 1999), má Kašubsko približne 6200 km².

[úprava] Počet Kašubov

Počet Kašubov sa odhaduje v dnešnom Poľsku na 300.000, i keď rôzne odhady udávajú číslo medzi 50.000 až 500.000.

V sčítaní obyvateľov v Poľsku r. 2002 len 5.100 ľudí uviedlo ako národnosť kašubskú, hoci 51.000 ako svoju materčinu uviedlo kašubčinu.

Dvojjazyčná tabuľa s názvom oblasti

[úprava] Kašubčina

Kašubčina patrí k západoslovanským jazykom. Je príbuzná poľštine asi ako slovenčina češtine. Niektorí poľskí lingvisti ju považujú len za poľský dialekt. Centrami Kašubov v Poľsku sú mestá Gdańsk a Gdynia, v niektorých obciach sú aj dvojjazyčné nápisy - poľské a kašubské a kašubčina je používaná ako druhý jazyk. Kašubčina sa rovnako vyučuje na niektorých školách.

[úprava] História

Prvá zmienka o Kašuboch je z 13. storočia kedy pomoranský vojvoda prijal ako svoj titul aj vojvoda kašubský. Medzi rokmi 1648-1720, kedy bola oblasť súčasťou Švédska sa švédski králi titulovali aj ako Kašubskí vojvodovia. V roku 1843, bol v Kašubsku, už ako súčasti Pruska, v duchu germanizačnej politiky zmenený oficiálny cirkevný jazyk z poľštiny na nemčinu, no čoskoro bolo toto nariadenie zrušené. Od roku 1852 bola dokonca vyučovaná samotná kašubčina na gymnáziu vo Wejherowe.

Prvým dielom v kašubčine bol Lutherov katechizmus z roku 1643.

Ďalšími dielami zaoberajúcimi sa kašubčinou boli:

Slownik jezyka pomorskiego, czyli kaszubskiego, 1893 od S. Ramulta;
Slovinzische Grammatik, 1903, Slovinzische Texte, 1905, a Slovinzisches Wörterbuch, 1908 od F. Lorentza.

Prvou národno-buditeľskou aktivitou Kašubov/Pomoranov bolo hnutie Florian Ceynowa po r. 1846. Prijali kašubskú abecedu, spisovný jazyk a gramatiku (1879), vydali dielo o živote a histórii Kašubov (Skórb kaszébsko-slovjnckjé mòvé, 1866-1868), a napísali niekoľko diel.