Nová Ľubovňa

Z Wikipédie

Nová Ľubovňa
Erb	Mapa
Základné údaje
Kraj:	Prešovský
Okres:	Stará Ľubovňa
Región:	Spiš
Poloha:	49° 16' 16" s. š. 20° 40' 53" v. d.
Nadmorská výška:	562 m n.m.
Rozloha:	14,433 049 km²
Počet obyvateľov:	2738 (31.12.2004)
Hustota obyvateľstva:	190 obyvateľ(ov)/km2
Prvá písomná zmienka:	1308
Nacionále
Štatistická územná jednotka:	526924
EČV:
PSČ:	065 11
Telefónna predvoľba:	052
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu:	Nová Ľubovňa 102 06511 Nová Ľubovňa
Web:	www.novalubovna.sk
E-mail:	obec@novalubovna.sk
Telefón:	052 / 42 83 431
Fax:	052 / 42 83 433
Politika
Starosta:	Jozef Kaleta
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Nová Ľubovňa je obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa.

Obsah 1 Polohopis 1.1 Časti obce 1.2 Ulice 1.3 Vodné toky 1.4 Vodné plochy 2 Symboly obce 3 História 3.1 Staré a inojazyčné názvy obce 3.1.1 Pamiatky 4 Politika 4.1 Obecné zastupiteľstvo 4.2 Obyvateľstvo 4.3 Partnerské obce 5 Kultúra a zaujímavosti 5.1 Divadlo 5.2 Múzeá 5.3 Hudba 5.4 Stavby 5.4.1 Pamiatky 5.4.2 Pomníky 5.5 Parky 5.6 Šport 5.7 Pravidelné podujatia 5.8 Kulinárske špeciality 6 Hospodárstvo a infraštruktúra 6.1 Doprava 6.2 Dôležité firmy 6.3 Verejné ustanovizne 6.4 Školstvo 7 Osobnosti 7.1 Čestné občianstvo 7.2 Cena obce 7.3 Významné osobnosti 8 Médiá (foto, audio, dokumenty) 9 Externé odkazy

[úprava] Polohopis

Nová Ľubovňa leží v severozápadnej časti geomorfologického celku Spišsko­šarišského medzihoria, v jeho podcelku Jakubianska brázda, pri sútoku potoka Jakubianka s Kolačkovským potokom, v doline na rozšírenej nive a terasách Jakubianky. Jakubiansku brázdu, kde ležia aj Jakubany či Šambron, na juhozápade zovierajú Levočské vrchy, na severovýchode Hromovec, pod Starou Ľubovňou na Jakubiansku brázdu nadväzuje Ľubovnianska kotlina, na východe siaha po rozvodnicu medzi povodím Popradu a Torysy.

Súčasťou obce je rekreačná osada Ľubovnianske kúpele v ktorých je lyžiarské stredisko a hotel Sorea. V Ľubovianských kúpeľoch je aj umelé jazierko v ktorom žije mlok karpatský. Najnižší bod (541 m) sa nachádza na nive Jakubianky v Ľubovnianskej kotline, na mieste, kde Jakubianka prechádza z novoľubovnianskeho do staroľubovnianskeho chotára. Najvyšším je vrch Borsučiny s n. v. 958 m. Výškový rozdiel medzi najnižším bodom chotára (na nive Jakubianky) a najvyšším (vrch Borsučiny) je 417,7 m. Stred obce má n. v. 562 m.

[úprava] Časti obce

[úprava] Ulice

[úprava] Vodné toky

Novou Ľubovňou pretekájú rieky Jakubianka a Kolačkovianka.

[úprava] Vodné plochy

[úprava] Symboly obce

Erb, znak, vlajka, ...

[úprava] História

Prvýkrát sa spomína v lokačnej listine r. 1308 pod názvom Liblow Pataka, keď magister Ján, syn palatína Omodeja, udelil škultéciu Helbrandovi, Adiptovmu synovi, k založeniu dediny. Helbrand dostal 3 slobodné lány, mlyn, pivovar. Mohol ešte postavit jeden mlyn a pivovar. Okrem neho nesmel tu nikto postaviť mlyn, pivovar alebo predávať pivo, víno a iné liehoviny. Za súdenie krádeží, vrážd a zbojstvá mal dostať jednu tretinu. Mal súdiť všetky malé spory, z ktorých mu pripadne celý výťažok. Ukladala sa mu tiež povinnosť vymáhať cirkevný desiatok, ktorý mal odovzdať prostredníctvom Spišskej kapituly do Uhorska. Obyvatelia obce dostali 16 rokov slobody a po jej uplynutí boli povinní zaplatiť 24 grošov poľskej miery a 60 grošov z každého majetku na sviatok sv. Juraja. Okrem toho sa im ukladala povinnosť vojensky držať údolie a zaobstarať pokrm pre zemepána kedykoľvek príde do dediny. Obec bola prvou osadou na ľubovnianskom hradnom panstve založenou na nemeckom práve. Šoltýska listina okrem udelenia bežných výsad nemeckého dedinského práva nariaďuje, aby sa osada /kostol/ v cirkevných záležitostiach neriadila poľskými, ale spišskými zvyklosťami. Obec sa uvádza aj v listine z r .1364, ktorou boli udelené mestské výsady Starej Ľubovni a vymedzené jej hranice. Písomne je doložená aj v 2 súdobých odpisoch listiny Žigmunda z r. 1408, ktorou ľubovnianske hradné panstvo daroval Imrichovi z Perína. Po celé obdobie stredoveku patrila hradnému panstvu Ľubovňa. V r. 1412-1772 bola v zálohu Poľsku. Podľa úradného popisu kráľovských majetkov, ktoré nariadil poľský snem r. 1562-63, obec dávala robotu, zosyp, múku, dávky v naturáliách, seno a platila vojenskú daň. Spolu platila 35,6 fl. V r. 1786-87 obec dosídlili nemeckí osadníci. V 18. st. tu bola v prevádzke vysoká pec a železné hámre, ktoré zanikli po r. 1867, R. 1828 obec mala 182 domov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, drevorubačstvom, tesárstvom, povozníctvom, pálením tehál a murárstvom. V r. 1898 založili v obci Potravné družstvo, ktoré 14. 3.1952 bolo začlenené do Jednoty OSD. V obci pracovali 3 koželužne, vodný mlyn a píla. R. 1928 značná časť obce vyhorela.

