Alois Jirásek
Z Wikipédie
| Alois Jirásek | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 23. august 1851 Hronov |
| Úmrtie | 12. marec 1930 Praha |
| Pozri aj Biografický portál | |
Alois Jirásek (* 23. august 1851, Hronov – † 12. marec 1930, Praha) bol český prozaik a dramatik, autor množstva historických románov a predstaviteľ realizmu v literatúre.
Obsah |
[úprava] Život
Alois Jirásek sa narodil vo východočeskom Hronove pri Náchode. Pochádzal zo starého sedliackeho rodu. Otec bol pôvodne tkáčom, neskôr sa začal venovať pekárskemu remeslu.
Alois navštevoval nemecké piaristické gymnázium v Broumove, české gymnázium v Hradci Královom a na pražskej univerzite vyštudoval históriu. Po úspešnom ukončení štúdia žil štrnásť rokov v Litomyšli, kde pôsobil ako profesor dejepisu na miestnom gymnáziu.
Potom sa presťahoval do Prahy, pokračoval tu v pedagogickej práci i literárnej činnosti. Obnovil osobné styky s priateľmi zo študentských čias - maliarom Mikolášom Alešom, s ktorým zdieľal obdobné umelecké predstavy a plány, a so spisovateľmi lumírovského kruhu (J. V. Sládkom, Jaroslavom Vrchlickým a Josefom Thomayerom). Nadviazal blízke priateľstvo so Zikmundom Winterom a K. V. Raisom, trvalé kontakty mal tiež s mladšou generáciou (J. S. Macharom, Jaroslavom Kvapilom a Zdeňkom Nejedlým). Od roku 1909 bol na penzii a venoval sa výhradne literatúre. Z Prahy často cestoval do rodného Hronova, ale podnikal i študijné cesty do miest, kde umiestňoval dej svojich diel.
V zhode s charakterom svojho celoživotného diela, podpísal ako jeden z prvých v máji 1917 Manifest českých spisovatelů, významné prehlásenie podporujúce politické úsilie o štátnu samostatnosť českého národa.
[úprava] Dielo
Literárnu dráhu Jirásek zahájil veršovanou tvorbou v národnom a vlasteneckom duchu. Svoje prózy zasa spočiatku zameriaval na realitu súdobého vidieka. Začínal tvoriť v 70. rokoch 19. storočia, za čias tzv. Ruchovcov, a literárne činný bol až do konca života v roku 1930.
[úprava] Celková charakteristika diela
Vo svojich žánrovo rozmanitých prácach podáva prierez takmer celými českými dejinami, s dôrazom na tie ich úseky, z ktorých zobrazenia sa dá vyťažiť dôležité poznanie minulosti a jej odkaz na prítomnosť.
Vyrovnaný dojem dosahuje už tým, že jeho postavy väčšinou nepoznajú životnú krajnosť a že nám ich vykresľuje s umiernenou pozornosťou k ich zovňajšku i vnútru. Získavajú síce vlastné tváre ako jedinci, ale prinajmenšom rovnakou mierou sú predstaviteľmi svojej spoločenskej vrstvy a ľudského kolektívu. Popri búrlivosti ľudských osudov, vojnových víchric a chodov dejín sa u Jiráska vyskytuje pokoj a idyla, popri spoločenských rozporoch snaha o stmeľovanie ľudí do blízkeho spoločenstva, o názorovú znášanlivosť a ľudské porozumenie.
Jirásek sa stal nepochybne najpopulárnejším českým autorom historickej beletrie. Zároveň si získal pozoruhodný úspech i ako dramatik. Napísal 12 hier, ktorých premiéry boli skoro vždy uvádzané v pražskom Národnom divadle. V hlavných rolách jeho drám sprvoti často vystupoval Eduard Vojan, ktorý prispel k ich popularite i priaznivej odbornej kritike. Väčšina hier sa udržala v repertoári českých divadiel dodnes. Jeho historické romány a poviedky boli vnímané na pozadí súdobého boja o národnú i štátnu samostatnosť. Po Jiráskovi je pomenovaný najväčší festival českého amatérskeho divadla - Jiráskův Hronov.
Popri svojej činorodej tvorbe sa podieľal na redigovaní časopisu Zvon.
