Chorvátsko

Z Wikipédie

Chorvátska republika


(Vlajka - Chorvátsko)	(Znak - Chorvátsko)

Národné motto:
nie je

Oficiálny názov
- Dlhý

Republika Hrvatska

- Krátky

Hrvatska

Úradné jazyky

chorvátčina, v Istrijskej župe aj taliančina

Hlavné mesto

Záhreb (chorv. Zagreb)

Najväčšie mesto

Záhreb

Hlava štátu

Stjepan Mesić (prezident)

Predseda vlády

Ivo Sanader

Rozloha

- Celková
- Súš
- Voda
- % vody

124. miesto
56 542 km²
56 414 km²
128 km²
0,2 %

Susedia

Slovinsko, Bosna a Hercegovina, Maďarsko, Srbsko, Čierna Hora

Počet obyvateľov

- Sčítanie 2005

116. miesto
4 495 904

Hustota obyvateľov

- Sčítanie 2005

116. miesto
80 /km²

HDP p.c. v USD (PKS)

- Stav jún 2004

55. miesto
11 096

Vznik

25. jún 1991 (vyhlásenie) / 15. január 1992 (uznanie štátmi ES)

Forma štátu

republika

Mena

kuna (kn)

Gramotnosť

98 % (1995)

Časová zóna

UTC+1 (v lete UTC+2)

Štátna hymna

{{{Štátna hymna}}}

Medzin. kód (ISO 3166-1)

HRV / HR

Kód motorových vozidiel (OSN)

Internetová doména

.hr

Smerové telefónne číslo

385

Jadranské pobrežie Chorvátska je obľúbenou turistickou destináciou

Chorvátsko, (chorv. Hrvatska) dlhý tvar Chorvátska republika, je štát na Balkánskom polostrove na brehu Jadranského mora. Je to krajina bývalej Juhoslávie.

[úprava] Poloha

Nachádza sa v juhovýchodnej Európa, na Balkánskom polostrove, na brehu Jadranského mora a na mnohých ostrovoch v Jadranskom mori. Patria mu dve tretiny kamenistého pobrežia Jadranského mora (tzv. Istria a Dalmácia).

