Pius V.

Z Wikipédie

Pius V.

Pôvodné meno	Antonio (Michele) Ghislieri
Začiatok pontifikátu	7. január 1566
Koniec pontifikátu	1. máj 1572
Predchodca	Pius IV.
Nástupca	Gregor XIII.
Narodenie	17. január 1504 Bosco Marengo, Taliansko
Úmrtie	1. máj 1572 Rím, Taliansko

Sv. Pius V., vlastným menom Antonio (Michele) Ghislieri (* 17. január 1504 – † 1. máj 1572) bol pápežom, ktorého pontifikát trval od 7. januára 1566 do jeho smrti 1. mája 1572). Narodil sa v Bosco Marengo pri Alessandrii a dostal meno Antonio. Do svojich štrnástich rokov bol pastierom, až kým nevstúpil do rádu dominikánov a prijal meno Michele.

Po štúdiách v Bologni bol v roku 1528 vysvätený za kňaza. Šestnásť rokov prednášal v Pávii, neskôr sa stal inkvizítorom pre Como a Bergamo. Pre jeho veľké zanietenie v tejto práci ho v roku 1553 pápež Július III. vymenoval za generálneho komisára rímskej inkvizície. Pápež Pavol IV. ho vymenoval v roku 1556 za biskupa v Nepi a Sutri, v 1557 za kardinála a v roku 1558 už za generálneho inkvizítora. Pre svoju inkvizítorskú prísnosť upadol do nemilosti u nového pápeža Pia IV.

Ako protektor rehole barbanitov a ako biskup v Mondovi sa celým srdcom venoval reforme. Keďže bol zanietený pre asketizmus a evanjeliovú chudobu, dalo sa predpokladať, že z neho bude pápež, po akom sa v tých časoch už dlho volalo. Keď sa stal pápežom, naďalej vytrval vo svojom asketizme a pod pápežským ornátom nosil hrubý mníšsky habit. Vzal si za cieľ udusiť rúhačstvo, znesväcovanie sviatkov a nemorálnosť rímskej verejnosti. Súčasníkom sa zdalo, že chce premeniť mesto Rím na kláštor. Prísne dbal o to, aby sa duchovní zdržiavali na miestach svojich úradov, uskutočňoval pravidelnú kontrolu náboženských reholí, a niektoré, ktoré nedodržiavali svoj cieľ, zrušil, ako napríklad humiliánov v roku 1571. Kardinálov si starostlivo vyberal.

V roku 1566 vydal rímsky katechizmus, v roku 1568 prepracovaný kňazský breviár a v roku 1570 misál. Pozoruhodné je, že obmedzil používanie odpustkov. Vo svojich snahách o zachovanie čistoty viery sa opieral väčšinou o inkvizíciu. Postavil pre ňu nový palác, vypracoval jej nové smernice a sám sa zúčastňoval na jej zasadaniach. Za jeho vlády bolo obvinených a odsúdených mnoho vzdelaných ľudí, preto sa v Taliansku neudomácnil protestantizmus. Bol veľmi prísny aj na Židov. Vyháňal ich z pápežského štátu, iba z obchodných dôvodov niektorým dovolil žiť v getách Ríma a Ancony. V roku 1571 ustanovil kongregáciu zakázaných kníh, čo malo za následok útek stovky tlačiarov do Nemecka a Švajčiarska.

Jeho postupom na medzinárodnom poli často chýbal politický realizmus. Podaril sa mu však aj veľmi úspešný čin, keď vytvoril Svätú ligu s Benátkami a Španielskom proti Turkom. Víťazstvo spojených námorných síl v Korintskom zálive v bitke pri Lepante 7. októbra 1571 otriaslo tureckou vládou v stredomorí. Z vďaky za pomoc vyhlásil pápež 7. október za sviatok Víťaznej Panny Márie.

O Piovi V. sa hovorí, že bol zbožný až k neznášanlivosti. No i tak, pre jeho neúnavné úsilie pri potláčaní herézy, ho ako veľkého pápeža, ktorý zanechal na cirkvi charakteristickú pečať, pápež Klement X. vyhlásil 1. mája 1672 za blahoslaveného a 22. mája 1712 ho pápež Klement XI. vyhlásil za svätého. V Rímskokatolíckej cirkvi má sviatok 30. apríla (kedysi 5. mája).