Samuel Mikovíny

Z Wikipédie

Portrét Sámuela Mikovinyho od Sebestyéna Zellera s mapou Maďarska v ruke a Bratislavským hradom v pozadí. Popis: "O Cara Patria quae me genuisti, dulcis Panonia" - "Ó, moja sladká rodná zem, ktorá ma porodila, Panónia"

Samuel Mikovíny (alebo Mikovíni) (* 1686, Cinobaňa-Turíčky alebo *1700, Ábelová – † 23. marec 1750, neďaleko Trenčína) bol slovenský inžinier-zememerač, kartograf a polyhistor.

Narodil sa v roku 1686 v Cinobani-Turíčkach (okr. Lučenec). V roku 1719 sa priúčal medirytectvu v Norimbergu, neskôr študoval na nemeckých univerzitách v Altdorfe a v Jene (1721– 1723), napokon kartografiu na vojenskej akadémii vo Viedni. Krátko pôsobil ako dvorný matematik saského kniežaťa, v r. 1725– 1735 bol stoličným matematikom-inžinierom Bratislavskej stolice, venoval sa najmä melioračným prácam. V roku 1735 ho menovali profesorom banskej školy v Banskej Štiavnici a inžinierom stredoslovenských banských miest.

Rytina Smolenického zámku od Samuela Mikovínyho

Na čele tejto inštitúcie, predchodkyne štiavnickej akadémie, stál do r. 1748, neskôr sa venoval už len inžinierskej činnosti. Počas terénnych prác na výstavbe protipovodňovej hrádze v Trenčíne ochorel a krátko na to pri návrate domov do Štiavnice zomrel na neznámom mieste. Mal mimoriadne rozmanitú a rozsiahlu činnosť, ktorej ťažisko je v kartografických a rôznych staviteľských prácach v oblasti vodných, banských, sčasti aj fortifikačných a iných stavieb. Bol jedným z hlavných spolupracovníkov Mateja Bela pri spracovaní jeho rozsiahlych vlastivedných projektov, v rámci ktorých vyhotovil mapy všetkých slovenských a veľkú časť ostatných uhorských stolíc. Jeho rozsiahla kartografická tvorba znamenala kvalitatívny skok v dejinách kartografie na Slovensku i v Uhorsku, najmä exaktnosťou meracích metód ale aj spôsobom spracovania. V svojej kartografickej činnosti okrem triangulácie využíval aj astronomické pozorovania, v Bratislave zriadil observatórium (1733), pravdepodobne prvé na Slovensku. Výuku banských odborníkov v Banskej Štiavnici položil tiež na exaktné matematické základy, sám pritom prednášal okrem technických predmetov aj matematiku, najmä geometriu. V súvislosti s vedeckým sporom svojho bývalého učiteľa, dvorného matematika J. J. Marinoniho, sa venoval aj problému kvadratúry kruhu a pomocou Lagnyho radu vypočítal hodnotu π na 25 desatinných miest. Zomrel 23. marca 1750 v blízkosti Trenčína.

Pri príležitosti 250. úmrtia Národná banka Slovenska vydala pamätnú mincu v nominálnej hodnote 500 Sk. [1]