Static Wikipedia February 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu

Web Analytics
Cookie Policy Terms and Conditions Istambul - Biquipedia, a enziclopedia libre

Istambul

De Biquipedia

Istambul

Bandera de Istambul

Hagia Sophia
Nombre ofizial İstanbul
País  Turquía
{{{tprechión}}} {{{rechión}}}
Probinzia Istambul
{{{tpmonezipio}}} {{{monezipio}}}
Codigo postal {{{cp}}}
Superfizie 1.538,77 km²
Altaria 100 m.
Distanzia {{{distanzia}}} km á [[{{{ta}}}]]
Poblazión 10.034.830 ab.
Densidá 6521 ab./km²
Chentilizio {{{chentilizio}}}
Ríos {{{ríos}}}
Pachina web http://www.ibb.gov.tr/

Estambul u Istambul (turco: İstanbul) ye a ziudá más gran de Turquía, y tamién una d'as ziudaz más grans d'Europa, con amán de 9.000.000 de abitans en a ziudá (2000) y entre 12 y 15 millons en l'aria metropolitana.

Mezquita nueba (Yeni Camii)
Mezquita nueba (Yeni Camii)

Ye tamién a capital alministratiba d'a probinzia de Istambul. Estió clamada Bizancio dica 330, y Constantinopla dica 1453, nome con o que li'n clamó cheneralmén en Ozidén dica 1930. Mientres o periodo otomán os turcos clamaban a la ziudá İstanbul, pero ofizialmén s'emplegaba o nome Qustantaniyyeh (قسطنطنيه) ("Ziudá de Constantino" en arabe). O nome ofizial d'Istambul estió imposato lo 28 de marzo de 1930.

A ziudá biella ye prenzipalmén clabada en o estreito d'o Bosforo. Sin dembargo, a ziudá muderna ye muito más ampla y repleca os dos cantos (uropeyo y asiatico) d'o estreito. Entre as atrauzions toristicas s'encluyen a Ilesia d'a Dibina Sabiduría (Aya Sofia), Sariyer, Eyüp y Taksim en o canto europeyo, y Beyköz, Üsküdar, Kadiköy, Moda, Bostanci y Adalar en o canto asiatico. Como capital que estió de dos d'os imperios más poderosos d'a Tierra, y ziudá cosmopolita que, t'o sieglo XVI, yera prebablemén a más zebilizada y multicultural, Istambul agüespa molimentos estraordinarios: palazios, ilesias y o ipodromo que datan d' a epoca bizantina; as mezquitas Azul y Süleymaniye; o Palazio Topkapi, sede d'o poder imperial otomán, y atros.

Anque dende 1923 a capital de Turquía ye Ankara, Estambul sigue estando una ziudá que tien un paper zentral en a industria, o comerzio y a cultura de Turquía. Agüespa más d'una uzena de unibersidaz. Ye sede d'o Patriarcato Ecumenico de Constantinopla, cabeza d'a Ilesia Ortodosa Griega.

[Editar] Istoria

Establida por l'emperador román Constantino I o Gran sobre l'antigua colonia griega de Bizancio (establita por colonos griegos de Megara en 667 adC), que dimpués se clamarba Constantinopla en o suyo onor. Se transformó en a capital d'o Imperio Román de Orién y dimpués estió a capital d'o Imperio Bizantino. Dezaga d'a Caíta de Constantinopla (u Conquista de Istambul) en 1453 pasó a estar parti y capital d'o Imperio Otomano, dic'a suya caíta ofizial o 1 de nobiembre de 1922. Con a proclamadura d'a Republica endrezada por Mustafa Kemal (clamato dimpués Atatürk u pai d'os turcos), a capital turca se tresladó a Ankara.

[Editar] O Bosforo

O Bosforo (En turco Boğaziçi) ye un estreito que dibide en dos partis a ziudá de Estambul, coneutando a lo Mar de Marmara con o Mar Negro.

Bi ha dos puens sobre este estreito. O puen Bogazici (Boğaziçi Köprüsü) de 1074 metros de largo estió replenau en 1973. O segundo puen, o Fatih Sultan Mehmet (Fatih Sultan Mehmet Köprüsü, FSM) poseye una largaria de 1014 metros, estió replenau en 1988 y se troba cuasi a zinco quilometros a lo norte d'o primer puen.

[Editar] Tónel en construzión

Un tónel ferrobiario de 13,7 quilometros ye estando construito y se estima a suya rematanza ta 2008. Alto u baxo 1400 metros d'o tónel ban a construyir-se baxo l'estreito, por meyo d'a teunica d'acolada d'o caño, y ye prebisto que será o más fundo tónel executau por este metodo (con un masimo de 56 m baxo lo ran d'o augua). O proyeuto alufra a construzión d'un metro de 13.3 km con cuatro estazións, que chunirá o zentro de Estambul con l'urbe oriental y con l'urbe ozidental.

Static Wikipedia 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2007 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2006 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu