Lotyšsko
Z Wikipédie
|
|||||
Národné motto: nie je |
|||||
Oficiálny názov - Dlhý |
Latvijas Republika |
||||
- Krátky | Latvija | ||||
Úradné jazyky | lotyština | ||||
Hlavné mesto | Riga | ||||
Najväčšie mesto | Riga | ||||
Hlava štátu | Vaira Vīķe-Freiberga | ||||
Predseda vlády | Aigars Kalvītis | ||||
Rozloha - Celková |
|||||
Susedia | Litva, Bielorusko, Rusko, Estónsko | ||||
Počet obyvateľov - Sčítanie 2005 |
138. miesto |
||||
Hustota obyvateľov - Sčítanie 2005 |
169. miesto |
||||
HDP p.c. v USD (PKS) - Stav 2004 |
58. miesto |
||||
Vznik | |||||
Forma štátu | republika | ||||
Mena | lats (=100 santim) | ||||
Gramotnosť | |||||
Časová zóna |
UTC+2 (v lete UTC+3) |
||||
Štátna hymna | Dievs, svētī Latviju! | ||||
Medzin. kód (ISO 3166-1) | LVA / LV | ||||
Kód motorových vozidiel (OSN) | LV | ||||
Internetová doména | .lv | ||||
Smerové telefónne číslo | 371 |
Lotyšsko, lotyšsky: Latvija, dlhý tvar Lotyšská republika, je prostredná z troch pobaltských krajín. Hraničí s Litvou (dĺžka hraníc 588 km) na juhu, s Bieloruskom (167 km) na juhovýchode, s Ruskom (282 km) na východe a s Estónskom (343 km) na severe.
Obsah |
[úprava] Dejiny
Lotyšsko vyhlásilo nezávislosť na Rusku 30. novembra 1918. Po vypuknutí druhej svetovej vojny bolo 17. júna 1940 okupované a následne anektované Sovietskym zväzom pod zámienkou zvýšenia obranyschopnosti ZSSR. Počas jedného roku sovietskej nadvlády pred nemeckou inváziou boli desiatky tisíc Lotyšov odvelečených do sibírskych gulagov prípadne zavraždených. Nemeckí vojaci boli preto na začiatku vojny pomerne značnou časťou obyvateľstva vítaní ako osloboditelia, čo po vojne zneužívala sovietská propaganda. Lotyšsko ostalo súčasťou Sovietskeho zväzu ako Lotyšská sovietská socialistická republika až do rozpadu ZSSR v roku 1991.
Lotyšsko, ktoré bolo medzi svetovými vojnami poľnohospodárskou veľmocou a vyvážalo potraviny do mnohých krajín Európy, bolo počas sovietskej okupácie preorientované na priemyselnú výrobu a jeho ekonomická samostatnosť bola vážne narušená. Okupácia spôsobila aj sústavný príliv rusky hovoriaceho obyvateľstva, o ktorom je možné sa domnievať, že bol súčasťou plánovanej rusifikácie Pobaltia. Viac ako polovica obyvateľov Lotyšska na konci sovietskej okupácie nehovorila lotyšsky.
Za súčasnej samostatnosti sa Lotyšsko stalo v roku 1999 členom NATO a od 1. mája 2004 jednou z desiatich nových členských krajín EU.
[úprava] Obyvateľstvo
Asi 58% obyvateľov Lotyšska sú etnickí Lotyši. Významná je ruská menšina (približne 30%), ďalšie národnostné menšiny sú Bielorusi, Ukrajinci, Poliaci a Litovci. V mestách žije zhruba 70% populácie, 30% na vidieku.
Prevažujúcim náboženstvom je luteránstvo.
[úprava] Geografia
Povrch Lotyšska tvorí prevažne nížina. Najvyšším bodom je vrch Gaizinkalns vo Vidzemských pahorkoch s nadmorskou výškou 311 metrov.
Plytký Rižský záliv v Baltickom mori sa nachádza na severozápade krajiny. Hlavné mesto Riga je situované na jeho pobreží v mieste ústia rieky Daugava. Ďalšími veľkými mestami sú aj Daugavpils, taktiež ležiaci na rieke Daugava a Liepāja na pobreží Baltického mora. Lotyšskom preteká vyše 12 000 riek (najväčšími sú Daugava, Lielupe, Gauja a Venta. V krajine sa nachádza viac ako 3000 jazier.
Prevážna časť (udávané medzi 41 až 46%) lotyšského územia je pokrytá borovicovými a zmiešanými lesmi.
Územie Lotyšska spadá do mierneho klimatického pásma s chladným letom a miernymi zimami.
[úprava] Administratívne rozdelenie
Lotyšsko je rozdelené na 26 oblastí (rajons) a 7 miest s osobitným štatútom.
|
|
|
[úprava] Externé odkazy
Členovia: Belgicko | Bulharsko | Cyprus | Česko | Dánsko | Estónsko | Fínsko | Francúzsko | Grécko | Holandsko | Írsko | Litva | Lotyšsko | Luxembursko | Maďarsko | Malta | Nemecko | Poľsko | Portugalsko | Rakúsko | Rumunsko | Slovensko | Slovinsko | Spojené kráľovstvo | Španielsko | Švédsko | Taliansko
Kandidátske krajiny: Chorvátsko | Macedónsko | Turecko
Belgicko | Bulharsko | Česko | Dánsko | Estónsko | Francúzsko | Grécko | Holandsko | Island | Kanada | Litva | Lotyšsko | Luxembursko | Maďarsko | Nemecko | Nórsko | Poľsko | Portugalsko | Rumunsko | Slovensko | Slovinsko | Španielsko | Taliansko | Turecko | Spojené kráľovstvo | Spojené štáty americké
Albánsko | Andorra | Belgicko | Bielorusko | Bosna a Hercegovina | Bulharsko | Cyprus | Česko | Čierna Hora | Dánsko | Estónsko | Fínsko | Francúzsko | Grécko | Holandsko | Chorvátsko | Island | Írsko | Lichtenštajnsko | Litva | Lotyšsko | Luxembursko | Maďarsko | Malta | Moldavsko | Monako | Nemecko | Nórsko | Poľsko | Portugalsko | Rakúsko | Republika Macedónsko | Rumunsko | Rusko | San Maríno | Slovensko | Slovinsko | Španielsko | Spojené kráľovstvo | Srbsko | Švajčiarsko | Švédsko | Taliansko | Turecko | Ukrajina | Vatikán
Ostatné územia: Faerské ostrovy | Gibraltár | Guernsey | Jan Mayen | Jersey | Man | Svalbard