Daniel Fischer

Z Wikipédie

Daniel Fischer (* 9. november 1695, Kežmarok – † 18. september 1746, Kežmarok) bol slovenský prírodovedec a lekár.

[úprava] Život

Daniel Fischer sa narodil v Kežmarku. Podobne ako veľa jeho krajanov študoval na univerzite vo Wittenbergu (1713–1716), kde získal titul doktora medicíny. Po návrate do Kežmarku sa stal komitátnym lekárom Liptovskej a Spišskej stolice. Bol tiež mestským lekárom v Kežmarku, kde založil súkromnú lekársku školu. Istý čas bol aj osobným lekárom ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Csákiho. Hoci Fischer prežil celý život v Kežmarku, nikdy nevyučoval na tamojšom lýceu. Už v r. 1719 sa stal členom nemeckej spoločnosti prírodovedcov Academia Leopoldina. Cisár Karol VI. mu udelil titul uhorského zemana.

[úprava] Práca

Daniel Fischer sa zaoberal prípravou liečiv, pripravil tzv. karpatský olej z limby a kosodreviny. Na liečbu kiahní používal mliečnu kúru založenú na ľudovej liečbe tejto choroby kyslým mliekom. Napísal správu o epidémii kiahní na Slovensku v r. 1740–1742. V r. 1735 vypracoval návrh na založenie učenej spoločnosti v Uhorsku, ktorá by tiež vydávala časopis Acta eruditorum Pannonicae, zameraný na prírodné vedy, lekárstvo a hospodárstvo. Zámer sa napokon nerealizoval pre nedostatok financií. V mestskej knižnici v Kežmarku sa zachoval Fischerov obšírny rukopis Princípy fyziky z roku 1730. V tomto spise autor cituje Isaaca Newtona, prípadne úryvky z jeho Princípií. Svet je podľa Fischera poznateľný a pôsobia v ňom sily, ktorých podstatu nepoznáme. Rukopis, v ktorom sa fyzika člení na generálnu a partikulárnu, pripomína viaceré učebnice fyziky z 18. storočia, ktoré sa pokúšali zjednotiť karteziánsku a newtonovskú fyziku. Napríklad pohybové zákony a gravitáciu Fischer vysvetľuje podľa Newtona, zatiaľ čo zrážku podľa Descartesa. V rukopise je stručná časť venovaná elektrine, obsahuje však iba zastarané názory.