Expresionizmus
Z Wikipédie
Expresionizmus je:
- a) nadčasová tendencia, ktorá sa prejavuje v umení v určitých zvratových obdobiach ako reakcia na nepokojnosť doby, ako zdôraznenie istých duchovných konfliktov, sociálnych kríz a podobne (napr. barokový expresionizmus, expresionistické fázy v gotike a podobne)
- b) moderný európsky umelecký smer. Vznikol ako protiklad impresionizmu a naturalizmu, čiže odmietol umenie zobrazujúce skutočnosť aj umenie, ktoré sa snažilo sprostredkovať skutočnosť pomocou dojmov. Jeho hlavným cieľom je vyjadriť vlastné zážitky a vlastné pocity bez ohľadu na akékoľvek konvencie. Pre zvýšenie efektu zážitku často dochádza k deformácii reality. Tento smer sa väčšinou nezaraďuje k avantgardným smerom.
Obsah |
[úprava] Moderný smer
[úprava] Pojem expresionizmus
Termín expresionizmus sa ojedinele používal už pred prelomom storočí (pozri k tomu napr. Armin Arnold: Die Literatur des Expressionismus). Pôvodne sa vzťahoval na výtvarné umenie. Dnešné použitie pravdepodobne začalo roku 1901, kedy boli v Salon des Indépendants v Paríži vystavené viaceré maľby neznámeho maliara Juliena Augusta Hervého pod názvom “Expressionisme”. Slovo teda pochádza z francúzštiny (zo slova expression = výraz), hoci paradoxne práve vo Francúzsku sa neskôr nepoužívalo a bolo nahradené slovom fauvizmus. Pojem expresionizmus začali potom propagovať nemeckí estetikovia. V Nemecku, kde sa expresionizmus najviac rozvíjal, sú správy o použití pred rokom 1910 sporné, ale v roku 1910 výraz použil vo vzťahu k maliarstvu prvýkrát umelecký historik Aby Warburg. Všeobecne známym sa pojem stal roku 1911 na 22. výstave berlínskej Secesie vo Švédsku, Anglicku a Nemecku. V tom istom roku sa v Nemecku pojem začal používať aj pre literatúru.
Termín expresionizmus je často vykladaný ako „pocit úzkosti“, čo súvisí s tým, že väčšina expresionistických diel je neveselá a tento pocit sa snaží navodiť. Jeho cieľom bolo ukázať úpadok človeka 19. storočia. Všetko je uvádzané vo vzťahu k večnosti. Počas druhej svetovej vojny bol označený za zvrhlé umenie. Centrom boli časopisy Die Aktion a Der Sturm.
Expresionizmus vychádza z rovnakých základov ako fauvizmus, ktorého začiatky ovplyvnil. Zjednodušene sa dá povedať, že expresionizmus sa presadil predovšetkým v nemecky hovoriacich krajinách, zatiaľčo fauvizmus bol populárny vo Francúzsku a krajinách, kde prevažoval ich vplyv.
[úprava] História
Vývoj expresionizmu sa začal okolo roku 1880, jeho popularita začala stúpať v priebehu a predovšetkým po prvej svetovej vojne, kedy sa rozvíjal predovšetkým v Nemecku. Tu totiž nastali pre rozvoj tohoto hnutia mimoriadne priaznivé podmienky, Nemecko sa ako porazená krajina stretávala nielen s finančnou, ale aj psychickou krízou, ktorú mohol expresionizmus veľmi dobre vystihovať. Najväčší rozmach hnutia nastal medzi rokmi 1910 - 1920, preto sa toto desaťročie nazýva expresionistickým. Po roku 1925 sa vplyv expresionizmu zmenšoval, po nástupe Adolfa Hitlera k moci (1933) bolo toto umenie v Nemecku zakazované a postupne odstraňované z galérií, nových výstav a materiály o tomto hnutí sa v Nemecku začali zverejňovať až po roku 1945.
Roku 1905 vznikla v Nemecku umelecká skupina Die Brücke (Most), ktorá napriek tomu, že nemala vlastný program mala na epresionizmus veľký vplyv. Táto skupina sa rozpadla v roku 1913. S expresionizmom je ešte spojená skupina Der Blaue Reiter (Modrý jazdec), táto bola založená v roku 1911 a rozpadla sa v roku 1914.
[úprava] Literatúra
V literatúre sa smer najviac presadil v Nemecku. Literatúra sa stavia proti meštiackemu spôsobu života, v nej bola deformácia reality, spôsobená zvýrazňovaním vlastných pocitov predovšetkým badateľná.
