Kniha Sirachova

Z Wikipédie

Kniha Sirachova alebo Kniha Sirachovcova, skrátene Sirachovec je jednou z deuterokanonických kníh Starého zákona. Pôvodný hebrejský text, ako ho poznáme z Káhirských zlomkov, znel Múdrosť Ješuu, syna Eleazarovho, syna Sirachovho. Alternatívny latinský názov Ecclesiasticus označuje knihu používanú v zhromaždení (Ecclesia). Kniha Sirachova je súčasťou kánona Biblie katolíckej cirkvi. Protestantské cirkvi ju do kánona nezahŕňajú, nie je ani súčasťou hebrejskej Biblie.

[úprava] Autor, dátum, text

Pôvodným jazykom knihy bola hebrejčina. Autorom bol už spomenutý Ješua ben Eleazar ben Sirach („Sirachov potomok“, odtiaľ „Sirachovec“), vzdelaný Žid žijúci v diaspóre v Alexandrii na prelome 3. a 2. storočie pred. Kr. Bol to veľmi vážený učiteľ, ktorý sa dostal do styku s mnohými inými kultúrami, najmä s gréckou, a snažil sa prispôsobiť židovské myslenie, tradíciu a vieru novým kultúrnym podmienkam. Knihu Jošuov vnuk preložil do gréčtiny a publikoval ju niekedy po roku 117 pred. Kr. a v tomto preklade sa dochovala. Hebrejský text bol po stáročia stratený. Medzi rokmi 1896 a 1900 sa nasli 4 hebrejské rukopisy z 10. až 12. storočia v Káhirskej geníze (rukopisy s verziami A, B, C, D). V roku 1931 boli nájdené ďalšie rukopisy s verziou E a v roku 1958 a v roku 1960 ďalšie rukopisy B a C. Zlomok rukopisu F bol nájdený v roku 1982. Zlomky boli nájdené aj v Kumráne a Masade.

Grécky text sa zachoval vo dvoch ľahko odlišných verziách.

[úprava] Obsah

Kniha Sirachova pôsobí dojmom školských skrípt alebo poznámok k výuke. Ide sa o veľmi dlhú zbierku (je to jedna z najdlhších kníh Starého zákona, má celkovo 51 kapitol) najrôznejších ponaučení, rád a napomenutí na najrôznejšie témy každodenného praktického života, ako nadobudnúť múdrosti, ako zachovávať Boží zákon a pod. V tomto smere je typickou múdroslovnou knihou. Podobne ako ďalšie múdroslovné knihy sa zaoberá praktickými otázkami „dobrého života“ a celkom necháva bokom všetku typicky židovskú tradíciu dejín spásy. Jedinú výnimku tvoria kapitoly 44 -- 50, ktoré obsahujú tzv. „Chválu otcov“. Tu Sirachovec prerozprávava dejiny spásy a vymenúva jedného po druhom jednotlivých významných „otcov“, tj. postavy z dejín židovského národa. Nejde sa však o dejiny národa v posvätnom zmysle, ale pre Sirachovca tieto postavy slúžia ako príklad pre ctnostný a bohabojný život a ako dôkaz vysokého (a preto viac platného a váženého) veku židovskej viery a náboženstva.