Vlk dravý

Z Wikipédie

Vlk dravý alebo staršie vlk obyčajný alebo len vlk (Canis lupus) je druh z čeľade psovité (kam patrí aj pes, líška, šakal či kojot) z radu mäsožravce.

Všeobecne sa považuje za priameho predka psa, resp. predka, ktorý sa na genetickom základe psa podieľal najvýznamnejším dielom.

Obsah 1 Výskyt 2 Anatómia a vzhľad 2.1 Veľkosť 2.2 Stavba tela 2.2.1 Končatiny 2.2.2 Chrup 2.3 Sfarbenie 3 Zmysly 3.1 Čuch 3.2 Sluch 3.3 Zrak 3.4 Hmat 3.5 Ostatné 4 Strach 5 Literatúra 6 Externé odkazy

[úprava] Výskyt

V minulosti obývali vlci veľké oblasti Severnej Ameriky, Európy, Ázie či Blízkeho Východu. Pôsobením ľudskej činnosti však z mnohých území vymizli. Hlavnými motívmi jeho odstrelu boli škody, ktoré robili pastierom zabíjaním dobytka, strach obyvateľstva, že vlk je pre človeka nebezpečný, ale aj zárobok a úžitok zo surovín z vlka. Vlk pôvodne žil v každom type krajiny. V dnešnej dobe žijú vlci v rozsiahlých častiach Ruska, Európy a Kanady. Celkovo vlk nepovažuje za ohrozený druh, aj keď niektoré lokálne populácie sú na pokraji vyhynutia. Za posledné roky vznikol trend začleňovať vlkov späť do oblastí, kde už dlho nežijú (napríklad Yellowstonský národný park v USA).

[úprava] Anatómia a vzhľad

[úprava] Veľkosť

V južných oblastiach bývajú spravidla menší ako na severe. Najväčší vlci žijú na Sibíry a v Kanade, kde dosahujú hmotnosť okolo 80 kg až nad 100kg (počet týchto jedincov je však aj v týchto oblastiach nízky). Samice vážia asi o 20% menej ako samci. Priemerná váha sa podľa druhu pohybuje od 30 do 60 kg. Výška v ramene je 80 až 105 cm. Tým sa stávajú najväčšou psovitou šelmou . Ich veľkosť ešte znásobuje srsť, ktorá je v zime dlhá až 6cm. Hriva je 15cm široká a srsť na nej dosahuje dľžku od 10cm do 13cm. Chlpy na nej vyrastajú zo svalu, ktorý ich umožňuje podvihnúť, čím vytvára dojem ešte väčšej veľkosti. Vzdialenosť od nosa po koniec chvosta sa pohybuje od 180 až 270 cm , chvost je až50, niekedy 60 cm. Veľkosť závisí od druhu, množstva potravy a zemepisnej šírky. Plnú veľkosť nadobudnú za 1 rok od narodenia.

[úprava] Stavba tela

V porovnaní so psom rovnakej veľkosti má vlk užšiu hruď, nohy sú v pomere ku telu dlhšie a stopy ľavých a pravých nôh sú bližšie k sebe.

[úprava] Končatiny

Predné majú väčšiu veľkosť ako zadné, pričom na predných je piaty prst uložený cca. 5cm nad labkou. Naježená srsť a špeciálna cirkulácia ich chráni pred zamrznutím. Pachové žľazy medzi prstami umožňujú lepšiu orientáciu a zároveň aj informujú ostatných o svojom pohybe. Narozdiel od človeka, vlk chodí iba po prstoch a nie celom chodidle. Oblasť dotyku predných labiek so zemou je veľká, vďaka čomu môžu ľahšie prenášať váhu a pohybovať sa po snehu.

[úprava] Chrup

Čeľuste sa vyznačujú veľkou silou okolo 100 kg/cm3, čím dokážu drtiť kosti – pre porovnanie, nemecký ovčiak vyvinie len polovicu tejto sily. Chrup sa skladá zo 42 zubov: 20 v hornej a 22 v dolnej časti. Tesáky môžu dorastať až do dĺžky 6,5cm, sú mierne zakrútené a ostré.