Obec bola oslobodená 24. 1.1945. Revolučný národný výbor bol utvorený 25. 1.1945 - predseda Alexej Pečarka, podpredseda Jeronym Smrek. Vo voľbách 1946 zvíťazila DS, zo 721 hlasov získala 692, KSS 20, Strana práce 6, Strana slobody 1 hlas. Po r. 1945 obec zaznamenala hospodársky a kultúrny rozvoj. Po oslobodení bolo v obci zavedené verejné osvetlenie, miestny rozhlas /1957/, vodovod /1968/, postavené nové rodinné domy, požiarna zbrojnica /1953/, kultúrny dom /1959/, telocvičňa /1981/, administratívna budova a hospodárske budovy JRD, objekty na spracovanie liečivých rastlín /1981-1986/, miestne komunikácie, chodníky a ďalšie objekty. JRD bolo založené 31.10.1971.

[úprava] Staré a inojazyčné názvy obce

1322 Nova Lublo, 1364 Neuliubliaw, Neulublo, 1408 Vylyblyo, Vylybliou, 1808 Nowá Ľubowná, Új-Lubló, Neo-Lublovia, Neu Lublau, 1863 Újlubló, 1920 Nová Ľubovňa, maď. Újlubló, nem. Neulublau.

[úprava] Pamiatky

Kostol sv. Jána evanj., /rímskokat./ ranogotický, z obdobia okolo r. 1300, upravovaný r. 1615, 1857 a 1934, jednoloďový, s rovným uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou, sev. kaplnkou a vstavanou vežou do priečelia pri úprave r.1857. V presbytériu je gotická krížová rebrová klenba, v lodi renesančná valená klenba. Z pastofória na sev. strane presbytéria ostala iba gotická kovaná mreža zasadená do dreveného klasicistického rámu v 2. pol. 18. st. Vo víťaznom oblúku sú neskororománske rímsové konzoly z obdobia pred r.1300.

Bočný oltár P. Márie, barokový z 1. pol. 18. st, polychrómovaná drevorezba. V strede reliéf Panny Márie Škapuliarskej, po stranách plastiky P. Márie a sv. Jána, v nadstavci plastika Dobrý Pastier.

Bočný oltár Božského srdca, barokovo-klasicistický, z 1. pol. 18. st.

Kazateľnica, klasicistická, z 2. pol. 18. st.

[úprava] Politika

Starostom obce je Jozef Kaleta a jeho predchodcom bola Mária Repková.

[úprava] Obecné zastupiteľstvo

[úprava] Obyvateľstvo

V Novej Ľubovni sa veľmi často vyskytujú priezvyská ako "Barlík, Folvarčik, Jendrichovský, Kaleta, Konkoľ, Pečarka, Repka, Smrek, Turlík a mnohé ďalšie.

[úprava] Partnerské obce

[úprava] Kultúra a zaujímavosti

[úprava] Divadlo

[úprava] Múzeá

[úprava] Hudba

[úprava] Stavby

[úprava] Pamiatky

[úprava] Pomníky

[úprava] Parky

[úprava] Šport

[úprava] Pravidelné podujatia

Každý rok v septembri sa koná slávnosť Vďakyvzdanie za dary zeme spojené so slávnosťou sv.Huberta a svätou omšou.

[úprava] Kulinárske špeciality

[úprava] Hospodárstvo a infraštruktúra

[úprava] Doprava

[úprava] Dôležité firmy

[úprava] Verejné ustanovizne

[úprava] Školstvo

Je tu materská škola a základná škola.

[úprava] Osobnosti

[úprava] Čestné občianstvo

[úprava] Cena obce

[úprava] Významné osobnosti

[úprava] Médiá (foto, audio, dokumenty)

[úprava] Externé odkazy

• web stránka Novej Ľubovne

Mestá a obce okresu Stará Ľubovňa (2+42)

31.12.2003

Čirč | Ďurková | Forbasy | Hajtovka | Haligovce | Hniezdne | Hraničné | Hromoš | Chmeľnica | Jakubany | Jarabina | Kamienka | Kolačkov | Kremná | Kyjov | Lacková | Legnava | Lesnica | Litmanová | Lomnička | Ľubotín | Malý Lipník | Matysová | Mníšek nad Popradom | Nižné Ružbachy | Nová Ľubovňa | Obručné | Orlov | Plaveč | Plavnica | Podolínec | Pusté Pole | Ruská Voľa nad Popradom | Stará Ľubovňa | Starina | Stráňany | Sulín | Šambron | Šarišské Jastrabie | Údol | Veľká Lesná | Veľký Lipník | Vislanka | Vyšné Ružbachy