Bernard z Clairvaux

Z Wikipédie

Bernard z Clairvaux

Svätý Bernard z Clairvaux (* 1090, hrad Fontaines pri Dijone – † 20. august 1153, Clairvaux) bol francúzsky filozof, teológ a mystik, jeden z hlavných predstaviteľov kresťanskej stredovekej mystiky, odporca Abélardov a zanechal obdobne silnú pečať na 12. storočí ako Abélard.

V roku 1113 vstúpil do novozaloženého cisterciánskeho kláštora v Cîteaux. O dva roky neskôr, v roku 1115, založil cisterciánsky kláštor v Clairvaux. Podporoval rád templárov a zaslužil sa o jeho rozmach. Svojou diplomatickou obratnosťou a rečníckym umením sa výrazne pričinil o uskutočnenie Druhej križiackej výpravy (1147-1149). Svojimi kázňami vyvolal križiacke nadšenie po celej Európe: kázal v severnom Francúzsku, Flámsku a v Porýní.

Človek má pokorne kontemplovať o stvoriteľovi vo svete a v tejto kontemplácii nachádzať pravdu. Pokora je začiatkom všetkého poznania pravdy. V pokore sa utíšia všetky záujmy ja a človek sa otvorí svetu pravdy. Na tejto ceste rozlišuje Bernard tri stupne: consideratio, kde človek zbiera a hľadá, contemplatio, v ktorej človek v dôverčivej odovzdanosti a nazeraní zmocňuje sa prvady a extázu. Ona je vrchol čiže úplné odtrhnutie mysle od vonkajšieho sveta a plné pohrúženie sa do Boha a rozplynutie sa v ňom (ako kvapka vody vo víne). Viera a odovzdanosť sú dôležitejšie než všetka dialektika.

Bernard bol zanieteným reformátorom cirkvi a jej inštitúcií. Jeho spisy vynikajú dobrým štýlom, ktorý si osvojil čítaním biblie a cirkevných otcov, najmä Augustína. Roku 1146 použil svoju preslávenú výrečnosť pri organizácii II. križiackej výpravy. Jeho mystické a asketické spisy boli veľmi rozšírené a mali vplyv aj u nás.

[úprava] Diela

okolo 1121: De gradibus humilitatis et superbiae (Stupne pokory a pýchy)
okolo 1126: De diligendo Deo (Ako milovať Boha)
okolo 1127: De gratia et libero arbitrio (Milosť a slobodná vôľa)
Zobrané spisy (moderné kritické vydanie): Leclerq, Talbot, Rochais (eds.). Opera. 8 zv., Roma, 1958-1975.