Tadeáš Hájek z Hájku
Z Wikipédie
Tadeáš Hájek z Hájku, latinským menom Thaddaeus Hagecius ab Hayek alebo Thaddeus Nemicus (* 1. december 1525 – † 1. september 1600) bol český astronóm a osobný lekár cisára Rudolfa II.
Tadeáš Hájek ako syn Šimona Hájka (asi 1485 – 1551) pochádzal zo starej pražskej rodiny. Roku 1554 ho Ferdinand I. povýšil do šľachtického stavu, Maxmilián II. ho roku 1571 pasoval na rytiera. Trikrát sa oženil a mal troch synov a jednu dcéru.
V rokoch 1548 až 1549 prednášal medicínu a astronómiu vo Viedni, magistrom umenia sa stal v roku 1551. Roku 1554 študoval v Bologni medicínu odkiaľ odišiel do Milána, kde navštevoval prednášky Girolama Cardana. Čoskoro sa však vracia do Prahy, kde prednáša na univerzite matematiku a astronómiu až do roku 1558. Neskôr sa venoval lekárskej praxi. Bol osobným lekárom cisárov Maxmiliána II. a Rudolfa II. Na Hájkov podnet bol do Prahy pozvaný Tycho Brahe, s ktorým Hájka spájalo priateľstvo. Hájek si dopisoval s poprednými európskymi učencami svojej doby.
Hájek ako prvý v tlači uverejnil spôsob, ako určiť polohu hviezd určením presnej doby ich prechodu poludníkom. Je autorom mnohých astronomických a lekárskych spisov. Do dejín českej matematiky sa zapísal svojou úvodnou univerzitnou prednáškou, ktorá vyšla pod názvom De laudibus geometriae. Ide o prvý spis českého pôvodu, ktorý si všíma minulosť matematických vied v Čechách. Vymeral oblasť okolo Prahy a je spoluautorom mapy z roku 1563, ktorá sa ale stratila. Roku 1572 uverejnil svoje pozorovania supernovy v súhvezdí Kasiopeja.
Po Hájkovi je pomenovaný mesačný kráter Hagecius a planétka 1995 Hajek.
