Utrechtský mier
Z Wikipédie
Utrechtský mier je séria zmlúv medzi Francúzskom a ostatnými európskymi štátmi, podpísaná v holandskom meste Utrecht v roku 1713 (s predbežnými dohodami z rokov 1711 a 1712), ktorá patrila medzi sériu zmlúv, ktorá ukončila Vojnu o španielske dedičstvo.
[úprava] Zmluvy
Zmluvy podpísané v Utrechte (utrechtský mier v užšom zmysle):
- Nizozemsko a Británia (30. januára 1713)
- Rímskonemecká ríša a Prusko (2. apríla 1713)
- Francúzsko a Británia (11. apríl 1713)
- Francúzsko a Portugalsko (11. apríl 1713)
- Francúzsko a Prusko (11. apríl 1713)
- Francúzsko a Savojsko (11. apríla 1713)
- Francúzsko a Nizozemsko (11. apríla 1713) (dve zmluvy)
Dodatočné zmluvy podpísané Španielskom:
- Španielsko a Británia (13. júla 1713)
- Španielsko a Savojsko (13. júla 1713)
- Španielsko a Nizozemsko (26. júna 1714)
- Španielsko a Portugalsko (6. február 1715)
Cisár Karol VI. pristúpil na mierové podmienky dvoma zmluvami podpísanými v Rastatte a Badene v roku 1714 (rastattský mier a badenský mier).
[úprava] Výsledky
Na základe mierových podmienok zostal Filip V. kráľom v Španielsku, ale musel sa vzdať nárokov na francúzske a španielske dŕžavy v Európe. Južné Nizozemsko, Milánsko, Neapolsko a Sardínia pripadli rakúskej monarchii. Británia si vďaka svojim významným obchodným a koloniálnym ziskom upevnila svoju úlohu v svetovej politike. Udržala si Gibraltár a Minorcu a dostala Asientos de negros - právo dodávať afrických otrokov do španielskych kolónií. Od Francúzka Newfoundland, Nové Škótsko, oblasť Hudsonovho zálivu a ostrov Svätý Krištof. Francúzsko uznalo kráľovnú Annu aj nástupnícke práva hannoverskej dynastie na anglický trón. Vojvoda savojský získal Sicíliu.
