Schutzstaffel
Z Wikipédie
Schutzstaffel (známejší pod skratkou SS), po slovensky Ochranný oddiel, bola ozbrojená teroristická organizácia NSDAP v rokoch 1925 - 1945.
Bola vytvorená v roku 1925 ako elitná organizácia SA z fanaticky oddaných prívržencov Adolfa Hitlera, pôsobiacich pôvodne ako jeho osobná stráž. Na čele SS stál Heinrich Himmler. Jej význam vzrástol po noci dlhých nožov (1934).
Časom si organizácia podriaďovala celý štátny aj bezpečnostný aparát nacistického štátu vrátane vyhladzovacej politiky. Jej znakmi boli dve biele S v tvare bleskov na čiernom pozadí.
Od roku 1934 strážili koncentračné tábory, od 1936 ovládali nemeckú políciu. Od roku 1939 ovládali gestapo a tvorili elitu armády - Waffen SS (alebo aj Zbrane SS).
Pocit nadradenosti, hybná sila nacistickej ideológie, sa v SS prejavovala naplno. SS bola "elitou elít" v nemeckej armáde i celej spoločnosti. Noví členovia SS boli vyberaní často priamo z radov mládežníckej organizácie Hitlerjugend. Títo členovia SS boli prakticky od malička vychovávaní iba v duchu národného socializmu a patrili medzi najobávanejších a najfanatickejších bojovníkov druhej svetovej vojny. Odmietali sa vzdať aj v beznádejných situáciách, hlavnou zásadou bol vždy boj do konca.
Norimberský proces ich označil za zločineckú organizáciu. Najviac zločinov vykonali príslušníci SS na okupovanom území, najmä počas vojnového ťaženia na východ. Niektoré zložky SS mali za úlohu spravovať dobité územia, ako ozbrojená vojenská polícia. K obyvateľstvu sa správali často mimoriadne kruto, dopustili sa mnohých vojnových zločinov a masakrovania civilného obyvateľstva hlavne na území bývalého ZSSR.
Po skončení vojny boli príslušníci SS prenasledovaní a často sa radšej pokúsili maskovať za riadnych členov armády Wehrmachtu. Pod ľavým ramenom však mali vytetovanú svoju krvnú skupinu, čo ich v mnohých prípadoch prezradilo.
