Selma Lagerlöfová

Z Wikipédie

Selma Lagerlöfová
švédska spisovateľka
Narodenie	20. november 1858 Östra Emterwik
Úmrtie	16. marec 1940 Mårbacka
Pozri aj Biografický portál

Selma Lagerlöfová

Selma Lagerlöfová (* 20. november 1858, Östra Emterwik – † 16. marec 1940, Mårbacka) bola popredná švédska spisovateľka.

Narodila sa v rodine dôstojníka a statkára. Proti vôli rodičov vyštudovala učiteľský ústav a v rokoch 1885 – 1896 pôsobila ako učiteľka v Landskrone, no potom sa stala spisovateľkou na plný úväzok. V roku 1897 sa presťahovala do Falunu. Neskôr žila v Sunne, až v roku 1908 kúpila po otcovom bankrote späť rodný majetok v Mårbacku a usadila sa na ňom.

Jej prvým úspešným románom bol dvojdielny román „Gösta Berling“ (1891), ktorý je dodnes jedným z najromantickejších diel švédskej literatúry. Po ňom nasledovala zbiera „Neviditeľné putá“ (1894) a román „Jeruzalem“ (1901-1902), ktorý pripomína staroislandské ságy. Rozprávková kniha „Zázračná cesta Nilsa Holgerssona s divými husami po Švédsku“ (1906-1907) je vlastne svojráznym cestopisom po Švédsku, ktorý napísala na objednávku pre potreby švédskych škôl a slúžil ako učebnica švédskej vlastivedy. Napísala niekoľko diel z rodného kraja a založené na vlastných spomienkach („Denník“, „Memoáre dieťaťa“, „Löwensköldov prsteň“).

Veľkého uznania sa jej dostalo v roku 1909, kedy bola ocenená Nobelovou cenou za literatúru (ako dovtedy prvá žena). V roku 1914 sa sama stáva členkou spoločnosti spisovateľov ocenených Nobelovou cenou za literatúru – Švédskej akadémie. Na začiatku 2. Svetovej vojny poslala svoju medailu fínskej vláde, aby im pomohla zhromaždiť peniaze na boj proti Sovietskemu zväzu. Fínska vláda sa cítila natoľko dotknutá jej činom, že potrebné peniaze získala iným spôsobom a medailu jej vrátila.

Bola blízkou priateľkou Sophie Elkanovej, s ktorou veľa cestovala po Taliansku a blízkom Východe, a podľa zachovaných listov z ich korešpondencie (vyšla knižne v roku 1992 pod názvom „Du lär mig att bli fri“(Učíš ma slobode)) existujú náznaky, že išlo o lesbický vzťah.

Selma Lagerlöfová patrí k vrcholným predstaviteľom švédskeho novoromantizmu, jej dielo je preniknuté humanistickou vierou v človeka a vyniká skvelým realistickým rozprávačstvom a bohatou fantáziou, pričom jej knihy vynikajú nadčasovou múdrosťou a morálnym ponaučením. Jej portrét sa dostal v roku 1991 na švédsku 20 korunovú bankovku.

[úprava] Bibliografia

Gösta Berlings saga, 1891 - slov. „Gösta Berling“, 1941
Osynliga länkar, 1894, (doslova Neviditeľné putá)
Antikrists mirakler, 1897 (doslova Antikristove zázraky)
En herrgårdssägen, 1899 - slov. "Povesť o panskom sídle", 1958
Drottningar i Kungahälla jämte andra berättelser, 1899 (doslova Kráľovné kungahällské a iné poviedky)
Jerusalem, 2 zv., 1901 a 1902 - slov. "Jeruzalem", 1969 / Zasľúbená krajina, 1978
Herr Arnes penningar, 1904 - slov. "Poklad pána Arneho", 1970
Kristuslegender, 1904 - slov. "Legendy o Kristu", 1929 / "Legendy o Kristovi", 1991
Nils Holgerssons underbara resa genom Sverige, 1906-1907 - slov. "Zázračná cesta Nilsa Holgerssona s divými husami po Švédsku", 1947 / Nils Holgersson, 1991
En saga om en saga, 1908 - slov. Legendy, 1925
Liljecronas hem, 1911 - slov. „Liljecronov domov", 1933
Körkarlen, 1912 (doslova Kočiš)
Kejsaren av Portugallien, 1914 - slov. „Cisár z Portugálie“, 1938
Troll och människor, 1915-21 - slov. "Troldi a ľudia", 1932
Bannlyst, 1918 - slov. "Prekliaty", 1991
Mårbacka, 1922
románová trilógia:
- Löwensköldska ringen, 1925 - slov. „Löwensköldov prsteň“, 1978
- Charlotte Löwensköld, 1925
- Anna Svärd, 1928 - slov. "Anna Svärdová", 1945
Ett barns memoarer, 1930 (doslova Memoáre dieťaťa)
Dagbok för Selma Ottilia Lovisa Lagerlöf, 1932 (doslova Denník Selmy Ottilie Lovisy Lagerlöfovej“)
Höst, 1933 (doslova Jeseň)
Från skilda tider, 1943-45,