[úprava] Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Chorvátska

Pozri aj: Dejiny Juhoslávie, Vojna v Chorvátsku

starovek: územie Chorvátska je osídlené ilýrskymi a keltskými kmeňmi
1. stor. - 5. stor.: prevažne súčasťou Rímskej ríše
6. stor. - 9. stor.: súčasťou Byzantskej ríše
6. - 7. storočie: osídlovanie Slovanmi (žijú tu dodnes) a Avarmi (vyhynuli v 9. stor.)
8. stor.: Slovanov a Avarov si podmanila Východofranská ríša
koniec 9. storočia - 11. stor.: samostatné chorvátske kniežatsvo (neskôr kráľovstvo), časti Slavónska sú však súčasťou Uhorska
1091 a 1102-1918: súčasť Uhorska, Dalmácia však sčasti prešla iným vývojom (pozri nižšie)
14. stor. - 1797: Dalmácia prevažne pod kontrolou Benátok
od 15. stor.: sústavne napádané Turkmi (Osmanskou ríšou), ktorí koncom 16. storočia skoro celú krajinu obsadili (neobsadený západ patril k tzv. Kráľovskému Uhorsku, ktorého jadro tvorilo Slovensko, neobsadená Dalmácia Benátkami)
pred 1700: vytlačenie Turkov
1797-1918: Dalmácia súčasťou Rakúska (s výnimkou 1805-1814, keď bola Napoleonom pripojená k Francúzsku)
prvá polovica 19. stor.: sformovali sa chorvátske národné hnutia, požadajúce plnú autonómiu Chorvátska a vystupujúce s programom jazykového, kultúrneho a politického zjednotenia južných Slovanov (ilyrizmus)
1848-1849: v čase revolúcie narazili národné požiadavky Chorvátov na maďarizačnú politiku uhorskej revolučnej vlády, v dôsledku čoho sa chorvátska politická reprezentácia (na čele s bánom J. Jelačičom) postavila na stranu Habsburgovcov (Rakúska) a pomáhala jej potlačiť revolúciu vo Viedni a v Maďarsku
1867-1918: Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní 1867 patrí vlastné Chorvátsko v rámci Rakúska-Uhorska spolu napr. so Slovenskom do Zalitavska; Dalmácia je súčasťou Predlitavska
1868-1918: vlastné Chorvátsko má na základe tzv. chorvátsko-uhorského vyrovnania (1868) čiastočnú vnútornú, cirkevnú, školskú a súdnu autonómiu v rámci (veľkého) Uhorska. Na čele Chorvátska stojí bán.
koniec 19. stor.: V chorvátskom politickom tábore sa vytvorili dva smery; jeden juhoslovanský, usilujúci sa o spoluprácu a okrem iného aj o štátne politické zjednotenie všetkých južných Slovanov, a druhý (od 60-tych rokov 19. stor.) veľkochorvátsky, nacionalistický a ostro protisrbsky zameraný, žiadajúci vytvorenie tzv. Veľkého Chorvátska v rámci trialisticky prebudovaného Rakúsko-Uhorsku.
1918: Keďže Prvá svetová vojna vytvorila podmienky pre víťazstvo juhoslovanského, protihabsburského smeru, stalo sa 1. decembra 1918 vlastné Chorvátsko a Dalmácia súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré sa v roku 1929 premenovalo na Juhosláviu.
1939-1941: V rámci Juhoslávie existuje autonómna chorvátska bánovina, zahŕňajúca aj Dalmáciu
1941-1945: Nezávislý štát Chorvátsko (Nezavisna Država Hrvatska), satelitný štát Nemecka vytvorený chorvátskymi fašistami po napadnutí Juhoslávie nemeckou, talianskou a maďarskou armádou v apríli 1941 na neobsadenom teritóriu
1945: Chorvátsko opäť jednou zo zväzových republík Juhoslávie
1990:

apríl: vo voľbách zvíťazila strana HDZ (Chorvátska demokratická jednota)Franja Tudjmana, ktorý bol menovaný predsedom štátneho predsedníctva (prezidentom)

august: premenovanie na "Chorvátska republika"

1991-1995: občania sa v referende rozhodli o odpojení od Juhoslávie a 25. júna 1991 bola vyhlásená Chorvátska republika (krajinami sveta uznaná až v roku 1992), čo vyvolalo občiansku vojnu až do roku 1995 (pozri Dejiny Juhoslávie), v rámci ktorej Srbi obsadili východ, stred a stredozápad Chorvátska. Na tomto území vyhlásili nikým neuznaný štát:Republika srbská Krajina. Chorvátsko napokon v roku 1995 Srbov porazilo. Vojna zasadila ranu tunajšiemu cestovnému ruchu, avšak v súčasnosti je Chorvátsko druhá najvyspelejšia krajina bývalej Juhoslávie.
1997: autoritatívny Tudjman opäť zvolený prezidentom
1999: zomrel Tudjman a krajina prešla od roku 2000 liberálnymi reformami
2004: oficiálny kandidát na členstvo v EU

[úprava] Národnostné zloženie

2001: Chorváti 90,6%, Srbi 4,5%, Bosniaci 0,5%, Maďari 0,4%, Slovinci 0,3%, Česi 0,2%, Albánci 0,3%, Čiernohorci 0,1%, Rómovia 0,2%, ostatní (vrátane Slovákov) 3,9%

[úprava] Administratívne členenie

Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Chorvátska

[úprava] Doprava

V Chorvátsku sa v roku 2006 nachádzalo 28 344 km ciest, 23 979 km bolo spevnených, z toho bolo 1050 km diaľnic (autoceste). Od vyhlásenia nezávislosti v roku 1991 Chorvátsku veľmi pokročilo v stavbe diaľnic. Väčšina diaľničných úsekov, okrem obchvatu Záhrebu, je spoplatnená.

Diaľničné úseky: