Plaveč (okres Stará Ľubovňa)
Z Wikipédie
| Plaveč (okres Stará Ľubovňa) | |
|---|---|
| Erb | Mapa |
 |
 |
| Základné údaje | |
| Kraj: | Prešovský |
| Okres: | Stará Ľubovňa |
| Región: | Šariš |
| Poloha: | 20° 50' 50,58" s. š. 49° 15' 27,8" v. d. |
| Nadmorská výška: | 488 m n.m. |
| Rozloha: | 17 km² |
| Počet obyvateľov: | 1857 (31.12.2004) |
| Hustota obyvateľstva: | 109 obyvateľ(ov)/km2 |
| Nacionále | |
| Štatistická územná jednotka: | 526959 |
| EČV: | SL |
| PSČ: | 065 44 |
| Telefónna predvoľba: | 0 52 |
| Oficiálne adresy | |
| Adresa obecného úradu: | Obecný úrad Hviezdoslavova 101/4 065 44 Plaveč |
| Web: | www.plavec.sk |
| E-mail: | ocuplavec@stonline.sk |
| Telefón: | 052/4921783, 052/4284851 |
| Fax: | 052/4921711 |
| Politika | |
| Starosta: | Ján Nemergut |
| Zdroje údajov | |
| Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info | |
Plaveč je obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa.
Obsah |
[úprava] Štatistika Obce Plaveč
[úprava] Základné údaje
| Kód obce | 526959 |
|---|---|
| Okres | Stará Ľubovňa |
| Kraj | Prešovský |
| PSČ | 065 44 |
| STČ | 052 |
| Prvá písomná zmienka | r. 1269 |
| Nadmorská výška | 488m |
| Najnižšia teplota | -38 C (1929) |
| Najvyššia teplota | + 34 C (1992) |
| Katastrálna výmera | 1668 ha |
[úprava] Dlhodobý vývoj počtu obyvateľov
| Rok | Počet obyvateľov | Muži | Ženy |
|---|---|---|---|
| 1900 | 1332 | - | - |
| 1970 | 1733 | 888 | 885 |
| 1980 | 1820 | 917 | 903 |
| 1991 | 1766 | 896 | 870 |
| 1995 | 1839 | 914 | 925 |
| 2000 | 1829 | 915 | 914 |
| 2005 | 1851 | 936 | 916 |
[úprava] Veková štruktúra obyvateľstva
| Rok | 1970 | 1980 | 1990 | 1995 | 2000 | 2005 |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Predproduktívní | 651 | 543 | 494 | 454 | 550 | 364 |
| Produktívní | 915 | 1046 | 1000 | 1087 | 1044 | 1182 |
| Poproduktívní | 207 | 231 | 272 | 298 | 235 | 305 |
[úprava] Pohyb obyvateľstva
| Rok | 1970 | 1980 | 1990 | 1995 | 2000 | 2005 |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Narodení | 39 | 42 | 27 | 26 | 17 | 23 |
| Zomrelí | 10 | 17 | 11 | 14 | 21 | 20 |
| Prisťahovaní | 38 | 23 | 30 | 35 | 21 | 7 |
| Vysťahovaní | 45 | 47 | 44 | 16 | 22 | 20 |
| Prírastok | 22 | 1 | 2 | 31 | - | - |
| Úbytok | - | - | - | - | -5 | -10 |
[úprava] Vývoj bytového a domového fondu
| Rok | 1970 | 1980 | 1990 | 1995 | 2000 | 2005 |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Domy | 308 | 354 | 377 | 393 | 446 | 461 |
| Byty | 331 | 389 | 423 | 453 | 497 | 517 |
[úprava] Stav obyvateľstva podľa národnosti /sčítanie z roku 2001/
| Slovenská | 99,49 % |
|---|---|
| Maďarská | 0 % |
| Rómska | 0 % |
| Rusínska | 0,11 % |
| Ukrajinská | 0,11 % |
| Česká | 0,22 % |
| Poľská | 0,07 % |
[úprava] Bývajúce obyvateľstvo podľa náboženského vyznania
| Rímskokatolícke | 94,60 % |
|---|---|
| Evanjelické | 0,05 % |
| Greckokatolícke | 4,75 % |
| Pravoslávne | 0,05 % |
| Bez vyznania | 0,55 % |
[úprava] História obce Plaveč
Najstaršia správa o obci je z r. 1269, keď kráľ Belo IV. dal rytierovi Bohumírovi dedinu Trstené v Liptove za jeho dovtedajšie dediny Plaveč a Žehru. Z nej vyplýva, že dedina jestvovala už pred 12. st., pri ktorej okolo r. 1100 uhorský kráľ Kolomoman usadil vysunutú stráž Plavcov /Polovcov/ na ochranu hraníc Uhorska, od ktorých staršia dedina dostala nové pomenovanie Plaveč. Odvtedy až do 2. pol. 13. st. bola spolu so svojím okolím majetkom uhorskej koruny. Pred r. 1269 bola na čas majetkom liptovského šľachtica Bohumíra, neskôr patrila Detrikovmu synovi Arnoldovi zo Spiša, ktorému plavečské panstvo daroval kráľ Štefan V. Hradné panstvo Plaveč zostalo vo vlastníctve Arnolda len do r. 1294, keď ho výmenou za majetok Švábovce na Spiši získal kráľ Ondrej III. R. 1317 kráľ Karol Róbert plavečské panstvo daroval Filipovi Drugetovi. Po smrti Filipa Drugeta, ktorý nemal potomkov, Karol Róbert r. 1327 dal jeho majetky Filipovmu synovcovi Viliamovi. V 2. pol. 14. st. panstvo bolo opät kráľovským majetkom. Koncom 14. alebo zač. 15. st. sa vlastníkmi panstva stali šľachtici Bubekovci, ktorí okolo r. 1427 boli už trvalými vlastníkmi majetkov plavečského panstva. R. 1449 sa hradu zmocnilo bratrícke vojsko a stal sa sídlom vodcu bratríkov Petra Aksamita, ktorý ho r. 1455 dostal do zálohu. Konc. 15. a zač.16. st. vlastníkmi panstva boli Zápoľskovci, ktorí ho r. 1505 predali šľachticovi Michalovi Horvátovi z Lomnice. Plavečských Plavcov, ktorí tu vykonávali vojensko-strážnu službu od zač. 13. st., uhorskouhorskí králi postupne premiestnili, prípadne tu usadili nových strážcov. Časť z nich postupne upadla medzi poddaných alebo za zvláštne zásluhy ich králi povýšili na zemepánov. V 2. pol. 13. st. tu žili len poddanské domácnosti.
Pravdepodobne zač. 14. st. sa v Plavči usadilo nové obyvateľstvo podľa zákupného práva. V 14. st. tu jestvovalo šoltýstvo, ktoré neskôr zaniklo. V 16. st. pôsobil už volený richtár. V 1. pol. 14. st. jestvoval plavečský dištrikt, do ktorého patrili okolité farnosti. Plavečská farnosť jestvovala aj v 15. a 16. st. Cez Plaveč viedla krajinská cesta tiahnuca z údolia Torysy do údolia Popradu.
V 13. alebo zač. 14. st. na tejto ceste zaviedli zemepáni vyberanie mýta pod hradom. Mýtnica a vyberanie mýta sa udržalo aj v 15. a 16.st. Z iniciatívy zemepánov sa v Plavči v 14. alebo 15. st. zaužívalo konanie trhu. Od konca 15. st. sa vyvíja ako poddanské mesto. Mestský vývoj posilnili aj tri jarmoky, ktoré sa mohli konať od r. 1505, keď mesto dostalo trhové právo. R. 1427 roľnícke domácnosti zdanili od 76 port, takže Plaveč patril k stredne veľkým mestám. Bol jediným mestom na plavečskom panstve. R. 1600 bolo v sídlisku 44 domov, mýtnica, mlyn, kostol, fara, škola a 2 kúrie šľachticov Horvátovcov. R. 1456 a 1631 sa poddaní hradu vzbúrili proti poddanským ťarchám. V 18. st. boli zemepánmi Horvátovci, v 19. st. tu mali majetky Salamonovci. R. 1756 mestečko vyhorelo. V r. 1787 malo 64 a r. 1828 130 domov. Zač. 20. st. tu založili závod na výrobu syrov a otvorili kameňolom. Po r. 1918 obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom.
Obec bola oslobodená 23. 1. 1945. Počas bojov zhorelo v obci 41 domov, 145 stodôl a 81 maštalí. Vo voľbách 1946 zvíťazila DS, zo 673 hlasov získala 435, KSS 215, Strana práce 17 a Strana slobody 2 hlasy. Povodeň r. 1948 spôsobila veľké hospodárske škody. ŠM, založený r. 1962, bol pod správou ŠM Lipany do r. 1969, od 1970 do 1975 bol pod správou ŠM Stará Ľubovňa, od 1975 JRD Rozvoj. Po oslobodení obec zaznamenala hospodársky a kultúrny rozvoj. Po r. 1945 bola v obci zavedená elektrická sieť /1957/, miestny rozhlas, verejné osvetlenie, vodovod /1990/, postavená základná škola /1958/, kultúrny dom a budova MNV /1967/, most cez rieku Poprad /1973/, budova Jednoty SD /1981/, reštaurácia /1983/, stredisko služieb /1984/, požiarna zbrojnica /1985/, športový štadión /1988/, nové rodinné domy, objekty JRD. Uvedením železničnej trate Podolínec - Plaveč do prevádzky v r. 1966 obec získala železničné spojenie.
[úprava] Pamiatky
[úprava] Hrad Plaveč
Hrad bol postavený v rokoch 1270-1294 ako pohraničná pevnosť. Na vlastné náklady ho dal vybudovať šľachtic Arnold, syn Detrika. Od začiatku bol vymurovaný z kameňa. Názov dostal prevzatím názvu najdôležitejšej dediny panstva, ktorou bol Plaveč. Za Zápoľských dostal renesačné opevnenie. Od r. 1323 do r. 1366 bol v rukách Drugetovcov. V 15. st. počas husitských bojov bol sídlom vodcu bratríkov Petra Aksamita, ktorý ho mal vo svojej moci do r. 1458. R. 1505 dostali hrad do vlastníctva Horvátovci, ktorí uskutočnili renesančné opevnenie hradu. Počas Rakóciho povstania bol hrad na strane povstalcov. V 18. st., keď stratil vojenský význam, Paločajovci ho premenili na kaštiel. R. 1715 nebol v zmysle nariadenia cisára Karola VI. zbúraný, lebo bol uznaný, že má charakter obývaného kaštieľa. Pri adaptácii r.1830 bola narušená statika, Paločajovci hrad opustili a presťahovali sa do kaštieľa, ktorý si postavili pri Plavči. R. 1856 hrad vyhorel, odvtedy pustne. Dnes sú z neho len obvodové múry obytného traktu z 18. st. a zvyšky delovej bašty.
[úprava] Kostol sv. Margity
Kostol sv. Margity, /rímskokat./ trojloďový, jestvoval už v 13. st., pôvodne gotický, v období renesancie rozšírený o renesančnú kaplnku, r.1730 pri renovácii zbarokizovaný. Ďalšie úpravy boli uskutočnené v r. 1892, 1901-1903. R. 1936 bol opravený. Okolo r. 1330 v ňom pôsobil farár Gregor, ktorému pred r. 1330 jágerský biskup Čanadín zhabal desiatok od miestnych farníkov. Za reformácie r. 1614 ho prevzali evanjelici, ktorých vlastníctvom bol až do r. 1660. Ku kostolu patrí hradná kaplnka sv. Kríža z r.1711, kaplnka sv. Trojice z r. 1773, okolo ktorej sú pochované obete epidémie cholery, kaplnka sv. Anny z r.1867 a P. Márie z r. 1834. Hlavný oltár sv. Margity Antioch., barokový, z r. 1730. Upostred veľký reliéf sv. Margity, obklopenej anjelskými hlavičkami, po stranách plastiky sv. Petra, Barbory, Kataríny a Pavla apošt. Na nadstavci uprostred reliéf sv. Jána Nepom., po stranách plastiky sv. Štefana kráľa, sv. Ladislava, vo vrchole sv. Michala arch.
Oltár bočný P. Márie, ranobarokový, z konca 18. st., po stranách plastiky sv. Jozefa a Mikuláša, v nadstavci obraz sv. Jána Nepom., flankovaný plastikami sv. Kataríny a Barbory.
Oltár bočný sv. Jozefa, ranobarokový, zo zač. 18. st. po stranách plastiky sv. Pavol a Martin, v nadstavci obraz sv. Jozef flankovaný plastikami sv. Juraj a Martin bisk./
Kalich s paténou, rokokový, z pol. 18. st., pozlátené striebro.
Monštrancia s gotickými figúrkami z 15. st., zostavená okolo r. 1830.
Neskorogotická socha Madony a 3 maľované tabule s postavami sv. Kataríny, Barbory a Agnesy z oltára, zo zač. 16. st., sú v Šarišskom múzeu v Bardejove.
[úprava] Významné osobnosti
[úprava] Dr. Vincent Tomek
Medzi významné osobnosti, ktoré sa narodili v obci Plaveč patrí bezosporu Dr. Vincent Tomek, narodil sa 9. novembra 1892. Rodičia Vincenta Tomeka sa volali Juraj Tomek (1847 – 1924) a Mária rod. Siskovičová (1858 – 1914). Otec pochádzal z Oľšova, bol učiteľom na ľudovej škole. Vincent Tomek pochádzal z 10 detí a bol v poradí deviaty. Z desiatich sa dospelého veku dožili iba štyria.
Základnú školu vychodil v Plavči do roku 1901. Jeho učiteľom bol otec Juraj. V tom čase túto školu navštevovalo približne 300 žiakov. Po absolvovaní základnej školy v Plavči pokračoval v štúdiu na Piaristickom gymnáziu v Sabinove. Štúdium tu začal v školskom roku 1904/1905 a ukončil v školskom roku 1907/1908. Časť zo svojho sabinovského pobytu prežil v komunite otcov piaristov v ich kláštore, kde vykonával pomocné práce. Pravdepodobne práve toto denné stretávanie sa s otcami piaristami nielen v škole, ale aj v kláštornej komunite, kde mohol sledovať z blízka ich život, malo dôležitý vplyv na rozhodnutie mladého študenta stať sa piaristom. Už pred ukončením štúdia na gymnáziu bol rozhodnutý svoj život zasvätiť službe Bohu, Cirkvi a to formou života v duchu charizmy, ktorú Boh dal svojej Cirkvi prostredníctvom sv. Jozefa Kalazanského, zakladateľa rehole Zbožných škôl, ktorú v našich krajoch poznáme pod názvom piaristi.
Vincent Tomek bol prijatý do rehole piaristov. Noviciát v rehole začal dňa 27.8.1908 vo Vacove. O rok neskôr, teda dňa 28.8.1909, zložil prvé rehoľné sľuby a stal sa členom rehole piaristov. Za svojho patróna si zvolil aj sv. Antona Paduánskeho. Gymnaziálne štúdia ukončil v školskom roku 1911/1912 v Ružomberku maturitou. Z Ružomberka bol Vincent Tomek disponovaný do Kecskemétu. Školský rok 1917/1918 začal už v tomto meste. Po dobu troch rokov zažil tu aj veľa ťažkostí, keďže práve v tom čase to boli roky najkritickejšie. Dňa 21. marca 1919 moc v krajine uchvátila komunistická boľševická strana pod vedením Bélu Kuna. V roku 1919 ukončil štúdia na Budapeštianskej univerzite. Obhájil doktorskú prácu. Ako príkladný kňaz a rehoľník piarista pôsobil medzi študentmi ako ich magister, profesor teológie, kanonického práva, patristiky a francúzštiny.
[úprava] Rímske obdobie života a činnosti p. Vincenta Tomeka
Veľmi významnú časť svojho života prežil rodák z Plavča p. Vincent Tomek v Ríme. Ide najmä o obdobie od roku 1947, ktorý bol pre tohto muža viery veľmi zaujímavý. V spomínanom roku sa v Ríme schádzajú provinciálni predstavení a iní delegáti jednotlivých piaristov z celého sveta, kde sa koná Generálna kapitula Rádu rehole Zbožných škôl. Na tejto kapitule sa mala uskutočniť voľba nového generálneho predstaveného.
Dňa 28.8.1947 sa v rehoľnom dome začína 36.generálna kapitula rehole Zbožných škôl.
Dňa 3. septembra 1947 sa koná voľba nového generálneho predstaveného rehole Zbožných škôl – piaristov, na ktorej bol za predstaveného Generálnej kapituly Rehole Zbožných škôl zvolený p. Vincent Tomek.
Pre tohto muža viery sa začína ďalšia ťažká a zodpovedná etapa života a činnosti.
[úprava] Pastoračné návštevy
Vincent Tomek počas svojej pôsobnosti ako predstavený Generálnej kapituly Rehole Zbožných škôl navštevuje rôzne miesta a krajiny spolu so svojimi pomocníkmi, kde praktizujú plnenie svojich hlavných zámerov a predsavzatí. Navštevuje krajiny ako Maďarsko, Rakúsko, Taliansko, Španielsko a iné.
V roku 1948 po mnohých úskaliach uskutočňuje cestu s relikviami zakladateľa rehole Zbožných škôl sv. Jozefa Kalazanského po rodnom Španielsku.Navštevuje rôzne rehoľné domy piaristov, taktiež aj domy iných rehoľných spoločenstiev.
[úprava] Stretnutia s pápežmi
Počas svojho pôsobenia ako generálneho predstaveného piaristov sa Vincentovi Tomekovi umožnili viaceré osobné stretnutia s pápežmi ako napríklad – pápežom Piom XII., Jánom XXIII, Pavlom VI., na audienciách, kde bola hodnotená činnosť piaristov Rehole Zbožných škôl.
[úprava] Ďalšie pôsobenie
Ďalším veľmi významným poslaním Vincenta Tomeka bolo jeho pôsobenie v oblasti starostlivosti o nové rehoľné povolania. Napomáha vzniku nových reholí vo väčšine krajín sveta, zakladá kolégia, semináre a zakladá farnosti. Prezentuje čnosti, život a zanietenosť zakladateľa rehole medzi mladými ľuďmi.
I keď Vincent Tomek pôsobil na území Maďarska, neprestal byť srdcom Slovákom. Vo svojej rodnej obci bol naposledy v roku 1944, kedy daroval farnosti zlatý kalich. No i napriek tomu, že sa do rodného Plavča už nevrátil, jeho srdce po celý život ostalo pripútané k rodnému hniezdu.
S pribúdajúcimi rokmi pribúdali Vincentovi Tomekovi aj zdravotné problémy. Jeho zdravotný stav sa v marci 1986 rapídne zhoršil. Zomrel dňa 18. apríla 1986. Mŕtve telo nebolo pochované v Ríme ale bolo prevezené do Budapešti kde sa 30. apríla 1986 v kostole Nanebovzatia Panny Márie konali pohrebné obrady. Pozostatky boli uložené na starom budapeštianskom cintoríne Kerepesi do hrobky piaristov.
[úprava] Symboly obce Plaveč
Predpokladaný vznik prvého pečatidla obce môžeme datovať už do začiatku 14. storočia. Po dosiahnutí výsad zemepanského mestečka v 15. stor. Plaveč obecné pečatidlo už určite mal, aj keď sa nezachovalo. Na pečatidle zo 16. stor. je symbol sv. Margity, ktorá je zobrazená s mečom v pravej ruke a s drakom pod nohami. Ten istý symbol sa nachádza aj na pečatidle z 19.storočia z roku 1868.
[úprava] Erb obce
Erb obce Plaveč má takúto podobu: v červenom štíte stojí na zlatom drakovi strieborná sv. Margita so zlatou korunou, ktorá v pravici drží strieborný meč, a v ľavici striebornú reťaz s uviazaným drakom.
[úprava] Zástava obce
Zástavu obce Plaveč tvorí päť pozdĺžnych pruhov: červený, žltý, biely, žltý a červený.
[úprava] Pečať obce
Pečať obce Plaveč je okrúhla, uprostred so symbolom obce Plaveč a kruhopisom OBEC PLAVEČ.
[úprava] Zaujímavosti
[úprava] Najpoužívanejšie priezvisko v obci
Prvenstvo medzi priezviskami v našej obci má vo veľmi veľkej miere priezvisko:
Nemergut - Nemergutová – 140 občanov Medzi ostatné priezviská, s ktorými sa môžme v obci stretnúť patria:
Heteš, Kosturko, Pekár, Murcko, Maček, Majerníček, Plavnický, Šlosár, Pčolka, Šalamon, Salamon, Vojtek, Guľaš, Pekár-Hudák, Duch, Varga, Girgoško, Norko, Tomáš, Pastirčik, Kozub, Jurov, Mikluš
[úprava] Najpoužívanejšie mužské krstné mená v obci
Medzi najviac používané mužské krstné meno v obci Plaveč patrí meno:
Jozef – nositeľov tohto mena je v obci 171 mužov Z ďalších veľmi často sa opakujúcich mien, ktoré sa vyskytujú v obci sú tieto mená:
Ján, Štefan, Peter, Pavol, Milan, František, Martin, Michal, Marek, Matúš, Valent, Miroslav, Tomáš, Lukáš, Stanislav
V našej obci sa však vyskytnú aj takéto mená ako napríklad: Frederik, Alex, Drahomír, Václav, Tobias, Bohuslav, Henrich, Viliam, Rudolf, Anton, Cyril, Herman, Vasiľ či Denis
[úprava] Najpoužívanejšie ženské krstné meno v obci
Medzi najviac používané ženské krstné mená v obci Plaveč patrí meno:
Mária – nositeľkami tohto mena je 166 žien Ďalšie opakujúce sa mená, ktoré sa vyskytujú v obci sú:
Anna, Margita, Helena, Jana, Paulína, Monika, Veronika, Lucia, Zuzana, Terézia, Gabriela, Ivana, Daniela, Iveta
Zo ženských mien, ktoré sa v obci najmenej vyskytujú sú tieto mená: Albína, Valentína, Lesia, Žofia, Ružena, Johana, Janette, Brigita, Carmen, Jaroslava, Milena, Dagmar, Juliána, Alica, Agnesa, Angela alebo Dorota
[úprava] Externé odkazy
 |
Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. |
| Mestá a obce okresu Stará Ľubovňa (2+42) | 31.12.2003 |
|
Čirč | Ďurková | Forbasy | Hajtovka | Haligovce | Hniezdne | Hraničné | Hromoš | Chmeľnica | Jakubany | Jarabina | Kamienka | Kolačkov | Kremná | Kyjov | Lacková | Legnava | Lesnica | Litmanová | Lomnička | Ľubotín | Malý Lipník | Matysová | Mníšek nad Popradom | Nižné Ružbachy | Nová Ľubovňa | Obručné | Orlov | Plaveč | Plavnica | Podolínec | Pusté Pole | Ruská Voľa nad Popradom | Stará Ľubovňa | Starina | Stráňany | Sulín | Šambron | Šarišské Jastrabie | Údol | Veľká Lesná | Veľký Lipník | Vislanka | Vyšné Ružbachy |
|
