François Mauriac

Z Wikipédie

François Mauriac
francúzsky spisovateľ
Narodenie	11. október 1885 Bordeaux, Francúzsko
Úmrtie	1. september 1970 Paríž, Francúzsko
Pozri aj Biografický portál

François Mauriac (* 11. október 1885, Bordeaux – † 1. september 1970, Paríž) bol významný francúzsky spisovateľ, dramatik a esejista, predstaviteľ katolicizmu. Požadoval prísnu politickú spravodlivosť, obhajoval kolonizované národy. V roku 1952 získal Nobelovu cenu.

[úprava] Biografia

François Mauriac sa narodil ako najmladší z piatich detí v zámožnej rodine bankára. Nemal ani dva roky, keď mu zomrel otec a od tej doby sa o deti spolu s matkou starali starí rodičia. Matka bola veľmi zbožná katolíčka, Françoisa preto ako sedemročného poslali do školy Mariánskeho rádu (Collège de Grand-Lebrun) na predmestí Bordeaux. V Bordeaux pokračoval aj v univerzitnom štúdiu, ktoré zakončil v roku 1905.

V roku 1906 prišiel do Paríža, kde sa pripravoval na prijímacie skúšky na École Nationale des Chartes, kde ho prijali v roku 1908. Príliš dlho však na škole nevydržal - po niekoľkých mesiacoch z nej odišiel na základe pevného rozhodnutia, že svoj život zasvätí literatúre.

Svoje prvé dielo, básnickú zbierku Les mains jointes (Zopäté ruky) vydal hneď v nasledujúcom roku (1909), ďalšiu zbierku básni Adieu à l'adolescence (Zbohom dospievanie) v roku 1911. Potom sa už zameral skôr na prózu. Jeho románový debut L’Enfant chargé de chaînes (Zviazané dieťa) vyšiel v roku 1913.

Mauriac si osvojil typický štýl písania, veľmi poetický a sugestívny. Jeho rané práce patria súčasne do obdobia jeho osobnej mladistvej spirituálnej krízy, kedy trpel pocitom, že kresťanské duchovné zameranie človeka je potlačujúcim faktorom prirodzených ľudských potrieb, preto zobrazujú predovšetkým boj medzi citmi a rozumom, respektíve túžbou a zodpovednosťou vnútri človeka. Táto téma sa stáva ústrednou problematikou Mauriacových diel aj do budúcnosti, avšak už v oveľa hlbšom rozmere.

Počas prvej svetovej vojny bol Mauriac povolaný, aby slúžil na Balkáne ako príslušník Červeného kríža. V roku 1922 vydal ďalší román Le baiser au lépreux (Bozk malomocnému), ktorý bol jeho prvým výrazným úspechom. Ďalšie Mauriacove práce boli síce odmietnuté pravým krídlom katolíckych kritikov, novelu Thérèse Desqueyroux(Tereza Desqueyrouxová) 1927 prijali čitatelia aj ostatná kritika nadšene, označila ju za historicky najlepší francúzsky román. Kniha vychádza zo skutočnej udalosti. Mladá manželka začína postupne nenávidieť svojho manžela, hrubého statkára a nakoniec ju jej nenávisť doženie k jeho vražde. Román zobrazuje nepokoj a nenaplnenie človeka, núteného žiť v provinciálnom prostredí, obmedzenom množstvom predsudkov, vrátane sexuálnych. Dielo vo svojom hlavnom posolstve obsahuje autorovu tradičnú tému hriechu a vykúpenia, respektíve obhajobu človeka, ktorý sa síce jednoznačne previnil, ale jedinečnosť jeho osobnej citovej a morálnej skúsenosti zostáva vonkajšiemu svetu pri jeho posudzovaní skrytá, hoci je hlavným a jediným skutočným jeho obrazom vo vzťahu k etickému kódexu.

V júni 1933 ho prijali do Académie Français. V tom čase písal pre parížsky denník Le Figaro, kde pravidelne uverejňoval svoje články, v ktorých upozorňoval na hrozbu nastupujúceho fašizmu. Tridsiate roky boli súčasne obdobím, kedy písal aj divadelné drámy, ktoré boli uvádzané s pomerne slušným úspechom v Comédie Française (napr. jeho prvá dráma Asmodée dosiahla v rokoch 1937 - 1938 sto repríz. V roku 1941 vydal pravdepodobne svoje najvýznamnejšie dielo, román La Pharisienne (Farizejka). V priebehu druhej svetovej vojny aktívne spolupracoval s La Résistance - hnutím, v ktorom pôsobilo mnoho spisovateľov, odmietajúcich okupáciu Francúzska.

Mauriac bol veľkým prívržencom hlavného predstaviteľa francúzskej zahraničnej armády generála Charlesa de Gaulla (neskoršieho francúzskeho prezidenta). Po vojne podporoval jeho politické ambície a predovšetkým jeho protikoloniálnu politiku (v roku 1964 o ňom napísal rozsiahlu biografickú esej). V roku 1952 vydal François Mauriac ďalší vynikajúci román Galagai a súčasne získal Nobelova cena za literatúru. O šesť rokov neskôr ho De Gaulle vyznamenal Veľkým krížom čestnej légie.