[úprava] Sfarbenie

Farba vlka sa líši(sivá, biela, čierna, červená, hnedá...) Tieto farby sa medzi jedincami miešajú, vo svorke nie sú všetky vlky rovnako sfarbené. Takisto väčšina vlkov nie je jednofarebná. Sfarbenie tiež súvisí s prostredím kde žijú(Vlk etiópsky-oranžový, Vlk arktický-biely...). Pri narodení majú spravidla mláďatá tmavšiu srsť a modré oči, ktoré sa približne po 10 týždňoch zmenia na zlatožlté.

[úprava] Zmysly

Najdôležitejšímy zmyslami pre vlka su čuch sluch a zrak.

[úprava] Čuch

Tento zmysel hraje v živote vlka veľmi dôležitú úlohu, pretože ním hľadajú korisť, čuchovými stopami si značia svoje územie a takisto sa ním aj navigujú. Oblasť nosa, ktorá zachytáva pachy je u vlka až 14 krát väčšia ako u človeka a obsahuje 200 miliónov čuchových receptorov, zatiaľ čo ľudská má 5 miliónov. Vnímaniu pachu napomáha vlhký nos, ktorý rozpúšťa vo vzduchu molekuly a vnaša ku zmyslovým bunkám. V dobrých podmienkach zavetria pach aj na 3 kilometre.

[úprava] Sluch

Vlk počuje až do frekvencie 80kHz a vie zameriať jeden konkrétny zvuk, pričom hluk utíši – to umožnuje sedmenásť svalov, ktoré hýbu ušnicou podľa potreby. Na otvorenom priastranstve počujú do diaľky okolo 8 kilometrov.

[úprava] Zrak

Zrak je veľmi ostrý a vyvinutý hlavne na vnímanie pohybu, narozdiel od ľudského oka, ktoré je prispôsobené na vnímanie informácií. Preto zvyčajne nehybné objekty prehliadne, ale aj nepatrný pohyb na väčšiu vzdialenosť zaznamená. Vlk vidí v tme lepšie ako človek vďaka inému farebnému spektru videnia. Zorný uhol je 180º. Korisť vlka ju ma väčšinou 300º, čo spôsobuje pre neho nevýhodu.

[úprava] Hmat

Oproti človeku je veľmi málo vyvinutý.

[úprava] Ostatné

Podobne ako psy sú vlci citliví na vibrácie, čím vedia rozpoznať napríklad blížiace sa zemetrasenie.

[úprava] Strach

Dávne povesti ako vlčie svorky vyzabíjali cele dediny alebo rozprávky ako Červená Karkulka alebo Zlý vlk a tri prasiatka vštiepujú každému dieťaťu pocit, že vlk je krvilačný a voči človeku agresívny. Vlk je v skutočnosti veľmi plachý a človeka sa bojí. Nikdy nebol zaznamenaný žiaden prípad napadnutia človeka vlkom. V modernej spoločnosti sa znižuje strach z vlka a čoraz viac ľudí podporuje jeho prítomnosť. Na Slovensku s prítomnosťou vlka v naších lesoch súhlasí 57,6 % obyvaťeľstva.^[1] V USA so znovuprivedením vlka do Yellowstonského parku súhlasilo 73 % opýtaných. Obavy pastierov o dobytok je pochopiteľný, ale z veľkej miery je zapríčinený nízkou ochranou stád. V 80,6 % slovenských salašoch mali v roku 2001 pastierskych strážnych psov (PSP) uviazaných, čo im neumožnilo aktívne chrániť čriedu ^[2] . Výskumy potvrdili, že PSP výrazne znižujú straty. V roku 2002 malo len 28 zo 152(18,4 %) čried nainštalované elektrické oplôtky. Aj napriek nižším bezpečnostním opatreniam zabili vlci na Slovensku v rokoch 2001-2003 iba 0,5-0,7 % oviec v oblasti výskytu týchto šeliem ^[3] . To predstavovalo škodu vo výške medzi 3-4 miliónmi slovenských korún ^[4] . Poistením stádam sa škoda za zabitie dobytka vypláca.

[úprava] Literatúra

[úprava] Externé odkazy

• Výskum a ochrana vlkov na Slovensku
• Práce študentov o vlkoch