Lesnica

Z Wikipédie

Lesnica
Erb	Mapa

Základné údaje
Kraj:	Prešovský
Okres:	Stará Ľubovňa
Región:	Spiš
Poloha:	00° 00' 00" s. š. 00° 00' 00" v. d.
Nadmorská výška:	492 m n.m.
Rozloha:	14,58 km²
Počet obyvateľov:	536 (31.12.2004)
Hustota obyvateľstva:	37 obyvateľ(ov)/km²
Prvá písomná zmienka:	1297
Nacionále
Štatistická územná jednotka:	526843
EČV:	SL
PSČ:	065 33 (pošta Veľký Lipník)
Telefónna predvoľba:	0 52
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu:	Lesnica 7
Web:	www.lesnica.sk
E-mail:	[mailto: ]
Telefón:	4397526
Fax:
Politika
Starosta:	Ján Gondek (SDKÚ)
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Lesnica je obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa v Prešovskom kraji.

[úprava] Poloha a prírodné podmienky

Malebná zamagurská obec Lesnica leží na severozápade Staroľubovnianskeho okresu pri hranici s Poľskom v nadmorskej výške 485 m. Poloha pod hlavným hrebeňom Malých Pienin a celkový ráz tunajšej horskej prírody zanechá v každom návštevníkovi obce nezabudnuteľný dojem. Koncepciu urbanisticko-architektonického riešenia obce klasifikujeme ako potočnú radovú výstavbu.

Chotár obce má v súčasnosti rozlohu 1 425 ha a v jeho severozápadnej časti sa nachádza kaňon Dunajca a Lesnického potoka s krasovými útvarmi. 5/6 chotára Lesnice zasahuje do Národnej prírodnej rezervácie PIENAP (Pieninský národný park).

Turistický chodník popri rieke Dunajec spája Lesnicu s obcou Červený Kláštor. V týchto miestach vytvára Dunajec štátnu hranicu s Poľskom.

Jar prichádza do doliny Lesnického potoka neskoro. V lete sa priemerná denná teplota pohybuje okolo 15°C. Zimné obdobie prichádza do doliny Dunajca pomerne skoro. Celá oblasť je bohatá na zrážky. V Lesníckom chotári sú najrozšírenejšie jedľovo-smrekové lesy s vtrúseným bukom. Na niektorých miestach nájdeme aj čisté bučiny. Na vyvýšených skalných stanocištiach a previsoch rastie borovice, ktorá sa tu už vyskytuje od treťohôr. Celkovo v Pieninách od jari do jesene kvitne 1 100 druhov cievnatých rastlín.

V okolí obce je bežná srnčia zver, menej početná už jelenia a divačia. Ojedinele sa vyskytuje aj vlk, rys ostrovid, líška obyčajná, mačka divá, viaceré druhy netopierov, množstvo spevavých i dravých vtákov, vydra riečna, ale aj veľa druhov rýb.

Neobyčajné prírodné podmienky lesnického chotára, okolité útvary Pieninského bradlového pásma, ako aj osobitá fauna a flóra sú ako stvorené pre pobyt turistov a návštevnékov, ktorí v stále hojnejšom počte tento rátovitý kraj navštevujú.

[úprava] Dejiny obce

[úprava] Dejiny obce od počiatkov do roku 1918

Oblasť Spiša, konkrétne Zamaguria, patré v mnohých ohľadoch k jedným z najzaujímavejším na Slovensku.

Už v obdobé staršej doby bronzovej viedla údolím Popradu a Dunajca jedna z dôležitých ciest do Poľska a v neskorej dobe bronzovej sa na túto cestu napojila nová vetva z Potisia do Toplianskej oblasti. V 2. stor. p.n.l. obývali túto oblaasť Kelti, neskôr Germáni a nakoniec tu zapustili korene slovanské kmene.

Po vzniku Veľkej Moravy a neskoršom pripojení Vislanska (koniec 9. stor.) nastalo v severnom Zamagurí zintenzívnenie života. V čase konštituovania ranostredovekého Uhorského štátu (zač. 11. stor.) sa oblasť dostala pod vládu poľského kráľa Boleslava Chrabrého. Neskoršie vnútorné nepokoje a roztrieštenosť v Poľskom kráľovstve ako i tatarský vpád (r. 1 241) radikálne zabrzdili aj rozvijajúce sa kolonizačné prúdy smerujúce do oblasti zo severu. Až koncom 14. stor. po smrti Kunikundy (dcéra uhorského kráľa Belu IV. a manželka Boleslava Chrabrého), nárokujúcej si prihraničné severospišské územie, sa tu s konečnou platnosťou presadila uhorská kráľovská moc.

V oblasti horného Dunajca v 2. polovici 13. stor. nebola ešte presne vytýčená štátna hranica a celá oblasť nepatrila k Uhorsku. K uhorskému štátu sa natrvalo pričlenila až v nasledujúcich desaťročiach.

Dolinou Dunajca viedla aj dôležitá obchodná cesta, ktorá spájala Liptov s Oravou a so Spišom. Napriek tomu, že krajinské záseky uhorských hraníc boli už na konci 13. stor. posunuté prakticky do polohy dnešnej štátnej hranice, o prihraničné územie mali neustále záujem poľskí cirkevní aj svetské feudáli. Avšak po niekoľko desaťročí trvajúcich sporoch, do ktorých bola zainteresovaná aj pápežská kúria, sa nakoniec predsa len na území Zamaguria a celého severného Spiša jednoznačne presadila moc uhorských kráľov. Odhladnuc od chvíľkových zmien, kedy poľskí králi alebo feudáli na určitý čas toto územie vojensky obsadili, sa tento stav už nezmenil a celá Spišská stolica bola územnoprávne zaradená do Uhorského kráľovstva po celý čas jeho neskoršej existencie.

V polovici 13. stor. patrili k najmocnejším a najbohatším feudálom na Spiši príslušníci šľachtickej rodiny nemeckého pôvodu z Hrhova, šľachtický rok z Veľkej Lomnice, ktorý v roku 1 290 na severných hraniciach svojho panstva založil mestečko Spišská Stará Ves, a šľachtici z Markušoviec a Batizoviec.

Obec Lesnica sa prvýkrát spomína v domačnej listine z roku 1 297, v ktorej Helbrand, gróf spišských Sasov a člen Toporeckej vetvy šľachtickej rodiny z Hrhova, potvrdil istému Radiovi, synovi Mecha, držbu lesa Leznice a tento na jeho mieste založil novú usadlosť. V stredoveku sa pre majetkové nejasnosti a spory dedina delila na Veľkú a Malú Lesnicu. Práve v tomto období sa, v dovtedy neosídlenom Zamagurí začala kolonizačná vlna, v priebehu ktorej boli založené ďalšie obce: Richvald (Veľká Lesná),Sv. Margita, Sv. Peter, Haligovce, Veľký Lipník a Jurské. Všetky, vrátane Lesnice, boli založené na emfyteutickom, nemeckom práve.

Obdobie konca 13. stor. a zač. 14. stor.môžeme pokladať za obdobie rozvoja kolonizácie Zamaguria. V jeho závere bola najväčším vlastnékom pôdy v oblasti šľachtická rodina z Brezovice. Hrad Nedeca, resp. Dunajec bol vybudovaný práve Kakašom z Brezovice (1 320 až 1 326). Napriek tomu, že tento šľachtic kolonizoval okolité územie, Lesnica mu pravdepodobne nepatrila.

Od zač. 14. stor. sa stupňuje mocenský boj šľachticov z Hrhova a Brezovice, v snahe získať v oblasti rozhodujúci vplyv. Jeho vyvrcholením bola šarvátka, v ktorej Kakaš so svojimi spološníkmi zabilFridricha, syna grófa Arnolda. Následkom bolo (1 307) rozhodnutie zmierovacieho súdu v Levoči, ktorý uložil Kakašovi, o.i. za trest odslúžiť 400 omší v šiestich nových kláštoroch. Po celkovom ukončení tejto kolonizačnej vlny začiatkom 15. stor. vlastnili v oblasti Zamaguria šľachtici z Brezovice 14 dedín, šľachtici z Hrhova 4 dediny a krížovníci z Lendaku 2 dediny. Neskôr sa vytvorili dva veľké majetkové komplexy, a to panstvo hradu Nedeca, ktorý od r. 1 327 vlastnila magnátsky rodina Drugethovcov a panstvokartuziánov a od r. 1 711 kamaldulov z Červeného Kláštora.

Poslednými šľachticmi vlastniacimi Lesnicu bol rod Švábyovcov, v ktorých majetku je Lesnica doložená Listinou z r. 1 518. Rod Švábyovcov predal obec i s majetkom v 16. stor. kartuziánom z Červeného Kláštora a od r. 1 707 prešla napokon Lesnica do vlastníctva rádu kamaldulov, ktorí kartuziánov v Č. Kláštore vystriedali.

Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text.

Mestá a obce okresu Stará Ľubovňa (2+42)

31.12.2003