Od začiatku päťdesiatych rokov písal Mauriac pravidelne každý týždeň novinové stĺpčeky (nazývané Bloc-notes), ktoré si získali veľký ohlas. Koncom päťdesiatych rokov ich začal spracovávať knižne, aby neskôr vyšli v dvoch zväzkoch ako Le Nouveau Bloc-notes (1958-1960) a (1961-1964). Jeho práca v šesťdesiatych rokoch sa okrem toho obmedzuje už takmer len na písanie spomienok, ktoré zahŕňajú aj filozofické a politické úvahy.

François Mauriac zomrel v Paríži 1. septembra 1970, pochovaný bol na cintoríne vo Vémars, kde v posledných rokoch pred smrťou žil.

[úprava] Charakteristika diela

Dielo Françoisa Mauriaca je významné predovšetkým tým, že autor patrí medzi tradičných románopiscov, pre ktorých viditeľný svet neprestal existovať, ktorého hrdinovia sú ľudia s dušami v duchu kresťanského pohľadu, spisovateľ, osobujúci si základné právo na komentár, teda na vyjadrenie svojich názorov. Jeho apológia človeka je vlastne schopnosťou videnia zárodočného jadra ľudskej podstaty, ktorá - akokoľvek obrastená pokrivenými vetvami predsudkov, zvykov, primárneho egoizmu a archetypov - nesie všetku ťažobu citového a morálneho rozporu života.

Anglický spisovateľ Graham Greene, ktorého Mauriac obdivoval (obdiv bol vzájomný, rovnako ako boli príbuzné aj ich ústredné témy) a považoval ho za najväčšieho moderného románopisca, o ňom napísal: Udalosti v románoch F.Mauriaca jeho hrdinov obyčajne nemenia (čo je skutočnosť, ktorú romantické nepravdy nepoznajú), ale odhaľujú ich vnútro postupne s nesmiernou jemnosťou. Jeho morálne a náboženské cítenie sa od bežného diametrálne odlišuje - nenarazíte u neho na falošný predpoklad či na konvenčnú postavu. So sympatiami ukazuje spirituálnu podstatu človeka, skrytú pod vrstvou deštruktívneho sebectva a falošnej ľútosti. Pokrytec predsa nemôže žiť večne, bez toho, aby na neho nemali vplyv názory, ktoré vyznáva. V Mauriacovom diele má miesto irónia, nie satira. Keby bol Pascal písal romány, bol by použil práve túto metódu a tento tón.

[úprava] Prehľad diel

Mauriacove dielo obsahuje takmer 60 titulov (románov, divadelných hier, esejí, filozoficky ladených biografií, polemík a politických úvah pamätí, takisto súbory novinových článkov a knihy spomienok).

[úprava] Romány

L'enfant chargé de chaînes, 1912
La robe prétexte, 1914
Le baiser aux lépreux, 1922
Genitrix, 1923
Le désert de l'amour, 1924
Thérèse Desqueyroux, 1927
Ce qui était perdu, 1930
Le nœud de vipères, 1932
Le mystère Frontenac, 1933
La fin de la nuit, 1935
Les chemins de la mer, 1939
La pharisienne, 1941
Le sagouin, 1951
Galigaï, 1952
L'agneau, 1954
Un adolescent d'autrefois, 1969

[úprava] Divadelné hry

Asmodée, 1938
Les mals aimés, 1945
Passage du malin, 1948
Le pain vivant, 1950
Le feu sur la terre, 1951

[úprava] Eseje

Dieu et mammon (Bůh a mamon), 1929
Souffrance et bonheur du chrétien (Utrpení a štěstí křesťana), 1931
Les romanciers et ses personnages (Romantici a jejich osobnosti), 1933
Les maisons fugitives (Prchající domy), 1939
Le cahier noir (Černý sešit), 1943
Paroles catholiques (Katolická slova), 1954
Les fils de l'homme (Synové člověka), 1958
Ce que je crois (To, co věřím) 1962

[úprava] Poézia

Les mains jointes, 1909
Adieu à l'adolescence, 1911
Orages, 1925

[úprava] Biografie, polemiky, politické úvahy, súbory článkov a knihy spomienok

La Vie de Jean Racine (Život Jeana Racina), 1928
Voltaire et centre Pascal (Volatire a Pascal), 1930
Blaise Pascal et sa soeur Jacqueline (Blaise Pascal a jeho sestra Jacqueline), 1931
La Vie de Jésus (Život Ježišov), 1936
Du côte de chez Proust, 1947
Bloc-notes (1952-1957), 1958
Mémoires intérieurs, 1959
Le Nouveau Bloc-notes (1958-1960)
De Gaulle, 1964, kniha o živote a politických cieľoch generála Charlese de Gaulla, francúzskeho prezidenta v rokoch 1958 - 1969.
Mémoires politiques, 1967
Le Nouveau Bloc-notes (1961-1964)

[úprava] Práce o autorovi

O Françoisovi Mauriacovi vyšlo okolo dvadsať podrobných biografií či štúdií. Vybrané:

Michael F. Moloney: François Mauriac, 1958
Graham Greene: François Mauriac (súčasť zbierky Collected Essays), 1969
Jean Lacouture: François Mauriac 1980
Encyclopedia of World Literature in the 20th Century, vol. 3, vyd. Steven R. Serafin, 1999

[úprava] Európska spoločnosť François Mauriac

Hlásiac sa k odkazu spirituality spisovateľovho diela vznikla spoločnosť „Association Européenne François Mauriac“, ktorej cieľom je podpora autorov a vydávanie diel súčasnej európskej literatúry, predovšetkým duchovného zamerania.