Hronský Beňadik
Z Wikipédie
| Hronský Beňadik | |
|---|---|
| Erb | Mapa |
 |
 |
| Základné údaje | |
| Kraj: | Banskobystrický |
| Okres: | Žarnovica |
| Región: | Stredoslovenský |
| Poloha: | 00° 00' 00" s. š. 00° 00' 00" v. d. |
| Nadmorská výška: | 192 m n.m. |
| Rozloha: | 9 km² |
| Počet obyvateľov: | 1228 (31.12.2004) |
| Hustota obyvateľstva: | 136 obyvateľ(ov)/km2 |
| Nacionále | |
| Štatistická územná jednotka: | 516830 |
| EČV: | ZC |
| PSČ: | 966 53 |
| Telefónna predvoľba: | 0 45 |
| Oficiálne adresy | |
| Adresa obecného úradu: | OÚ Hronský Beňadik, Mýtne námestie 445, 966 53 |
| E-mail: | ou.h.benadik@stonline.sk |
| Telefón: | 045/689 32 30 |
| Fax: | 045/689 31 25 |
| Politika | |
| Starosta: | Terézia Budáčová |
| Zdroje údajov | |
| Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info | |
Hronský Beňadik je obec na Slovensku v okrese Žarnovica. V obci sa nachádza Benediktínsky kláštor.
Obsah |
[úprava] Poloha
Obec leží na styku Podunajskej pahorkatiny, Pohronského Inovca a Štiavnických vrchov, na pravom brehu Hrona, v tzv Slovenskej bráne, v nadmorskej výške 192 m n. m. Nachádza sa na ceste I/76 medzi Novou Baňou a Levicami.
[úprava] História a kultúrne pamiatky
Obec sa vyvinula na mieste staršej lokality osídlenej už v neolite, v dobe halštattskej a veľkomoravskej, pri benediktínskom kláštore v poslednej tretine 11. storočia. Hronský Beňadik sa spomína v roku 1075 ako monastérium (ecclesia Sancti Benedicti). Bola poddanskou obcou najskôr opátstva (ktoré v roku 1075 založil vojvodca, neskorší kráľ Gejza I.), neskôr ostrihomskej kapituly. Komplex kláštora a kostola je v súčasnosti národnou kultúrnou pamiatkou. Areál bývalého benediktínskeho opátstva vybudovali na čnejúcej skale v miestach, kde sa spájali dve prastaré cesty: jedna zo západu, z Nitry a druhá z južného Slovenska; ďalej pokračovali údolím Hrona do Zvolena a do banských lokalít na strednom Slovensku. Základy prvého objektu románskej baziliky svätého Benedikta z roku 1075 sú pod súčasným trojloďovým kostolom z obdobia 1346-1410. Pri jeho výstavbe bola použitá časť materiálu z pôvodnej baziliky. V 16. storočí kostol s kláštorom opevnili na spôsob renesančného hradu. V roku 1599 mestečko spustošili a vypálili Turci. Ako pevnosť zotrval až do konca trvania tureckých nájazdov. V roku 1881 vypukol v mestečku požiar, ktorý poškodil aj časť kláštorného areálu, ktorý bol od tohto roku až do roku 1889 opravovaný. V interiéri kostola, regotizovaného koncom 19. storočia, sa zachovali viaceré gotické plastiky, liturgické predmety a zvyšky gotických fresiek. Pozoruhodné sú napr. fragment gotickej nástennej maľby zo 14. storočia predstavujúci legendu o svätom Jurajovi, oltár svätej Scholastiky so sochami Madony a svätého Benedikta z druhej polovice 15. storočia, korpus Krista s pohyblivými ramenami z 13. storočia, plastika Krista z Božieho hrobu zo 17. storočia a ďalšie. Krypta Štefana Koháryho je z roku 1690. Súčasťou areálu je aj gotická kaplnka Svätej krvi. Gotické oltáre z 15. storočia boli pri oprave objektu koncom 19. storočia prenesené do Cirkevného múzea v Ostrihome. Archeologické výskumy boli prevádzané v rokoch 1881-1883 (kostol) a 1972-1975 (kláštor) pri jeho rekonštrukcii. Kostol patrí medzi naše najcennejšie pamiatky gotickej architektúry. Od roku 1952 je v objekte bývalého kláštora charitný dom, v minulosti obývaný členmi saleziánskej rehole v období 1927-1999, dnes tu pôsobí rehoľa pallotínov. Druhý kostol v obci, kostol svätého Egídia, je barokovým objektom z roku 1674. Morová kaplnka na Háji na počesť Božej Krvi je z roku 1713. Od roku 1912 sa k nej uskutočňujú pútnické pochody vždy v prvú májovú nedeľu. V obci sa dodnes zachovala pôvodná ľudová architektúra. Pri obci sa tiež nachádza náhrobník bulharských partizánov-študentov, ktorí sa utopili v rozvodnenom Hrone počas partizánskeho odboja.
[úprava] Miestna časť Psiare a lokalita Krivín
Súčasťou obce je aj dedinka Psiare pri ktorej tečie rieka Hron. Psiare sú súčasťou takzvanej „Slovenskej brány“ ktorá bola vstupom k bohatým banským mestám ako Banská Bystrica, Kremnica, Banská Štiavnica. Dominantou Psiar je Krivín ktorý je súčasťou pohoria Štiavnických vrchov. Krivín je podľa historických dohadov stredoveké hradisko. V tomto období sa v našom okolí dosť vyskytovali, lebo tu bola „Slovenská brána“ a mali za účel brániť vstup do banských miest. Ďalšie hradiská sa nachádzali pri Kozárovciach, Tlmačoch, Tekovskej Breznici a hlavná obranná pevnosť bola v Hronskom Beňadiku (dnešný kláštor).
[úprava] Chránené prírodné lokality
Lokalita Krivín na ľavom brehu Hrona je od roku 1993 prírodnou rezerváciou. Na výmere 54,15 ha sa chránia strmé svahy lesných porastov a skalných xerotermných biotopov s výskytom viacerých chránených druhov flóry a fauny. Severne od obce sa vypína vrch Klíča (430,4 m), ktorého vrcholové partie boli v roku 1973 vyhlásené za prírodnú rezerváciu. Na ploche 5,70 ha sa ochraňuje enkláva teplomilného rastlinstva so zriedkavou stepnou flórou a faunou.
 |
Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. |
| Mestá a obce okresu Žarnovica (2+16) | 31.12.2003 |
|
Brehy | Hodruša - Hámre | Horné Hámre | Hrabičov | Hronský Beňadik | Kľak | Malá Lehota | Nová Baňa | Orovnica | Ostrý Grúň | Píla | Rudno nad Hronom | Tekovská Breznica | Veľká Lehota | Veľké Pole | Voznica | Žarnovica | Župkov |
|
