Západné Tatry
Z Wikipédie
Západné Tatry sú geomorfologický podcelok Tatier v západnej časti geomorfologického celku. Na východe nadväzujú na podcelok Východné Tatry, na juhu hraničia s Podtatranskou kotlinou, na západe s Chočskými vrchmi a na severozápade s Podtatranskou brázdou.
Obsah |
[úprava] Geologické pomery
Západné Tatry sú súčasťou systému jadrových pohorí. Centrálna časť geomorfologického podcelku patrí ku kryštaliniku Vnútorných Západných Karpát a je tvorená hercýnskymi granitmi, granodioritmi a tonalitmi z obdobia vrchného devónu až spodného permu. Južná časť územia (Liptovská Tatry) je budovaná pararulami, svormi a migmatizovanými rulami s polohami amfibolitov z obdobia proterozoika až staršieho paleozoika a tiež ortorulami a migmatitmi rovnakého geologického veku. Územia v najzápadnejšej (Sivý vrch) a najsevernejšej časti (Osobitá a Červené vrchy), na styku s flyšovým pásmom je geologicky veľmi pestré, objavuje sa tu mezozoikum Vnútorných Západných Karpát s polohami vápencov, slienitých vápencov, slieňovcov, ílovcov a pieskovcov spodnej až strednej kriedy, potom vápencov, dolomitov, lokálne aj bridlíc a pieskovcov stredného až vrchného triasu. Kryštalinikum a mezozoikum najsevernejšej časti oddeľuje úzke pásmo budované vápnitými bridlicami, ílovcami, pieskovcami a kremencami spodného triasu.
[úprava] Geomorfológia
Západné Tatry sa ďalej členia na 6 geomorfologických častí:
- Osobitá (severozápad)
- Sivý vrch (západ)
- Liptovské Tatry (centrálna časť a juh)
- Roháče (centrálna časť)
- Červené vrchy (severovýchod)
- Liptovské kopy (východ)
Hranica oddeľujúca Západné Tatry od Vysokých Tatier prebieha dnom Kôprovej doliny, odtiaľ cez Zadnú Tichú do Ľaliové sedloĽaliového sedla. Centrálna časť (Roháče a severné pásmo Liptovských Tatier) má typicky veľhornatinový reliéf, kým okrajové polohy prevažne hornatinový reliéf. Hlavný hrebeň pohoria prechádza po línii Babky - Sivý vrch - Brestová - Baníkov - Plačlivé - Volovec - Hrubý vrch - Bystrá - Poľská Tomanová - Temniak - Kasprov vrch a ďalej nadväzuje na hrebeň Vysokých Tatier. Z hlavného hrebeňa vybiehajú na juh viaceré vedľajšie hrebene, z Baníkova Kozie chrbty, z Plačlivého masív Baranca, z Hrubého vrchu masív Jakubinej, z Bystrej masívy Nižnej Bystrej a Kotlovej a iné. Liptovské kopy na východe a Osobitá nenadväzujú na hlavný hrebeň a vytvárajú izolované masívy.
[úprava] Krasový reliéf
Aj na území Západných Tatier sa vyskytujú prejavy krasovej činnosti. Jedná sa predovšetkým o oblasť Červených vrchov, kde stmé svahy urýchľujú odtok povrchových aj podzemných vôd. Vzniklo tu niekoľko prevažne krátkych jaskýň s rútenými a oddrobovanými vnútornými priestormi. Často prerážajú úzke hrebene a vytvárajú prírodné tunely. Nakoľko holý povrch hornín zachytáva málo vody, do jaskýň presakuje jej malé množstvo a podzemné priestory majú nedostatok sekundárnych krasových foriem. Prevládajú evorzné krasové formy nad eróznymi, najčastejšie však vznikajú formy mrazové a rútením. Povrchové krasové formy závrty, bogazy, škrapy) sa nachádzajú len na mierne uklonených svahoch a chrbtoch. Najvýznamnejšia jaskyňa pohoria sa nachádza na opačnom konci, v časti Roháče. Je ňou Brestovská jaskyňa, ktorá je národnou prírodnou pamiatkou, je typom puklinovoriečnej jaskyne s aktívnym podzemným tokom. Meria 1 450 m a je chudobná na sekundárnu (kvapľovú) výzdobu. Ďalšie zoskupenie jaskýň sa nachádza v masíve Opálenice v časti Sivý vrch. Patrí sem Biela jaskyňa - 65 m dlhá inaktívna fluviokrasová jaskyňa s pozoruhodnou kvapľovou výzdobou; Medvedia jaskyňa - 160 m dlhá taktiež inaktívna fluviokrasová jaskyňa s paleontologickými nálezmi a jaskyňa Dúpnica - 150 m dlhá jaskyňa rovnakej genézy ako predošle jaskyne s významom z hľadiska hydrologického, paleontologického, archeologického aj historického.
