Ernest Hemingway
Z Wikipédie
Ernest Hemingway | |
---|---|
americký spisovateľ | |
Narodenie | 21. júl, 1899 Oak Park, Illinois, USA |
Úmrtie | 2. júl, 1961 Ketchum, Idaho, USA |
Pozri aj Biografický portál |
Ernest Miller Hemingway (* 21. júl 1899, Oak Park štát Illinois, USA – † 2. júl 1961, Ketchum štát Idaho, USA) bol americký spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny (1954) a Pulitzerovej ceny (1953). Je považovaný za vedúcu osobnosť Stratenej generácie.
Obsah |
[úprava] Životopis
Narodil sa v Oak Parku štát Illinois ako syn lekára Clarenca Edmondsa Hemingwaya a speváčky Grace rod. Hallovej. Bol prvým synom a druhým dieťaťom v rodine. Mal staršiu sestru Marcelline a po Ernestovi nasledovali Ursula, Madelaine, Carol a druhý syn Leicester. Rodina žila pokojným životom vyšších vrstiev. Lásku k prírode a lovu vzbudil v chlapcovi otec a podporovali ju časté pobyty v chate na brehu Medvedieho jazera v Michigane. Jeho vzťah k matke bol problematický; neskoršie sa o nej vyjadroval veľmi zle. V škole bol priemerným žiakom, dobrým z angličtiny, ale veľmi slabým z matematiky. V športe veľmi nevynikal, handicapovala ho telesná neobratnosť i vrodená zraková chyba v ľavom oku (neskôr rád predstieral, že to bol následok boxu).
Od januára 1916 prispieval reportážami do školského časopisu a v školskom almanachu sa objavujú jeho prvé poviedky; jedna sa zaoberá Indiánmi a druhá je z boxerského prostredia.
Po ukončení štúdia na Oak Park High School v roku 1917 a prvých žurnalistických príspevkoch v Kansas City Star odišiel v roku 1918 na palube lode Chicago do Európy ako člen American Field Service. Pripojil sa k ambulantnej jednotke na fronte vo Francúzsku, neskôr až do konca 1. svetovej vojny slúžil ako dobrovoľník v jednotke Červeného kríža na talianskom fronte. 8.júla 1918 ho zranil rakúsky šrapnel a stal sa prvým Američanom, ktorého zranili na talianskom fronte. V nemocnici sa zoznámil s ošetrovateľkou Agnes Hannah von Kurowsky, s ktorou prežil krátky románik. Hoci podľa svedkov vzťahy nedosiahli vzťahy až takú intenzitu, akú neskôr opisuje v autobiografickom románe Zbohom zbraniam. V polovici októbra sestru preložili do Florencie, ale naďalej si písali.
21.januára 1919 sa Hemingway vracia do USA. Doma sa zotavuje a pokúša sa písať. V marci dostáva od Agnes list, ktorým ho definitívne odmietla.
Po vojne odchádza v januári 1920 do Toronta a začína spolupracovať s Toronto Star Weekly, kde má jeho práca úspech.
Počas pobytu v Paríži sa stal členom skupiny intelektuálov, ktorú americká spisovateľka Gertrude Steinová nazvala stratenou generáciou.
Pôvodným povolaním novinár, bol účastníkom občianskej vojny v Španielsku kde bojoval na strane republikánov, za 2. svetovej vojny pôsobil ako frontový dopisovateľ.
Počas svojho života mal štyri svadby. Niektoré boli romantické a niektoré z rozumu.
Za dielo Starec a more dostal v roku 1954 Nobelovu cenu. Práve v súvislosti s touto novelou ho kritika začala považovať za najväčšiu postavu americkej literatúry prvej polovice 20. storočia. Na tomto vrchole slávy sa Hemingwayova tvorba končí.
[úprava] Samovražda
Posledné roky svojho života prežil na Kube, strach, že nenapíše už nič dobré, a začínajúca staroba naňho pôsobili deštruktívne, viackrát sa pokúsil o samovraždu, depresia ho v 2. júla 1961 dohnala až k trinástej, ktorú neprežil. Zastrelil sa, mnohí sa domnievajú, že išlo o nehodu pri čistení hlavne. Proti tomu hrá fakt, že Hemingway bol skúsený poľovník.
[úprava] Diela
[úprava] Zbierky poviedok
- Tri poviedky a desať básní (po ang. Three Stories and Ten Poems) - 1923
Hemingwayova prvotina, vyšla v Paríži.
