Pražský orloj
Z Wikipédie
Pražský orloj je jedným z najznámejších orlojov na svete. Je súčasťou južnej steny Staromestskej radnice v Prahe. Bol skonštruovaný v roku 1410.
Obsah |
[úprava] Popis orloja
Orloj má tri hlavné časti. Najzaujímavejšia je astronomická časť, ukazujúca polohy nebeských telies. Pod ňou je umiestené kalendárové koleso, ktoré v 19. storočí vybavil maľbami maliar Josef Mánes. Okolo astronomickej časti sú potom umiestené pohyblivé figúrky pre pobavenie divákov. Dôležitou súčasťou je tiež pohyblivá procesia dvanástich apoštolov, ktorí sa ukazujú každú hodinu nad astronomickou časťou.
[úprava] História
Najstaršia časť orloja sú mechanický hodinový stroj a astronomický číselník z roku 1410. Stroj vytvorili dvaja hodinári – Mikuláš z Kadane a Jan Šindel, ktorý sa stal neskôr profesorom matematiky a astronómie na Karlovej univerzite. Pražský orloj bol len tretím strojom svojho druhu. Prvý orloj bol skonštruovaný v Padove v roku 1344.
Okolo roku 1490 bol pridaný kalendár a orloj bol ozdobený gotickými figúrami.
V roku 1552 opravoval orloj Jan Táborský. Ten je tiež autorom správy, v ktorej označuje za tvorcu orloja hodinára Hanuša. To bol ale omyl, ktorý sa podarilo odhaliť až v 20. storočí.
V priebehu storočí sa orloj mnohokrát zastavil a bol mnohokrát opravovaný. V 17. storočí boli pridané sochy a v priebehu veľkej opravy v rokoch 1865 – 1866 pribudli nad vlastný orloj pohyblivé postavy apoštolov.
Počas Pražského povstania v posledných dňoch 2. svetovej vojny bol orloj ťažko poškodený pri požiari staromestskej radnice. Po veľkom úsilí bol opravený orloj uvedený do prevádzky v roku 1948.
Naposledy bol orloj rekonštruovaný na jeseň 2005, kedy došlo k zreštaurovaniu sôch a spodného kruhu od Josefa Mánesa. Drevené sochy boli zakryté sieťou proti holubom.
Dlhú dobu existovali spory o tom, kto vlastne orloj vytvoril. Veľmi dlhú dobu sa malo za to, že orloj vytvoril v roku 1490 hodinár Jan Růže (zvaný tiež majster Hanuš) so svojím pomocníkom Jakubom Čechom. Povesť hovorila o tom, že Hanuš bol nakoniec oslepený, aby už nikdy nemohol postaviť podobné hodiny.
[úprava] Astronomická časť
Astronomická časť orloja bola vo svojej dobe vrcholnou ukážkou astronomických a mechanických znalostí. Je na nej zobrazená aktuálna poloha Slnka a Mesiaca na oblohe, a to ako voči obzoru, tak voči zverokruhu. Orloj sa stal tak prvým primitívnym planetáriom, ktorý ukazoval stav vesmíru.
Guľa symbolizujúca Mesiac je z polovice svetlá a z polovice tmavá a zvláštny mechanizmus ju natáča tak, aby ukazovala aktuálnu mesačnú fázu. Ciferník zobrazuje nielen bežný čas, ale tiež staročeský čas, ktorý začínal západom Slnka.
[úprava] Astronomický ciferník
Základom orloja je veľký, čierno orámovaný kruh s farebným pozadím – astrolab. Pozadie astronomického ciferníku predstavuje Zem a pohľad na oblohu. Modrý kruh ve strede plochy predstavuje Zem a horná jasnomodrá plocha pozadia je obloha nad horizontom. Čierna a červená plocha potom predstavujú tú časť oblohy, ktorá je pod horizontom. Behom dňa sa symbol Slunka nachádza nad modrou časťou a v noci sa presúva nad čiernu časť. Behom svitania alebo súmraku sa nachádza symbol Slnka nad červenou časťou pozadia.
V ľavej časti, ktorá predstavuje východ, sú nápisy aurora (svitanie) a ortus (východ Slnka). V pravej časti, ktorá predstavuje západ, sú nápisy occasus (západ Slnka) a crepusculum (súmrak).
Zlaté rímske číslice na okraji modrého kruhu tvoria ciferník bežného 24 hodinového dňa a ukazujú miestny čas. Poludňajšia dvanástka stojí na vrchole v jasnomodrom poli, polnočná dvanástka dolu v čiernom poli. Miestny čas sa riadi časom miestneho poludníka. Nastavený čas ale odpovedá 15. stupňu východnej dĺžky (stredoeurópsky čas; UT+1), teda oproti lokálnemu času predbieha o 2,3 minúty.
Zahnuté zlaté čiary rozdeľujú modrú plochu ciferníku na 12 častí a označujú tzv. planetárne hodiny. Planetárna hodina je definovaná ako 1/12 času medzi východom a západom Slnka. Preto sa dĺžka hodiny v priebehu roka mení, rovnako ako sa mení dĺžka dňa behom roka.
Ukazovateľom času je zlatá ruka alebo symbol Slnka.
[úprava] Zvieratník
Vo vnútri čierno orámovaného kruhu leží ešte jedno pohyblivé medzikružie, na ktorom sú znamenia zverokruhu. Má svoj vlastný samostatný pohyb. Zvieratník predstavuje hviezdne nebo a jeho pohyb zodpovedá zdanlivému otáčaniu oblohy okolo Zeme. Malá zlatá šesťcípa hviezda ukazuje pozíciu jarného bodu a hviezdny čas, ktorý sa odčíta na ciferníku so zlatými rímskymi číslicami.
Zvieratník obehne ciferník raz za hviezdny deň (t. j. 23 hodín 56 minút a 4 sekundy). Zvieratník sa preto pohybuje po ciferníku rýchlejšie než slnečný ukazovateľ. Zlaté Slnko ukazuje na zvieratníku polohu Slnka na ekliptike. Medzikružie je rozdelené po 5 stupňoch. Podľa týchto dielikov a polohy Slnka možno pomerne presne určiť polohu Slnka – teda i dátum.
[úprava] Staročeský čas
Na vonkajšom okraji hodín je ciferník so zlatými arabskými číslami. Čísla ukazujú staročeský čas, ktorý začína pri západe Slnka. Ciferník je pohyblivý a počas roku sa natáča okolo stredu tak, aby jeho poloha zodpovedala dobe, kedy Slnko zapadá.
[úprava] Slnko
Zlaté Slnko sa pohybuje okolo kruhu zverokruhu. Symbol ukazuje pozíciu Slnka na ekliptike. Slnko je pripojené na ručičku so zlatou rukou a spoločne ukazujú čas troma rôznymi spôsobmi:
- pozícia zlatej ruky nad rímskymi číslicami ukazuje pražský (stredoeurópsky čas),
- pozícia Slnka nad zakrivenými zlatými čiarami ukazuje planetárne hodiny,
- pozícia zlatej ruky nad arabskými číslicami ukazuje staročeský čas.
Vzdialenosť Slnka od stredu ciferníka ukazuje čas východu a západu Slnka.
[úprava] Mesiac
Pohyb Mesiaca po ekliptike sa ukazuje podobne ako pohyb Slnka. Pohyb Mesiaca je ale omnoho rýchlejší. Symbol Mesiaca je z polovice čierny, ukazuje tak i mesačnú fázu.
[úprava] Kalendár
Okolo roku 1865 bol orloj rozšírený o kalendárnu dosku. Jej autorom je maliar Josef Mánes. Na doske sú zobrazené alegórie mesiacov. Obrázky mesiacov sa vyznačujú vidieckou tematikou. Menšie obrázky predstavujú znamenia zverokruhu. Vnútorný obrázok so zlatými hradbami a vežami je znak Starého Města pražského. Celkom na okraji kruhu sa nachádzajú nápisy. Sú tu mená svätých. Môžeme tu nájsť 365 svätých rodu mužského a rovnaké množstvo rodu ženského. Niektoré mená sa samozrejme opakujú (napr. Ján Krstiteľ, Ján Nepomucký...). Ďalej sú tu čísla dní v roku a písmena označujúce dni v týždni.
V hornej časti kalendára je uchytená pozlátená ručička. Ako sa kalendár otáča, ukazuje ručička vždy konkrétny deň, jeho dátum, dvoch svätých (muža a ženu), mesiac a znamenie zverokruhu.
[úprava] Mechanické figúrky
Každú hodinu sa v dvoch okienkach nad astrolábom objavuje 12 apoštolov. Sv. Peter, sv. Matúš, sv. Ján Kalich, sv. Ondrej, sv. Filip, sv. Jakub, sv. Pavol, sv. Tomáš, sv. Šimon, sv. Tadeáš, sv. Bartolomej a sv. Barnabáš.
