Karelčina
Z Wikipédie
Karelčina je baltsko-fínsky jazyk používaný v ruskom Karelsku. Používa ho asi 118 000 Karelčanov.
Fínski jazykovedci v minulosti a sovietske úrady do perestrojky považovali karelčinu za nárečie fínčiny.
Jedna spisovná karelčina neexistuje, každý autor píše vo svojom nárečí. Píše sa upravenou latinkou používanou pre fínčinu. Je blízko príbuzná s fínčinou, ale vzájomne zrozumiteľná je s ňou len čiastočne. Od fínčiny sa odlišuje dôležitými zmenami vo fonológii a neprítomnosťou vplyvov modernej fínčiny z 19. a 20. storočia.
Karelčina se delí na nárečia:
- severná karelčina
- južná karelčina (výraz južná karelčina sa môže vzťahovať aj na livvikovčinu)
Za súčasť karelčiny sa niekedy považujú tieto jazyky:
- livvikovčina (olonečtina, aunus, olonecká karelčina, aunuská karelčina)
- liüdi (ľudikovčina, lyydi) - považovaný aj za nárečie vepčiny