- V našich časoch (po ang. In Our Time ) - 1924
- Muži bez žien (po ang. Men Without Women) - 1927
- Piata kolóna
- Víťaz nič nezíska (po ang. Winner Take Nothing) - 1933
- 49 poviedok
[úprava] Novely
[úprava] Romány
- Slnko aj vychádza (po ang. The Sun Also Rises) - 1926
Spolu s Jarnými riavami píše o sklamaní intelektuálov po 1. svetovej vojne.
- Jarné riavy - 1926
- Komu zvonia do hrobu (po ang. For Whom the Bell Tolls)
- Zbohom zbraniam (po ang. A Farewell to Arms) - 1929
Príbeh lásky zraneného amerického vojaka v talianskej nemocnici a jeho mladou anglickou ošetrovateľkou.
- Mať a nemať
- Smrť popoludní (po ang. Death in the Afternoon) - 1932
- Zelené kopce Afriky (po ang. Green Hills of Africa) - 1935
[úprava] Externé odkazy
1901 - Sully Prudhomme 1902 - Theodor Mommsen 1903 - Bjørnstjerne Bjørnson 1904 - José Echegaray y Eizaguire/Frédéric Mistral 1905 - Henryk Sienkiewicz 1906 - Giosuè Carducci 1907 - Rudyard Kipling 1908 - Rudolf Eucken 1909 - Selma Lagerlöfová 1910 - Paul Heyse 1911 - Maurice Maeterlinck 1912 - Gerhard Hauptmann 1913 - Rabíndranáth Thákur 1914 - nebola udelená 1915 - Romain Rolland 1916 - Verner von Heidenstam 1917 - Karl Gjellerup/Henrik Pontoppidan 1918 - nebola udelená 1919 - Carl Spitteler 1920 - Knut Hamsun 1921 - Anatole France 1922 - Jacinto Benavente y Martínez 1923 - William Butler Yeats 1924 - Władyslaw Reymont 1925 - George Bernard Shaw 1926 - Grazia Deleddová 1927 - Henri Bergson 1928 - Sigrid Undsetová 1929 - Thomas Mann 1930 - Sinclair Lewis 1931 - Erik Axel Karlfeldt 1932 - John Galsworthy 1933 - Ivan Alexejevič Bunin 1934 - Luigi Pirandello 1935 - nebola udelená 1936 - Eugene O'Neill 1937 - Roger Martin du Gard 1938 - Pearl S. Bucková 1939 - Frans Eemil Sillanpää 1940–1943 - nebola udelená 1944 - Johannes Vilhelm Jensen 1945 - Gabriela Mistralová 1946 - Hermann Hesse 1947 - André Gide 1948 - Thomas Stearns Eliot 1949 - William Faulkner 1950 - Bertrand Russell 1951 - Pär Lagerkvist 1952 - François Mauriac 1953 - Winston Churchill 1954 - Ernest Hemingway 1955 - Halldór Laxness 1956 - Juan Ramón Jiménez 1957 - Albert Camus 1958 - Boris Pasternak 1959 - Salvatore Quasimodo 1960 - Saint-John Perse 1961 - Ivo Andrić 1962 - John Steinbeck 1963 - Giorgos Seferis 1964 - Jean-Paul Sartre 1965 - Michail Alexandrovič Šolochov 1966 - Šmuel Josef Agnon/Nelly Sachsová 1967 - Miguel Ángel Asturias 1968 - Yasunari Kawabata 1969 - Samuel Beckett 1970 - Alexandr Isajevič Solženicyn 1971 - Pablo Neruda 1972 - Heinrich Böll 1973 - Patrick White 1974 - Eyvind Johnson/Harry Martinson 1975 - Eugenio Montale 1976 - Saul Bellow 1977 - Vicente Aleixandre 1978 - Isaac Bashevis Singer 1979 - Odysseas Elytis 1980 - Czesław Miłosz 1981 - Elias Canetti 1982 - Gabriel García Márquez 1983 - William Golding 1984 - Jaroslav Seifert 1985 - Claude Simon 1986 - Wole Soyinka 1987 - Joseph Brodsky 1988 - Nagib Mahfuz 1989 - Camilo José Cela 1990 - Octavio Paz 1991 - Nadine Gordimerová 1992 - Derek Walcott 1993 - Toni Morrison 1994 - Oe Kenzaburo 1995 - Seamus Heaney 1996 - Wisława Szymborska 1997 - Dario Fo 1998 - José Saramago 1999 - Günter Grass 2000 - Gao Xingjian 2001 - V. S. Naipaul 2002 - Imre Kertész 2003 - J. M. Coetzee 2004 - Elfriede Jelineková 2005 - Harold Pinter 2006 - Orhan Pamuk