[úprava] Próza
[úprava] Najstaršie obdobie
- Staré pověsti české – súbor povestí od obdobia Praotca Čecha, cez dobu kniežat, husitstvo až po Bielu Horu
[úprava] Husitstvo
- Mezi proudy (1891) – tri zväzky, zobrazuje počiatky husitského hnutia, spory kráľa so šľachtou a duchovenstvom, vystupujú tu historické postavy – Hus, Žižka, Václav IV., arcibiskup
- Proti všem (1894) – opisuje vrchol husitského hnutia, stavbu Tábora, Žigmundovo ťaženie do Čiech, bitku na Vítkove
- Bratrstvo (1900-09) – trojdielny román o úpadku husitstva po bitke pri Lipanoch a odchod husitských vojsk na Slovensko pod vedením Jána Jiskru z Brandýsa
- Husitský král (1920-1930) – hlavnou postavou je Jiří z Poděbrad, autor ho zobrazuje ako silného panovníka (2 diely - nedokončený)
[úprava] Doba pobielohorská
- Temno (1915) – opisuje dobu najväčšieho útlaku českého národa, duchovný život ovládla katolícka cirkev a jezuitský rád, nekatolíci se tajne schádzajú, čítajú bibliu a iné zakázané knihy, za čo sú prenasledovaní jezuitmi – počas prvej svetovej vojny sa stalo najobľúbenejšou českou knihou, pretože pripomínalo pominuteľnosť moci, založenej na násilí
- Psohlavci – román odohrávajúci sa v 17. storočí, juhočeskí Chodovia sa pod vedením Jana Sladkého-Kozinu usilujú o obnovenie niekdajších výsad, odboj je kruto potlačený a Kozina popravený
- Skaláci (1875)
- Skály (1887) (obe o vzbure sedliakov na Náchodsku v roku 1777)
- Na dvoře vévodském (1881)
- Poklad (1885)
- V cizích službách (1885)
[úprava] Obrodenie
- F. L. Věk (1890-1907) – päťdielny román, hlavným hrdinom je František Věk – kupec z Dobrušky, vlastenec, cieľom bolo ukázať ako prebieha proces národného obrodenia v Prahe (prúd vedecký) a v Dobruške (prúd ľudový), historickými postavami sú Václav Thám a Kramerius
- U nás (1897-1904) – štvordielna kronika odohrávajúca sa na Náchodsku, hlavným hrdinom je kňaz – buditeľ
- Filosofská historie (1878) – o živote študentov v Litomyšli a o bojoch v Prahe 1848
- Maryla (1887)
- Zahořanský hon (1889)
- Balada z rokoka (1905)
[úprava] Poviedky
- Povídka z hor (1878)
- Z bouřlivých dob
[úprava] Divadelné hry
[úprava] Historické drámy
[úprava] Ďalšie historické hry
- Kolébka – veselohra, odohráva sa v dobe Václava IV.
- M. D. Rettigová – veselohra venovaná pamiatke vlasteneckej autorky a kuchárky
- Gero – tragédia, hľadá príčiny záhuby polabských Slovanov
[úprava] Iné hry
- Vojnarka (1891),
- Otec (1895)
- Lucerna (1905) - rozprávkovo ladená hra
[úprava] Polemika o jeho diele
Máloktorý český spisovateľ sa stretol s tak nekritickým obdivom a zároveň i s tak opovržlivým odsúdením ako Alois Jirásek. Najväčšmi mu býva vyčítaná rozvláčnosť a idealizovanie histórie. Jeho dielo však bolo podložené usilovným štúdiom prameňov, hoci si z nich autor vyberal predovšetkým tie fakty, ktoré zapadali do jeho vlastenecky výchovných zámerov. Nemožno tiež uprieť, že obzvlášť v ťažkých dobách oboch svetových vojen mali Jiráskove romány veľký význam pre povzbudenie českého národa.
[úprava] Politické pôsobenie
V novovzniknutej Česko-Slovenskej republike sa stal senátorom za Národnodemokratickú stranu a vo funkcii zotrval, až pokým mu choroba neznemožnila činnosť.
[úprava] Smrť
Zomrel 12. marca 1930 v Prahe, pochovaný však bol v rodnom Hronove.
