Medzinárodná vesmírna stanica
Z Wikipédie
Medzinárodná vesmírna stanica (po anglicky International Space Station ISS, nesprávne Alpha) je v súčasnosti jediná trvalo obývaná vesmírna stanica. Prvá stála posádka na ňu vstúpila 2. novembra 2000 a odvtedy sa každých 6 mesiacov posádky menia. Na projekte sa podieľa 16 krajín: Rusko, USA, Japonsko, Kanada, Brazília a 11 štátov Európy združených v ESA.
Stanica je na nízkej obežnej dráhe v približnej výške 360 km nad povrchom Zeme a 1 obeh jej trvá 92 minút.
Dopravu na stanicu a späť zabezpečujú hlavne raketoplány, transportné pilotované kozmické lode Sojuz a automatické nákladné kozmické lode Progress. Od pozastavenia letov raketoplánov po havárii Columbie bola obmedzená ďalšia výstavba, pre ktorú je nutné vynášanie ďalších častí práve raketoplánmi a plánovaná konfigurácia stanice sa preto mierne pozmenila.
Obsah |
[úprava] História
História Medzinárodnej vesmírnej stanice sa začala písať už v roku 1984, keď americký prezident Ronald Reagan vyhlásil plán stavby vesmírnej stanice pomenovanej Freedom (sloboda). Nasledujúce roky boli v znamení odďaľovania začiatku výstavby a problémov s financovaním. V roku 1991 sa k plánu výstavby pripojili Kanada, Japonsko a Európska vesmírna agentúra (ESA). K nim sa v roku 1993 pripojilo Rusko a stanica sa začala nazývať Alpha. Rok 1995 možno považovať za začiatok prípravy na výstavbu. V rokoch 1995-98 sa uskutočnilo 9 skúšobných spojení s vesmírnou stanicou Mir, pri ktorých sa trénovalo pripájanie a výmeny posádok.
Plánovaný štart prvého modulu Zaria bol oneskorený opäť kvôli finančným problémom, a preto bol radšej celý zaplatený americkou stranou. Dňa 20. novembra 1998 odštartovala raketa Proton so zmieňovaným modulom Zaria. Tým sa začala stavba ISS. O 16 dní neskôr sa so Zarjou stretol raketoplán Endeavour a vo svojom nákladovom priestore k nej pripojil modul Unity.
Modul Zaria pôvodne slúžil pre zaisťovanie telekomunikačných služieb a riadenie letu. Neskôr by mal slúžiť najmä ako skladovací priestor a zásobník. Modul Unity slúží ako križovatka modulov. Môže byť k nemu pripojených až 6 ďalších modulov.
Už vypustené moduly neboli schopné udržať potrebnú dráhu a boli nutné časté korekcie. Čakalo sa na ďalší plánovaný ruský modul - Zvezda. Finančné problémy opäť spôsobili meškanie jej vypustenia a tým aj pokračovanie vo výstavbe. Modul bol vypustený až 12. júla 2000 a pripojený k modulu Zaria, aby tvoril základ ruskej časti stanice. Tento servisný modul slúži ako dočasný obytný priestor a zaisťuje dodávky elektrického prúdu, telekomunikáciu s pozemnými strediskami a korekcie dráhy.
Už 31. októbra 2000 mohla stanicu navštíviť prvá stála posádka. Jej hlavnou úlohou bolo zabývanie stanice. Kozmonauti ďalej vybaľovali uložené zásoby a zariadenia. Museli sa tiež pripraviť na prijatie raketoplánu Atlantis s novým modulom Destiny. Tento modul bol pripojený 10. februára 2001 k modulu Unity a po niekoľkých dňoch sa raketoplán vrátil na Zem.
Modul Destiny je hlavným centrom vedeckých experimentov na stanici. Kozmonauti oživili modul a ďalej čakali na raketoplán Discovery, ktorý 10. marca priviezol novú posádku a nákladný modul Leonardo. Raketoplán modul plný odpadu odviezol späť spolu s prvou posádkou.
Ďalšou dôležitou súčasťou je Canadarm2, ktorú priviezol raketoplán Endeavour 16. apríla 2001. Kanadská ruka je robotický manipulátor dlhý 17,6 m. Slúži na premiesťňovanie ľudí aj nákladu pozdĺž priehradovej konštrukcie.
[úprava] Budúcnosť
K stanici by mali byť postupne pripojené japonský a európsky experimentálny modul a vonkajšia plošina. Plánovaný obytný modul pre 6 kozmonautov a záchranný návratový čln by mal byť z finančných dôvodov celkom zrušený alebo aspoň výrazne zlacnený. Pre všetky moduly bude potrebné množstvo energie, ktorá sa bude získavať z fotovoltaických článkov na 108 metrov dlhej priehradovej konštrukcii. -
[úprava] Stavba stanice
Stavba stanice bude vyžadovať viac ako 50 montážnych a ďalších letov. Z tohto počtu by mali 39 zabezpečiť raketoplány a približne 30 letov nákladné lode Progress.
Stanica sa skladá z týchto modulov a dielov:
- Už vypustené (v poradí v akom boli pripojené)
- Dočasne pripojiteľné pre doplňovanie zásob
- pretlakový transportný modul (MPLM) – sú vyrobené tri, používa sa vždy iba jeden, ktorý je vynesený raketoplánom v nákladovom priestore
- Ďalšie dôležité súčasti
- priehradová konštrukcia tvoriaca kostru stanice (ISS Truss)
- fotovoltaické (solárne) panely
- mobilný servisný systém (súčasťou je Canadarm2)
- kozmická loď Sojuz slúžiaca ako provizórny záchranný prostriedok
[úprava] Externé odkazy
- Stanica v encyklopédii SPACE-40 (po česky)
- ISS v Malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)
- české stránky o ISS (po česky)
- údaje o vizuálnom pozorovaní ISS a iných družíc (po anglicky)
| Sovietske a ruské vládne pilotované vesmírne programy | ||
| Súčasné: Sojuz | ISS (spoločný) | Kliper (projekt) | ||
| Ukončené: Vostok | Voschod | Saľut | Sojuz-Apollo (spoločný) | Mir | ||
| Zrušené: Zond (mesačný Sojuz) | raketa N-1 | Spiral | Almaz (začlenený do programu Saľut) | Buran |
