Ernest Hemingway

Z Wikipédie

Ernest Hemingway
americký spisovateľ
Narodenie	21. júl, 1899 Oak Park, Illinois, USA
Úmrtie	2. júl, 1961 Ketchum, Idaho, USA
Pozri aj Biografický portál

Ernest Miller Hemingway (* 21. júl 1899, Oak Park štát Illinois, USA – † 2. júl 1961, Ketchum štát Idaho, USA) bol americký spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny (1954) a Pulitzerovej ceny (1953). Je považovaný za vedúcu osobnosť Stratenej generácie.

Obsah 1 Životopis 1.1 Samovražda 2 Diela 2.1 Zbierky poviedok 2.2 Novely 2.3 Romány 3 Externé odkazy

[úprava] Životopis

Narodil sa v Oak Parku štát Illinois ako syn lekára Clarenca Edmondsa Hemingwaya a speváčky Grace rod. Hallovej. Bol prvým synom a druhým dieťaťom v rodine. Mal staršiu sestru Marcelline a po Ernestovi nasledovali Ursula, Madelaine, Carol a druhý syn Leicester. Rodina žila pokojným životom vyšších vrstiev. Lásku k prírode a lovu vzbudil v chlapcovi otec a podporovali ju časté pobyty v chate na brehu Medvedieho jazera v Michigane. Jeho vzťah k matke bol problematický; neskoršie sa o nej vyjadroval veľmi zle. V škole bol priemerným žiakom, dobrým z angličtiny, ale veľmi slabým z matematiky. V športe veľmi nevynikal, handicapovala ho telesná neobratnosť i vrodená zraková chyba v ľavom oku (neskôr rád predstieral, že to bol následok boxu).

Od januára 1916 prispieval reportážami do školského časopisu a v školskom almanachu sa objavujú jeho prvé poviedky; jedna sa zaoberá Indiánmi a druhá je z boxerského prostredia.

Po ukončení štúdia na Oak Park High School v roku 1917 a prvých žurnalistických príspevkoch v Kansas City Star odišiel v roku 1918 na palube lode Chicago do Európy ako člen American Field Service. Pripojil sa k ambulantnej jednotke na fronte vo Francúzsku, neskôr až do konca 1. svetovej vojny slúžil ako dobrovoľník v jednotke Červeného kríža na talianskom fronte. 8.júla 1918 ho zranil rakúsky šrapnel a stal sa prvým Američanom, ktorého zranili na talianskom fronte. V nemocnici sa zoznámil s ošetrovateľkou Agnes Hannah von Kurowsky, s ktorou prežil krátky románik. Hoci podľa svedkov vzťahy nedosiahli vzťahy až takú intenzitu, akú neskôr opisuje v autobiografickom románe Zbohom zbraniam. V polovici októbra sestru preložili do Florencie, ale naďalej si písali.

21.januára 1919 sa Hemingway vracia do USA. Doma sa zotavuje a pokúša sa písať. V marci dostáva od Agnes list, ktorým ho definitívne odmietla.

Po vojne odchádza v januári 1920 do Toronta a začína spolupracovať s Toronto Star Weekly, kde má jeho práca úspech.

Počas pobytu v Paríži sa stal členom skupiny intelektuálov, ktorú americká spisovateľka Gertrude Steinová nazvala stratenou generáciou.

Pôvodným povolaním novinár, bol účastníkom občianskej vojny v Španielsku kde bojoval na strane republikánov, za 2. svetovej vojny pôsobil ako frontový dopisovateľ.

Počas svojho života mal štyri svadby. Niektoré boli romantické a niektoré z rozumu.

Za dielo Starec a more dostal v roku 1954 Nobelovu cenu. Práve v súvislosti s touto novelou ho kritika začala považovať za najväčšiu postavu americkej literatúry prvej polovice 20. storočia. Na tomto vrchole slávy sa Hemingwayova tvorba končí.

[úprava] Samovražda

Posledné roky svojho života prežil na Kube, strach, že nenapíše už nič dobré, a začínajúca staroba naňho pôsobili deštruktívne, viackrát sa pokúsil o samovraždu, depresia ho v 2. júla 1961 dohnala až k trinástej, ktorú neprežil. Zastrelil sa, mnohí sa domnievajú, že išlo o nehodu pri čistení hlavne. Proti tomu hrá fakt, že Hemingway bol skúsený poľovník.

[úprava] Diela

[úprava] Zbierky poviedok

• Tri poviedky a desať básní (po ang. Three Stories and Ten Poems) - 1923

Hemingwayova prvotina, vyšla v Paríži.

• V našich časoch (po ang. In Our Time ) - 1924
• Muži bez žien (po ang. Men Without Women) - 1927
• Piata kolóna
• Víťaz nič nezíska (po ang. Winner Take Nothing) - 1933
• 49 poviedok

[úprava] Novely

• Starec a more

[úprava] Romány

• Slnko aj vychádza (po ang. The Sun Also Rises) - 1926

Spolu s Jarnými riavami píše o sklamaní intelektuálov po 1. svetovej vojne.

• Jarné riavy - 1926
• Komu zvonia do hrobu (po ang. For Whom the Bell Tolls)
• Zbohom zbraniam (po ang. A Farewell to Arms) - 1929

Príbeh lásky zraneného amerického vojaka v talianskej nemocnici a jeho mladou anglickou ošetrovateľkou.

• Mať a nemať
• Smrť popoludní (po ang. Death in the Afternoon) - 1932
• Zelené kopce Afriky (po ang. Green Hills of Africa) - 1935

[úprava] Externé odkazy