Peru

Z Wikipédie

Peruánska republika

(Vlajka - Peru) (Znak - Peru)
Národné motto: '
Oficiálny názov   - Dlhý	República del Peru
- Krátky	Peru
Úradné jazyky	španielčina, kečuánčina, ajmarčina
Hlavné mesto	Lima
Najväčšie mesto	Lima
Hlava štátu	prezident Alan García Pérez
Predseda vlády	Jorge del Castillo
Rozloha   - Celková   - Súš   - Voda   - % vody	20. miesto 1 285 220 km² 1 280 000 km² 5220 km² 0,4 %
Susedia	Ekvádor, Kolumbia, Brazília, Bolívia, Čile
Počet obyvateľov   - Sčítanie 2005	41. miesto 27 968 00
Hustota obyvateľov   - Sčítanie 2005	183. miesto 22 /km²
HDP p.c. v USD (PKS)   - Stav 2005	97. miesto 5983
Vznik	28. júla 1821 vyhlásená nezávislosť od Španielska
Forma štátu	konštitučná republika
Mena	nový sol
Gramotnosť	93%
Časová zóna	UTC-5
Štátna hymna	Somos libres, seámoslo siempre
Medzin. kód (ISO 3166-1)	PER
Kód motorových vozidiel (OSN)	PER
Internetová doména	.pe
Smerové telefónne číslo	+51

Peru, dlhý tvar Peruánska republika, je štát na západnom pobreží Južnej Amerike. Hraničí s Ekvádorom a Kolumbiou na severe, Brazíliou na východe, Bolíviou na juhovýchode a s Čile na juhu. Hlavné mesto je Lima.

Peru je kolískou Inskej ríše a neskôr sa stalo sídlom španielskeho vicekráľa, ktorý spravoval celú španielsku Južnú Ameriku. Je domovom množstva domorodých etnických skupín.

Obsah 1 Administratívne členenie 2 Mestá 3 Geografia 3.1 Zemepisné oblasti

[úprava] Administratívne členenie

Územie Peru je od 18. novembra 2002 rozdelené na 25 regiónov (regiones). Tieto regióny sa ďalej delia na provincie, ktoré sa skladajú z okresov. Celkovo je krajina rozdelená na 195 provincií a 1833 okresov. ^[1].

Provincia Lima nie je súčasťou iného administratívneho celku.

[úprava] Mestá

Významnejšie mestá :

• Lima
• Arequipa
• Trujillo
• Chiclayo
• Huancayo
• Piura
• Chimbote
• Iquitos
• Cusco
• Tacna
• Ica
• Pucallpa
• Juliaca
• Ayacucho
• Cajamarca
• Chincha Alta
• Huánuco
• Huaraz
• Sullana
• Puno
• Talara
• Tarapoto
• Paita
• Tumbes

[úprava] Geografia

Svojou rozlohou 1 285 220 km² je Peru 20 najväčšou krajinou sveta (po Mongolsku). Rozlohou je porovnateľné s Čadom, a približne dvakrát také veľké ako štát USA Texas. Obyvateľstvo viac než 27 miliónov ľudí hovorí španielsky, kečuánsky, ajmarsky a inými domorodými jazykmi.

Východné Peru pozostáva prevažne z vlhkých tropických džunglí Amazónskeho dažďového pralesa, najväčšieho na svete. Na juhu pozdĺž hranice s Bolíviou leží jazero Titicaca — najvyššie položené splavné jazero na svete. Náhorná plošina Altiplano je suché údolie rozprestierajúce sa na úpätí Ánd v juhovýchodnom Peru. Pozdĺž hranice s Čile sa rozprestiera najsuchšia púšť na svete Atacama.

Pobrežie Pacifiku je domovom veľkého množstva druhov rýb. Púšť Sechura leží v severozápadnom Peru pozdĺž pobrežia.

Hlavnými riekami Peru sú Ucayali, Marañón, Amazon (ktorá je vytvorená sútokom Marañón a Ucayali), Putumayo, Pastaza, Napo, Jurua, a Purus.

[úprava] Zemepisné oblasti

Keď prišli Španieli, politické dôvody ich prinútili rozdeliť Peru na tri hlavné oblasti:

• pobrežnú, ohraničovanú Pacifikom
• vysočinu, ležiacu na Andskej náhornej plošine
• džungľu, ležiacu v Amazonskej panve

Tieto názvy sú v Peru stále zaužívané.

Ale Javier Pulgar Vidal zemepisec, ktorý študoval biológiu a zemepis Peru dlhší čas, navrhol vytvorenie ôsmich prírodných oblastí. V roku 1941 na treťom Valnom zhromaždení Pan-American Institute of Geography and History schválili jeho návrh. Týchto osem oblastí je :

• Chala, alebo pobrežie ( subtropická púšť v strednej a južnej časti pobrežia a premenlivá tropická savana na severe pobrežia)
• Yunga ( pozostávajúca zo subtropických úrodných údolí )
• Kečua
• Suni ( alebo "Jalca" )
• Puna
• Janca
• Rupa-Rupa ("Vysokohorská džungľa")
• Omagua ("Nížinná džungľa")

Krajiny v Južnej Amerike
Argentína | Bolívia | Brazília | Čile | Ekvádor | Guyana | Kolumbia | Paraguaj | Peru | Surinam | Uruguaj | Venezuela
Ostatné územia: Falklandy | Francúzska Guyana