[úprava] Svetoví predstavitelia
Poézia :
- Thomas Stearns Eliot
- Federico García Lorca
- Georg Trakl
- Stefan Heym
- Gottfried Benn
- Franz Kafka
Dráma:
- Tennessee Williams
- Georg Kaiser
- Ernst Toller
- C. Sternheim
- W. Hasenclever
- F. Werfel
- F. v. Unruh
[úprava] Českí predstavitelia
Do Česko-Slovenska sa tento smer dostal so skupinou zhromaždenou okolo literárneho kritika F. Götza, najvýznamnejším časopisom zaoberajúcim sa expresionizmom bol Host.
- Karel Čapek
- Josef Čapek
- Vladislav Vančura
- Jiří Wolker
- Ivan Blatný
- František Götz
Dráma:
- Karel Hugo Hilar vlastným menom K. H. Bakule
[úprava] Výtvarné umenie
Je charakteristické zameraním na vnútorné psychické stavy, prejavuje sa deformáciou farieb a tvarov. Na toto obdobie malo výrazný vplyv praveké a ľudové maliarstvo; detská kresba. Farebné plochy sú ohraničované linkou, veľmi často používali čisté farby, nesnažili sa o perspektívu. Využíval sa protiklad svetla a tieňa. Začiatky expresionizmu boli ovplyvnené aj neoimpresionizmom, ktorý expresionizmus neskôr celkom zavrhol a voči ktorému sa staval do protikladu.
Podľa štýlu tvorby možno za predchodcov expresionizmu pokladať Mathiasa Grünewalda (vlastným menom Mathis Gothar Neithart asi 1475 - 1528 a El Greca (vlastným menom Domenico Theotocopuli 1541 - 1614).
[úprava] Svetoví predstavitelia
- Edvard Munch
- Vasilij Kandinskij
- Oskar Kokoschka
- Franz Marc
- Emil Nolde
- Egon Schiele
- Chaim Soutine
- Otto Müller
- Erich Heckel
- Ernst Ludwig Kirchner
V sochárstve sa expresionizmus presadil výrazne menej, ale aj tu pôsobili významní sochári napr. Ernst Barlach.
[úprava] Českí predstavitelia
Českí predstavitelia tohto hnutia boli sústredení do skupiny nazvanej Osma, boli ovplyvnení predovšetkým E. Munchom. Niekoľko predstaviteľov (predovšetkým Nowak) mali priame spojenie na nemecký expresionizmus.
- Václav Špála
- Bohumil Kubišta
- Vilém Nowak (Willy)
- Rudolf Kremlička
[úprava] Slovenskí predstavitelia
- Mikuláš Galanda(spočiatku)
- Koloman Sokol
- Imro Weiner-Kráľ
[úprava] Architektúra
V architektúre sa expresionizmus presadil iba v Nemecku a to len v 20. rokoch 20. storočia, dá sa povedať, že v architektúre boli priekopníkmi v používaní kombinácií skla, kovov a betónu.
- Erich Mendelsohn
- Hans Poelzig
- F. Höger
- Bruno Taut
[úprava] Hudba
Hudba ovplyvnená expresionizmom bola populárna predovšetkým v Rakúsku a Nemecku, skladatelia odmietali tradičné hudobné prostriedky a snažili sa ich nahradzovať novými.
Predstavitelia:
- Alban Berg - Rakúšan
- Ernst Křenek - Rakúšan
- Arnold Schönberg - Rakúšan
- Anton Webern
- Paul Hindemith - Nemec
- Alexandr Nikolajevič Skrjabin - Rus
- Béla Bartók - Maďar
- Alois Hába - Čech
[úprava] Film
Expresionizmus sa presadil predovšetkým v nemeckej kinematografii. Vo filme boli využívané veľmi kvalitne (po architektonickej a maliarskej stránke) zhotovené kulisy, čím sa výrazne zvýšila kvalita filmov. V tejto dobe veľmi vzrástla prestíž nemeckej kinematografie. Filmy režisérov z tohoto obdobia sú niekedy označované ako „kammerspielfilm“.
Najvýznamnejšími tvorcami boli Friedrich Wilhelm Murnau (vlastným menom F. W. Plumpe), predovšetkým jeho hororové filmy Nosferatu a Posledná štácia a Fritz Lang (Rakúšan) a jeho nemé filmy Metropolis a Nemá smrť. Ďalšími predstatviteľmi boli:
- Georg Wilhelm Pabst
- Josef von Sternberg
[úprava] Pozri aj
- Fauvizmus
- abstraktný expresionizmus (= action painting, tachizmus, art informel atď.)
- neoexpresionizmus