Chetiti
Z Wikipédie
Chetiti boli starovekým národom žijúcim v Malej Ázii rozprávajúcim indoeurópskym jazykom. Chetiti vybudovali v 2. tisícročí pred Kr. Chetitskú ríšu.
Pôvodne sa menom Chetiti (obyvatelia krajiny Chati) označovalo obyvateľstvo, ktoré sídlilo na Anatólskej náhornej rovine od 4. tisícročia pred Kr. V rokoch 2200/2000 pred Kr. prišli do Malej Ázie indoeurópske kmene Néšitov, Palijcov a Luvijcov, pričom meno Chetiti sa prenieslo na Néšitov. Tí sa neskôr stali vedúcou vrstvou v Chetitskej ríši. Pôvodné chetitské obyvateľstvo sa dnes označuje ako Protochetiti. Indoeurópania prišli snáď už 2300 p. n. l. a prevdep. spolu, ako dosvedčujú jazykové doklady.Ich spoločný jyzyk dnes voláme praanatólčina a hovorili ńou snáď ešte pred príchodom do Malej Ázie. Od chetitského jazyka sa vydelila západná praanatólčina, z ktorej vznikli: lýdčina,lúvijčina ( hieroglyfická a klinopisná ), palajčina a kárčina. Z hieroglyfickej lúvijčiny sa vyvinula lykijčina ( uvádzaná aj ako milijčina ). Indoeurópske západoanatólske skupiny ( Lúvijci ) kolonizovali grécke územia ešte pred Grékmi a pravdep. od nich Gréci potom preberali kultúrne výdobytky. "Chetovi synovia" sú uvádzaní aj v Biblii, ktorá tak dokladá ich prítomnosť až v Kaanáne. Chetitské náboženstvo dokladá indoeurópsky pôvod- hlavným bohom je boh blesku Tešub. Ich spoločenský systém obsahuje isté "demokratické " prvky ( pravdep. zvyšky vojenskej demokracie), také nezvyklé v orientálnom despotickom prostredí. Takisto väčšie boli aj práva žien.
O ich vojenskej zdatnosti svedčí okrem zaujatia tak " lukratívneho" územia ako je Malá Ázia aj rovnocenné zápolenie s vojskami egyptských faraónov (bitka pri Kadeši a prvá zachovaná mierová zmluva) ako aj dobytie Babylonu. O chetitského princa sa zaujímala ako o budúceho manžela a vládcu Egypta aj regentka Egypta (pravdep. sama Nefertiti). Nakoniec bol zabitý na ceste do Egypta. Chetitské písmo spolu s chetitským jazykom rozlúštil Bedřich Hrozný.