Gorgias
Z Wikipédie
Gorgias z Leontín (* asi 485 pred Kr., Leontíny na Sicílii – † asi 380 pred Kr., Larissa ?) bol grécky sofista, učiteľ rečníctva a jeden zo zakladateľov gréckej umeleckej prózy. Pôsobil v rôznych končinách gréckeho sveta, o. i. v Aténach, kam prišiel prvýkrát roku 427 ako člen diplomatickej delegácie svojho rodného mesta.
Vo svojom filozofickom diele O nesúcne alebo o prírode dokazoval tri tézy:
- Nič nie je.
- Ak niečo je, nemožno to poznať.
- Ak to aj možno poznať, nemožno to nikomu oznámiť.
Je pravdepodobné, že Gorgiovi týmto išlo o preukázanie sofistickej schopnosti obhajovať s úspechom aj najabsurdnejšie myšlienky.
Dialektické zdôvodnenie prvej zásady sa zrejme zakladá na nesprávnom vymedzovaní významov slov „bytie“ a „nebytie“, „je“ a „nie je“ a ďalších a ich vetného spájania pri nerešpektovaní elementárnych pravidiel syntaxe. To dáva jeho tvrdeniam v kontexte dokazovania paradoxálny zmysel.
Druhá zásada je vyvodená ako paradox z názoru, že rozumové myslenie sa ukazuje natoľko autonómnym a nezávislým od mysleného, že môžeme myslieť aj to, čo nie je (lietajúci človek ap.). Medzi myslením a mysleným je teda nepreklenuteľná priepasť.
Tretia zásada vyplýva z toho, že oznamovanie je rečou, zatiaľ čo poznanie dosahujeme vnímaním, čo sú dve rozdielne veci či stavy.
Gorgiova eristická dialektika je úplným zautomatizovaním rozumového myslenia, ale jej ďalší význam spočíva v tom, že sa ňou radikálne sproblematizovala eleatská dialektika. Eristika však urobila naliehavým hľadanie nových pevných základov logického uvažovania.
Gorgias bol typom polemického mysliteľa, ktorý podobne ako Zenón z Eley staval pred súčasníkov otázky, problematizoval stanoviská, ktoré sa zdali samozrejmými. Gorgias podnecoval hľadanie nových spôsobov uvažovania, ktoré by boli efektívnejšie a správnejšie. Jeho dielo predznamenáva vznik tzv. pojmovej logiky.
[úprava] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
