Podnestersko
Z Wikipédie
-
- Podnestersko je aj všeobecné označenie krajiny okolo rieky Dnester.
Podnestersko, dlhý tvar Podnesterská republika, je medzinárodne neuznaný, ale inak fakticky samostatný štát vyhlásený začiatkom roku 1992 v Moldavsku na území s ruským obyvateľstvom na ľavom brehu rieky Dnester. Z pohľadu Moldavska ide o región Moldavska pod názvom Podnesterská moldavská republika (PMR). Má rozlohu 4 163 km² a 555 500 obyvateľov (2004).
[úprava] Charakteristika
Nezávislosť Podnesterska dodnes neuznal nijaký štát ani medzinárodná organizácia. V zime 1991–1992 prebehla krátka vojna medzi moldavskou armádou a podnesterskými ozbrojenými silami, ktoré boli podporené sovietskou 14. armádou, umiestnenou v Podnestersku. Vojna sa skončila na mŕtvom bode, keďže moldavská armáda nebola dosť silná na to, aby premohla podnesterské ozbrojené skupiny. Podnestersko zaberá asi 17 % územia krajiny a žije tam asi 600 000 obyvateľov a dodnes nad ňou nemá vláda v Kišiňove akúkoľvek kontrolu. V hlavnom meste Podnesterska Tiraspole existuje paralelne ďalšia vláda, mnohými považovaná za diktatúru. Vláda z Tiraspolu si vytvorila v Podnesterku vlastný štát, ktorý má prakticky všetko od polície a súdov cez vlastnú menu až po armádu, ktorá je zárukou nedotknutosti podnesterského územia. Podnesterská vláda je ale úzko spätá s organizovaným zločinom, napr. minister pre štátnu bezpečnosť Vadim Anťufejev, je muž, ktorého hľadal Interpol za zločiny spáchané v Rige začiatkom 90. rokov. Neschopnosť moldavskej (kišiňovskej) vlády konať sa prejavila napr. v roku 2004, keď boli napriek protestom v Podnestersku zavreté všetky školy, ktoré vyučovali v moldavčine.
Podnestersko tvorí výrazný destabilizačný činiteľ v regióne. Sústreďuje sa v ňom obchod so zbraňami (odchádzajúca ruská 14. armáda zanechala v krajine skoro 40 000 ton munície), ktoré sa v oblasti vo veľkej miere vyrábajú. Väčšina zbraní prúdi do Abcházska a Južného Osetska cez ukrajinskú Odesu. Okrem obchodu so zbraňami profituje tiraspolská vláda aj z pašovania ropy, alkoholu, tabaku z a do okolitých štátov. Ochrannú ruku nad Podnesterskom drží Rusko, ktoré sa tak snaží uchrániť množstvo tamojších etnických Rusov pred krviprelievaním.
[úprava] Dejiny
Problém Podnesterska je pre Moldavsko veľmi ošemetný. Podnestersko je totiž časť súčasného Moldavska, ktoré k nemu historicky, kultúrne ani jazykovo nepatrí. K Moldavsku bola pričlenená umelo počas komunistickej vlády. Podnestersko pôvodne prináležalo k Ukrajine a volalo sa Moldavská autonómna sovietska socialistická republika. Existovalo vlastne iba ako dôvod sovietskej vlády pre zjednotenie Besarábie so ZSSR. Po pripojení Besarábie k ZSSR však spolu Podnesterskom vytvorila Moldavskú SSR. Počas komunizmu v Sovietskom zväze Moldavská sovietska socialistická republika rovnako ako mnoho iných sovietskych republík prešla obdobím rusifikácie, počas ktorého sa v Podnestersku usídlilo asi 300 000 Rusov a veľa Moldavcov hovoriacich po rumunsky bolo poslaných do pracovných táborov na Sibír alebo do iných republík Sovietskeho zväzu. Počas tohto obdobia sa Podnestersko stalo veľmi rusifikovaným územím a zároveň ekonomickým centrom Moldavska, stavala sa tu väčšina priemyselných či energetických závodov. Konflikt medzi autoritami v Kišiňove a časťou obyvateľov Podnesterska (najmä po rusky hovoriacej menšiny Rusov a Ukrajincov) sa začal v rokoch 1989–1990 a týkal sa štátneho jazyka. Úrady v Kišiňove chceli zaviesť ako štátny jazyk rumunčinu (ktorá má latinskú abecedu), to však bol problém pre menšiny z Podnesterska hovoriace po rusky, ktoré používajú cyriliku, ale i pre Gaugazov z južného Moldavska hovoriacich turecky.
V septembri 1990 sa Dnesterská moldavská socialistická sovietska republika (známa ako Podnestersko) vyhlásila za súčasť Sovietskeho zväzu. V auguste 1991 vyhlásilo Moldavsko nezávislosť od Sovietskeho zväzu, no v decembri toho istého roku si Podnestersko zvolilo za prezidenta Igora Smirnova a na základe referenda vyhlásilo nezávislosť od Moldavska.
