Mezozoikum

Z Wikipédie

F a n e r o ...	Kenozoikum
	M e z ...	Krieda
		Jura
		Trias
	Paleozoikum
Proterozoikum

Mezozoikum (alebo druhohory, sekundér, stredovek Zeme) je geologická éra, spadajúca pod eón fanerozoikum, v poradí druhá po paleozoiku. Mezozoikum začalo sa pred 251 mil. rokov a skončilo sa pred 65,5 mil. rokov. Po ňom nasledovalo kenozoikum.

Jeho základňa je definovaná súvrstvím v čínskom okrese Changxing v provincii Zhejiang (asi 130 km východne od Šanghaja, tvoreného šedými, bielymi a čiernymi (vymenované v poradí nad sebou) montmorillonitovo-illitovými ílovcami neskorého permu a najstaršími triasovými kalovými vápencami. Za primárnu skamenelinu bol prijatý prvý výskyt konodonta Hindeodus parvus v neprerušenej línii Hindeodus latidentatus - Hindeodus parvus - Isarcicella isarcica (táto je doložená aj z Iránu, zo Soľného pohoria). Ako sekundárne markery môže byť použité rádiometrické datovania zirkónov bielych ílovcov tejto lokality (²⁰⁶Pb/²³⁸U, vek 251,4±3,4 mil. rokov), prípadne ⁴⁰Ar/³⁹Ar datovanie sanidínu z tejto lokality (vek 249,91±0,15 mil. rokov).

[úprava] Rozdelenie

Poloha Laurázie a Gondwany v triase.

Mezozoikum sa rozdeľuje na tri periódy:

[úprava] Geologický vývoj

Superkontinent Pangea sa v mezozoiku rozpadá na severný kontinent Laurázia a južný kontinent Gondwana. Neskôr sa Laurázia (podľa novších teorií delenie inicializovala horúca škvrna na mieste dnešného ostrova Island) aj Gondwana delia na Severnú Ameriku a Euráziu, resp. Južnú Ameriku, Afriku, Antarktídu, Austráliu. Od Afriky sa následne oddelil a Indický subkontinent, ktorý sa posúva na sever, kde narazil do Ázie za vzniku pohoria Himaláje. Koncom obdobia sú kontinenty približne na svojich súčasných miestach.

S posunom kontinentov je spojené posledné vrásnenie - alpínske, ktoré vytvorilo pohoria Alpy, Karpaty, Kaukaz, Pamír, Himaláje a Andy. V mezozoiku je zaznamenaný výskyt enormnej bazaltovej vulkanickej činnosťi - Dekkanské a Sibírske trapy.

[úprava] Podnebie

Klíma v mezozoiku bola prevažne teplá, až tropická. V triase bolo podnebie prevažne suché s veľkými púštnymi oblasťami vo vnútrozemí Pangey. Tomu nahrávala aj nízka hladina oceánov a stále vetry, prúdiace nad pevninou. Počas jury sa začína hladina oceánov zvyšovať, čo bolo spôsobené rozširovaním dna oceánov a zväčšovaním podielu súše. Podiel púští sa zmenšuje a podnebie sa stáva vlhším.

V kriede tento proces pokračuje. čo je zaujímavé (a stále nedostatočne objasnené) priemerné teploty na Zemi sú približne rovnaké (bez väčšej zonálnosti smerom k pólom) a asi o 10 °C vyššie ako dnešné. Koncom mezozoika sa teplota v rovníkových oblastiach stáva neúnosná pre väčšinu morských organizmov a tiež veľké oblasti súše pociťujú nedostatok zrážok. Voda v oceánoch prestáva cirkulovať vertikálne, čo má za následok zníženie obsahu kyslíka vo väčších hĺbkach. Niekedy je tento kolaps dávaný do súvisu s masovým vymieraním na konci kriedy.

[úprava] Vývoj života

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dinosaury

Microraptor bol lietajúci dinosaurus z obdobia kriedy, jeden z prechodných stupňov medzi plazmi a vtákmi.

Na konci permu nastáva masívne vymieranie organizmov (podľa niektorých odhadov vymrelo až 90 % životných foriem), čo umožnuje vývoj úplne nových druhov. Mezozoikum je často označované za „éru plazov“, ktoré dominovali všetkým kútom Zeme, alebo za „éru dinosaurov“. Tieto sa vyvinuli počas niekoľkých miliónov rokov po perme a postupne obsadili prakticky celú súš; neskôr v podobe vtákov ku koncu mezozoika aj ovzdušie a moria. Popri nich sa začínajú v triase vyvíjať aj cicavce, no vedľa dinosaurov dokonale prispôsobených životným podmienkam mezozoika nemajú šancu. V morskom prostredí tiež nastáva expanzia mäkkýšov a nových druhov žralokov.

Ku koncu mezozoika nastupujú moderné jaštery a hady, cicavce s placentou (placentovce) a pravdepodobne aj prvé primáty. Koniec mezozoika je opäť poznačený masívnym vymieraním spôsobeným najpravdepodobnejšie pádom meteoritu (iné teórie hovoria o drastickej zmene klimatických podmienok spôsobenej rozsiahlou vulkanickou činnosťou, alebo znížení obsahu kyslíka).

Z rastlín dominovali v druhohorách nahosemenné rastliny (ihličiny, cykasy ginká). Krytosemenné (kvitnúce) rastliny sú známe od kriedy.