Nová Baňa
Z Wikipédie
| Nová Baňa | |
|---|---|
 |
|
| Erb | Mapa |
 |
 |
| Základné údaje | |
| Kraj: | Banskobystrický |
| Okres: | Žarnovica |
| Región: | Tekov |
| Poloha: | 48° 25' 20" s. š. 18° 38' 08" v. d. |
| Nadmorská výška: | 221 m n.m. |
| Rozloha: | 61,23 km² |
| Počet obyvateľov: | 7 505 (2002) |
| Hustota obyvateľstva: | 123 obyvateľ(ov)/km2 |
| Nacionále | |
| ŠÚJ: | 24125 |
| EČV: | ZC |
| PSČ: | 968 01 |
| Telefónna predvoľba: | 0 45 |
| Oficiálne adresy | |
| Adresa: | Mestský úrad Nová Baňa nám. Slobody 1 968 26 Nová Baňa |
| Web: | www.novabana.sk |
| E-mail: | msu@novabana.sk |
| Telefón: | 68 57 378 |
| Fax: | 68 56 585 |
| Politika | |
| Primátor: | Mgr. Anna Miháliková |
| Zdroje údajov | |
| Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info | |
Nová Baňa je mesto ležiace v Banskobystrickom kraji.
Obsah |
[úprava] Polohopis
[úprava] Časti obce
[úprava] Ulice
[úprava] Vodné toky
Mestom Nová Baňa preteká Kýzový (Novobanský) potok a rieka Hron.
[úprava] Vodné plochy
Asi 3,5 km SV od Námestia Slobody sa nachádza unikátna vodná nádrž Tajch.
[úprava] Symboly obce
Erb, znak, vlajka, ...
[úprava] História
- Historický vývoj starobylého banského kráľovského mesta Nová Baňa odráža počiatky ťažby drahých kovov, jeho postupný rast a premeny.
- Najstaršie stopy osídlenia tejto lokality vedú k neskorej dobe kamennej, na čo poukazujú archeologické nálezy kamenných sekeromlatov z "Mlynárovho vrchu". Známy ojedinelý nález bronzového sekeromlatu z "Janíkových zemí" je zo strednej doby bronzovej (okolo roku 1 500 pred n.l.). Dokladom obchodných kontaktov tejto oblasti v dobe rímskej sú nálezy mincí, datovaných do 2. a 3. stor. n.l. Súčasťou reťaze výšinných opevnených hradísk, chrániacich cestu Pohroním v nepokojnom poveľkomoravskom období a v intenciách vznikajúceho uhorského štátu je "Zámčisko" neďaleko Novej Bane. Toto rozsiahle hradisko, majúce pravdepodobne útočištný charakter, bolo opevnené mohutným valom a priekopu, ktoré sú dodnes v teréne viditeľné.
- Pred rokom 1337, z ktorého pochádza najstaršia písomná zmienka o osade Seunich - neskoršej Novej Bane, narazili na tomto území ťažiari z Pukanca na zlatonosné žily. Zo vzrastu počtu mlynov na drvenie rudy možno usudzovať, že boli veľmi výnosné, čo napomohlo pretvoreniu pôvodnej osady na aglomeráciu mestského typu. V roku 1345 získala postavenie slobodného kráľovského a banského mesta a postupne dostala i výsady: právo trhu, právo meča, míľové právo. Z hľadiska správnej organizácie sú dôkazom vlastnej samosprávy listiny z rokov 1345, 1346 a 1347. Členovia mestskej rady sú doložení v mandáte Ľudovíta I. z 8. septembra 1345. Metačná listina, v ktorej sú vyznačené chotárne hranice mesta, pochádza z roku 1355. Prvá listina s privesenou pečaťou vydaná mestom je z roku 1348.
