Gejzír
Z Wikipédie
Gejzír je druh termálneho prameňa, ktorý periodicky vystrekuje horúcu vodu a paru do vzduchu. Názov pochádza z isl. slova gjósa - tiecť, striekať. Existencia gejzírov je spätá s vulkanizmom, aj keď existujú výnimky. Špeciálnou formou gejzírov sú výtrysky tekutého dusíka na Neptúnovom mesiaci Triton. tieto však nie sú poháňané getermálnou, ale slnečnou energiou.
Obsah |
[úprava] Princíp činnosti
| Prederupčné fázy gejzíru a erupcia | |
|---|---|
 |
 |
| 1. Para stúpa nad hladinou | 2. Bublanie vystupujúcej vody |
 |
 |
| 3. Prerazenie hladiny | 4. Výstrek vody |
Mechanizmus činnosti je jednoduchý: voda, presakujúca cez nadložné vrstvy do vnútra Zeme sa vplyvom vnútrozemského tepla prehreje (skoro až k bodu varu) a následne zmiešaná s vodnou parou vystrekne na povrch. Okrem zdroja tepla a prítomnosti vody musia byť splnené ďalšie podmienky. V podzemí sa musí nachádzať vodný rezervoár (čosi ako kotol, kde sa voda prehrieva) a výstupný komín musí úzky, aby sa zabránilo cirkulácii chladnej vody z povrchu.
Celý cyklus prebieha nasledovne: voda v rezervoári sa ohrieva, zvyšuje sa tlak vodných pár. Chladná voda vo výstupnom kanáli, nemôže klesnúť nadol, čím ešte viac zvyšuje tlak v rezervoári, pri jeho zvýšení sa posúva aj bod varu - voda sa prehrieva (niečo podobné ako v tlakovom hrnci). Nakoniec pri dosiahnutí určitej hodnoty je pretlak dostatočný na to, aby vodný stĺpec vytlačil, prerazil hladinu a vystrekol. Po vyprázdnení kanála sa rezervoár znova naplní studenou vodou a cyklus sa opakuje.
[úprava] Rozdelenie gejzírov
Gejzíry sa rozdeľujú na fontánové, ktoré explodujú vodu a paru cez hladinu malého jazierka a kužeľové, ktoré vytryskujú paru s vodou z malých sopúchov gejziritu.
[úprava] Smrť gejzírov
Činnosť gejzírov je citlivá na podmienky, aj pri malých zmenách sa stávajú nefunkčnými (tzv. „umrú“). Často je príčinou zániku gejzíru ľudská činnosť, či už upchatie prívodného kanála rôznymi suvenírmi (odpadkami), ktoré do nich hádžu, prípadne odčerpávanie spodnej vody geotermálnymi elektrárňami. Nezriedka nastáva ukončenie činnosti vplyvom seizmickej činnosti, keď dôjde k posunu vrstiev a zablokovaniu prívodných ciest, no sú známe aj opačné prípady (obnovenie aktivity po zemetrasení).
[úprava] Rozšírenie na Zemi
Gejzíry sú späté s vulkanickou činnosťou, no sú súčasťou každého vulkanického komplexu. Ich výskyt je pomerne zriedkavý, nakoľko vyžaduje kombináciu priaznivých vulkanologických, hydrologických a geologických pomerov. Celkový odhad počtu gejzírov na svete je asi tisíc, z približne toho polovica v Yellowstonskom národnom parku. Ďalšie významné lokality s výskytom gejzírov sú Island, El Tatio v Čile, vulkanická zóna Taupo na Novom Zélande a údolie gejzírov na Kamčatke.
Inak sa gejzíry vyskytujú ojedinele aj v iných vulkanických oblastiach, napr. v Bolívii, Peru, Keni, na Azorách, v Mexiku, atď. Na Slovensku sa jediný gejzír nachádza v Herľanoch, nie je však prírodný, bol aktivovaný ľudským zásahom - 405 m hlbokým vrtom v roku 1872. Unikátny je teplotou vody - je to jediný studenovodný gejzír v Európe. hnacím motorom je v tomto prípade oxid uhličitý. V súčasnosti je jeho aktivita na ústupe: interval medzi jednotlivými výstrekmi predlžuje a slabne aj intenzita.
[úprava] Príroda v okolí gejzírov
Gejzíry sú zaujímavým ekosystémom aj z biologického hľadiska. Napriek vysokej teplote (cez 60 °C) boli začiatkom 60. rokov minulého storočia objavené baktérie, ktoré sú schopné prežiť aj v týchto extrémoch. Rozdeľujú sa na termofily (s optimom teplôt 50 až 70 °C) a hypertermofily (s teplotným optimom (80 až 110 °C).
V okolí gejzírov sa vyskytuje špecifická hornina gejzirit, ktorá je výsledkom vyzrážania minerálov, rozpustných pri zvýšenej teplote. Zdrojová hornina býva najčastejšie ryolit. Gejzirit sa často usadzuje aj na stenách prívodných kanálov, čo znižuje životnosť gejzíru.
[úprava] Pozri aj
