Dimitrij Andrusov

Z Wikipédie

Dimitrij Andrusov
slovenský geológ
Narodenie	7. november 1897 Tartu, Cárske Rusko
Úmrtie	1. apríl 1976 Bratislava, ČSSR
Pozri aj Biografický portál

Dimitrij Andrusov (* 7. november 1897, Jurijev (dnes Tartu) – † 1. apríl 1976, Bratislava) bol slovenský geológ ruského pôvodu, zakladateľ modernej slovenskej geológie. Bol vnukom Heinricha Schliemanna - objaviteľa Tróje. Bol zakladateľom a v rokoch 1957-1958 prvým riaditeľom Geologického ústavu. Od roku 1932 doc., univerzitný profesor (1940), akademik SAV (1953), DrSc. (1956).

[úprava] Život

Bol synom ruského geológa, člena Ruskej akadémie vied a univerzitného profesora N. I. Andrusova a dcéry archeológa Heinricha Schliemanna. V rokoch 1915 až 1918 študoval na univerzite v Petrohrade. Neskôr v rokoch 1920 až 1922 na univerzite v Sorbonne v Paríži. Ďalej pokračoval v štúdiu na Chemicko-technologickej fakulte ČVUT v Prahe v rokoch 1922 až 1923 a Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v rokoch 1923 až 1925, kde aj pracoval od roku 1929 do roku 1938.

Po likvidácii českého vysokého školstva počas nemeckej okupácie odišiel na Slovensko, kde od roku 1938 pracoval na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Od roku 1940 začal zároveň pracovať na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského vo funkcii prednostu Geologicko-paleontologického ústavu. Okrem toho bol v rokoch 1940 až 1945 riaditeľom Štátneho geologického ústavu. V roku 1952 sa stal Andrusov vedúcim katedry geológie na Prírodovedeckej fakulte UK a vo funkcii zotrval až do roku 1970.

[úprava] Vedecká činnosť

Jeho vedeckovýskumné záujmy boli mnohostranné. V širokom zábere sa venoval geológii, stratigrafii, tektonike, paleontológii, ložiskovej a inžinierskej geológii. Skúmal bradlové a flyšové pásmo Západných Karpát, ale tiež stredné Karpaty a hlavne subtatranské príkrovy. V Západných Karpatoch doložil existenciu rozsiahlych príkrovov a zisil rozsah viacerých fáz vrásnenia. Vyčlenil tiež mnohé tektonické jednotky a podal paleografický obraz karpatskej geosynklinály v období mezozoika. Výsledky jeho výskumov znamenali prehĺbenie stratigrafických a najmä tektonických poznatkov o Západných Karpatoch a stali sa základom moderného ponímania ich stavby a vzťahu k susedným jednotkám.

Svojou vedeckou prácou sa zaradil medzi popredných európskych geológov. Výsledky svojich výskumov zhrnul v päťdielnej monografii Geologický výskum bradlového pásma Západných Kaprát (1931 - 1955), trojzväzkovej monografii Geológia Československých Karpát (1958 - 1965) a v diele Grundriss der Tektonik der Nördlichen Karpaten (1968). Bol taktiež autorom mnohých ďalších monografických prác a asi 250 štúdií v odborných periodikách doma i v zahraničí. Okrem vedeckej činnosti tiež riešil praktické geologické úlohy súvisiace so stavbou priehrad, železníc, tunelov a s vyhľadávaním hlavne nerudných surovín.