- Najväčší rozmach baníctva a stredovekého mesta je zaznamenaný v 2. polovici 14. storočia, kedy sa Nová Baňa zaradila medzi sedem hornouhorských banských miest. Po krátkej epoche rozkvetu, zažíva však mesto, vtiahnuté do víru vnútorných nepokojov v Uhorsku a protitureckých vojen jednu ranu osudu za druhou - zničenie mesta Turkami v roku 1664, stavovské povstania a morovú epidémiu, ktoré mesto v 17. storočí takmer vyľudnili. Problémy spodnej vody v baniach negatívne pôsobili i na ďalší rozvoj baníctva. Zatopené banské diela mal zachrániť atmosferický ohňový zdroj, zostrojený v roku 1722 anglickým konštruktérom Isaacom Potterom. Bol to prvý parný stroj na Európskom kontinente. V roku 1723 tu vzniká účastinná spoločnosť na ťažbu zlata. Striedajúc úspechy s neúspechmi pokračovali ťažiari v ťažbe do roku 1887, kedy boli tunajšie bane pre nerentabilnosť zatvorené.
- Už od 14. storočia bolo mesto známe výrobou mlynských kameňov, zručnými remeselníkmi (vynikali hrnčiari, obuvníci, kováči, krajčíri), ľudovými rezbármi, výrobcami domáceho a poľnohospodárskeho náradia a bohatou úrodou kvalitného ovocia.
- V neďalekej Starej Hute vznikla v roku 1630 jedna z najstarších uhorských sklární. Modernejší priemysel sa začal rozvíjať až v roku 1907, vybudovaním sklárne v Novej Bani. Starobylú minulosť mesta dodnes pripomínajú stavebné pamiatky - kostol Narodenia Panny Márie (farský) z 2. polovice 14. storočia, kostol sv. Alžbety a špitál z roku 1391. Devätnáste storočie zanechalo mestu klasicistický kostol sv. Kríža na Kalvárii (1826), neskoroklasicistické súsošie najsv. Trojice (1847) a neogotickú pútnickú kaplnku Panny Márie v Kohútove (1863).
[úprava] Významné firmy
- RAKL, s.r.o. Cintorínska 9, 968 01 Nová Baňa tel.: 045 68 55 456, hotline: 0905 575 456
- Výroba reklamy - Predaj a servis počítačov, tonery, pásky, cartridge - Vysokorýchlostný internet NBsieť http://www.nbsiet.sk/
- AXOL, s.r.o. Kollárova 40, 968 01 Nová Baňa tel: 045 68 57 097
- Oleje, mazivá, Esso, Mobil, pneuservis http://www.axolsro.sk/
- LEMARK, s.r.o. Dlhá Lúka, 968 01 Nová Baňa tel: 00421/045/6856 408
- Výroba lisovacích kontajnerov, kontajnery, zámočníctvo http://www.lemark.sk/
[úprava] Mestské zastupiteľstvo
[úprava] Partnerské mestá
[úprava] Kultúra a zaujímavosti
[úprava] Múzeá
[úprava] Hudba
[úprava] Stavby
[úprava] Pamiatky
- V Novej Bani bol použitý prvý atmosferický parný stroj v kontinentálnej Európe. Postavil ho Angličan Issac Potter a slúžil na odčerpávanie spodných vôd z bani. Bolo to v roku 1722
[úprava] Šport
[úprava] Pravidelné podujatia
[úprava] Kulinárske špeciality
[úprava] Hospodárstvo a infraštruktúra
[úprava] Doprava
[úprava] Verejné ustanovizne
[úprava] Školstvo
[úprava] Čestné občianstvo
[úprava] Významné osobnosti
[úprava] Médiá (foto, audio, dokumenty)
| Mestá a obce okresu Žarnovica (2+16) | 31.12.2003 |
|
Brehy | Hodruša - Hámre | Horné Hámre | Hrabičov | Hronský Beňadik | Kľak | Malá Lehota | Nová Baňa | Orovnica | Ostrý Grúň | Píla | Rudno nad Hronom | Tekovská Breznica | Veľká Lehota | Veľké Pole | Voznica | Žarnovica | Župkov |
|