[úprava] Vrchy a sedlá
Najvyšším vrchom podcelku je Bystrá (2 248,4 m n. m.), k ostatným výrazným vrchom patria:
- Jakubiná (2 193,7 m n. m.)
- Baranec (2 184,6 m n. m.)
- Baníkov (2 178,0 m n. m.)
- Tri kopy (2 136,3 m n. m.)
- Ostrý Roháč (2 087,5 m n. m.)
- Spálená (2 083,3 m n. m.)
- Volovec (2 063,4 m n. m.)
- Kasprov vrch (1 984,9 m n. m.)
- Poľská Tomanová (1 977,3 m n. m.)
- Brestová (1 902,7 m n. m.)
- Sivý vrch (1 804,9 m n. m.)
- Osobitá (1 687,2 m n. m.) a ďalšie.
Jednotlivé masívy oddeľujú viaceré sedlá, z nich najznámejšie sú:
- Pálenica (1 570 m n. m.)
- Parichvost (1 870 m n. m.)
- Baníkovské sedlo (2 045 m n. m.)
- Smutné sedlo (1 965 m n. m.)
- Žiarske sedlo (1 917,1 m n. m.)
- Jamnícke sedlo (1 908 m n. m.)
- Račkovo sedlo (1 958 m n. m.)
- Gáborovo sedlo (1 890 m n. m.)
- Bystré sedlo (1 960 m n. m.)
- Pyšné sedlo (1 791,6 m n. m.)
- Tomanovské sedlo (1 685,9 m n. m.)
- Ľaliové sedlo (1 951,8 m n. m.) a iné.
[úprava] Doliny
Doliny prebiehajú od hlavného hrebeňa prevažne severojužným smerom. Najdlhšími dolinami smerujúcimi na juh sú najmä:
- Bobrovecká dolina a v dolnej časti nadväzujúca Jalovská dolina
- Žiarska dolina
- Jamnícka dolina
- Račkova dolina
- Úzka dolina (vzniká spojením Jamníckej a Račkovej doliny)
- Bystrá dolina
- Kamenistá dolina
- Tichá dolina (v hornej časti prebieha východozápadným smerom)
- Kôprová dolina.
Od hlavného hrebeňa na sever prebieha len jedna významná dolina:
- Roháčska dolina, z ktorej sa oddeľujú:
- Spálená dolina
- Smutná dolina
- Látaná dolina.
V geomorfologickej časti Osobitá sú to:
- Bobrovecká dolina
- Juráňova dolina v smere juh-sever
a ďalšie dve doliny v smere východ-západ, ktoré zároveň tvoria hranicu oddeľujúcu Podtatranskú brázdu:
- Tichá dolina
- Blatná dolina.
[úprava] Klíma
Celé územie Západných Tatier patrí do chladnej horskej podnebnej oblasti. Priemerná teplota vzduchu v júli dosahuje 4 až 8°C, v okrajových polohách 8 až 12°C, kým vo vrcholových polohách najvyšších štítov je to menej ako 4°C. Priemerné januárové teploty dosahujú v najvyšších polohách -10°C a menej (Západné Tatry sú teda jednou z najchladnejších oblastí Slovenska), v okrajových polohách cca -8 až -7°C, kým v centrálnej časti je to -10°C až -8°C. Priemerný ročný úhrn zrážok je opäť rozvrstvený podľa nadmorskej výšky. Najvyššie vrcholy dostávajú 1 400 až 1 600 mm zrážok ročne, nižšie polohy 1 200 až 1 400 mm, okrajové oblasti potom 1 000 až 1 200 mm zrážok ročne. Západné Tatry sú územím s juhozápadným a severozápadným smerom prevládajúcich vetrov (v letnom i v zimnom polroku).
[úprava] Vodstvo
Západné Tatry sú súčasťou povodia Váhu. Väčšinu územia (južné svahy) odvodňuje Váh prostredníctvom svojich prítokov: Belá so zdrojnicami Kôprovský potok a Tichý potok a prítokmi Kamenistý potok, Bystrá, Račková s Jamníckym potokom, ďalej Trnovec, Smrečianka a Jalovský potok. Najzápadnejšiu časť odvodňuje Kvačianka prostredníctvom Suchého potoka. Severozápadnú časť Západných Tatier (severné svahy) odvodňuje rieka Orava prostredníctvom Oravice a Studeného potoka s prítokmi. Stojaté vody reprezentujú viaceré plesá:
- Anitino očko
- Bobrovecké plesá
- Bystré plesá
- Jamnícke plesá
- Račkove plesá
- Roháčske plesá
- Tomanovské plesá
- Ťatliakovo pleso
Podzemné vody sú súčasťou hydrogeologického komplexu mezozoických formácií. Najlepšie podmienky pre obeh a akumuláciu podzemných vôd sú v strednotriasových a vrchnotriasových vápencoch a dolomitoch, kde sa aj nachádzajú najvýznamnejšie zásoby podzemných vôd. Krasové vyvieračky dosahujú v celej oblasti výdatnosť rádovo až niekoľko 100 l/s. Ich celková mineralizácia kolíše v rozmedzí 150 až 600 mg/l, pričom z katiónov dominujú Ca a Mg, z aniónov HCO3 a SO4.
[úprava] Pôdy
Z hľadiska pôdnych typov pokrývajú najvyššie polohy nevyvinuté alpínske surové pôdy (typické kyslé rankre, nad 1 900 m n. m.), ktoré sú zo všetkých strán obklopené pásmom typických podzoloov (do 1 800 m n. m.), hnedých podzolov (1 300 až 1 500 m n. m.) a kambizemí podzolovaných (1 000 až 1 300 m n. m.). Najnižšie polohy na západe a juhu pokrývajú kambizeme nasýtené.
[úprava] Rastlinstvo
Západné Tatry prináležia do oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale), obvodu flóry vysokých (centrálnych) Karpát (Eucarpaticum) a okresu Tatry. Z fytogeograficko-vegetačného hľadiska sú súčasťou zóny ihličnatých lesov.
Z endemitov tu rastie napr. jastrabník roháčsky a poniklec slovenský, z glaciálnych reliktov napr. iskerník ľadovcový a poniklec slovenský.
Geomorfologická časť Sivý vrch je prechodnou zónou medzi rastlinstvom fatranskej a tatranskej oblasti, fatranský ráz však prevažuje. Rastú tu druhy, ktoré nemožno nájsť nikde inde v Tatrách: horčičník Wittmanov, rozchodník biely, klinček lesklý.
[úprava] Živočíšstvo
Podcelok je súčasťou provincie Karpaty, subprovincie Západné Karpaty, vnútorného obvodu a jeho západného okrsku. Zo zoogeografického hľadiska patrí do provincie stredoeurópskych pohorí, subprovincie karpatských pohorí a západokarpatského úseku.
Podobne ako vo zvyšku Tatier sa tu hojne vyskytujú viaceré druhy cicavcov: medveď hnedý, rys ostrovid, mačka divá, vlk dravý, jeleň lesný, srnec lesný, diviak lesný, vo vyšších polohách zriedkavejší svišť vrchovský a kamzík vrchovský, v tunajších potokoch aj vydra riečna. Z vtákov tu možno nájsť najmä orla skalného, tetrova hlucháňa, sojku škriekavú a mnohé iné.
[úprava] Ochrana prírody
Celý geomorfologický podcelok je súčasťou TANAP-u. V Západných Tatrách sa nachádza alebo sem zasahuje 9 národných prírodných rezervácií (NPR), 2 prírodné rezervácie (PR), jedna národná prírodná rezervácia (NPP). Sú to nasledovné:
- NPR Juráňova dolina
- NPR Kotlový žľab
- NPR Kôprovská dolina
- NPR Mních
- NPR Osobitá
- NPR Roháčske plesá
- NPR Sivý vrch
- NPR Suchá dolina
- NPR Tichá dolina
- PR Mačie diery
- PR Úplazíky
- NPP Brestovská jaskyňa
[úprava] Turistika
Vnútri pohoria sa nachádzajú len štyri lokality s koncentráciou cestovného ruchu. Na severnej strane sú to rekreačné strediská Zverovka, Brestová a okolie Ťatliakovej chaty, kým na južnej strane je to len Žiarska chata. Ostatné strediská zimnej i letnej turistiky ležia po okraji pohoria: Oravice, Zuberec, Bobrovecká vápenica, Žiar, Konská, Jakubovany-Studená dolina, Pribylina, Podbanské.
Na území Západných Tatier sú vybudované dva náučné chodníky: NCH Juráňova dolina a NCH Roháčske plesá.
