Lekno biele
Z Wikipédie
| Lekno biele | ||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
 |
||||||||||||||||
|
||||||||||||||||
| Vedecký názov | ||||||||||||||||
| Nymphaea alba L. Carl Linné, |
||||||||||||||||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku |
Lekno biele (Nymphaea alba). Je trváca rastlina z rodu dvojklíčnolistových, čeľaď leknovité (Nymphaeaceae). Rastie v stojatých alebo pomaly tečúcich vodách. Podzemok má v bahnitom humusnom dne z ktorého vyrastajú dlhé stopky listov a stonka. Listy a kvet plávajú na hladine.
Obsah |
[úprava] Morfológia
Listy sú okrúhle celokrajné pri základni ostro zastrihnuté, zelenej farby, po okrajoch načervenalé, stopky majú dĺžku až 3 m. Listy sú najskôr skrútené pod hladinou v tvare trubičiek, po vyvynutí sa rozprestrú na hladine.
Kvet s priemerom 10–20 cm je obojpohlavný. Má 4 kališné, až 30 okvetných lístkov a cez 100 zlatožltých tyčiniek bohatých na peľ. Kvitne od júna do augusta, v priemere dva až sedem dní. Po opelení sa byľ špirálovite skrúca a pod hladinou sa vyvíja nafúknutá tobolka podobná makovici, ktorá je výborne prispôsobená na šírenie semien vo vode. Prezimováva iba podzemok.
Pestovanie lekna si vyžaduje väčšiu hĺbku vody a slnečnú hladinu, preto je vhodné iba do nádrží s hĺbkou medzi 70 - 150 cm.
[úprava] Výskyt na Slovensku
Je to náš pôvodný druh vyskytujúci sa v Jurskom Šúre, na Podunajskej a Východoslovenskej nížine, rozšírenie však nie je dokonale známe. Nachádza sa na Červenom zozname ohrozených rastlín Slovenska s prívlastkom zraniteľná. Spoločenská hodnota rastliny je vyčíslená vyhláškou 192/1993 Z.z. na 1000 Sk.
[úprava] Droga
Rastlina obsahuje alkaloid nufarín a glykozid nymfalín (nymfaeín) a pravdepodobne aj iné látky. V starom Egypte patrilo lekno biele k dôležitým rituálnym rastlinám. Je pravdepodobne mierne jedovatá, možno s halucinogénnymi účinkami. O tom, že sa v minulosti spájala s mágiou azda svedčí aj jeho latinské rodové meno odvodené od Nymfy.
