Midraš
Z Wikipédie
Midraš (hebr. מדרש, expozícia, štúdium, interpretácia) je v judaizme metóda výkladu Tóry a literatúra, ktorá túto metódu obsahuje.
Midraš ako literárny žáner sa člení na právny a obradný (midraš halacha, halachický midraš) a legendárny, moralizujúci, folkloristický a anekdotický (midraš agada/hagada, agadický midraš).
Obsah |
[úprava] Najznámejšie zbierky midrašov
Zbierky midrašov vznikali od čias tanaitov až do 12. storočia.
[úprava] Tanaitské midraše
Najstaršie dochované midraše sú halachické midraše.
- Mechilta – komentár ku knihe Exodus. Existujú dve verzie:
- Mechilta de-rabi Jišma'el - zameriava sa na pasáže Ex 12–35. Ohľadom dátumu konečnej redakcie panujú spory, predpokladá sa, že bola ukončená v období amoraitov (3.-4. storočí?), čerpá zo starších zdrojov, niektoré látky pochádzajú až z obdobia tanaitov (2. storočia).
- Mechilta de-rabi Šim'on bar Jochaj - datuje sa približne do 4. storočia, komentuje Ex 3–35.
- Sifra k Levitiku - jadro textu vzniklo asi v polovici 3. storočia ako kritika a komentár k Mišne, text však bol ďalej upravovaný.
- Sifre k Numeri a Deuteronómiu - halachický midraš, obsahuje však rozsiahle hagadické pasáže. Pochádza asi z polovice 3. storočia.
- Sifre Zuta (malá Sifre) - čiastočne zachovaný v textoch stredovekých rabínov, niektoré časti objavil Solomon Schechter v káhirskej geníze. Zdá sa, že je starší, než ostatné midraše a pochádza zo začiatku 3. storočia.
[úprava] Midraš raba
Midraš raba je súbor desiatich komentárov k rôznym knihám Biblie. Nie je to jedno ucelené dielo, jednotlivé midraše boli napísané v rozličných obdobiach rozličnými autormi.
- Berešit raba alebo Genesis raba – 6. storočie, redaktor čerpal zo starších zdrojov (Mišna, Tosefta, halachické midraše)
- Šmot raba alebo Exodus raba – 11. a 12. storočie
- Va-jikra raba alebo Levitikus raba – pol. 7. storočia
- Ba-midbar raba alebo Numeri raba – 12. storočie
- Dvarim raba alebo Deuteronomium raba – 10. storočie
- Šir ha-širim raba alebo Pieseň piesní raba – asi 1. pol. 9. storočia
- Rut raba – asi 1. pol. 9. storočia
- Ejcha raba alebo Žalospevy raba – asi 7. storočie. Midraš existuje v dvoch verziách: prvá sa riadi podľa prvotlače z roku 1519 (Pesaro); druhá je verzia Salomona Bubera podľa rukopisu J.I.4 z rímskej knižnice Biblioteca Casanatense. Túto verziu cituje aj Šulchan aruch a stredovekí rabíni. Zdá sa, že bola redigovaná v 5. storočí.
[úprava] Potalmudické midraše
- Midraš Kohelet ku knihe Kazateľ, asi z 1. pol. 9. storočia
- Midraš Ester ku knihe Ester, okolo roku 950
- Pesikta, homiletický midraš zo zač. 8. storočia
- Pirkej de-rabi Eli'ezer po 8. storočí
- Tanchuma alebo Jelamdenu - skupina agadických midrašov k celému pentateuchu, ktorých údajným autorom má byť Rabi Tanchuma bar Aba zo 4. storočia. Midraše sú však značne mladšie. Existuje niekoľko verzií, najdôležitejšie sú Midraš Tanchuma ha-Nidpas (tlačená verzia, niekedy označovaná ako Midraš Tanchuma Jelamdenu) a Midraš Tanchuma Buber, verzia Salomona Bubera podľa rukopisu. Niekedy býva tiež (zmätočne) označovaná ako Midraš Tanchuma Jelamdenu. Jednotlivé fragmenty a verzie sú zrejme rozlične staré.
- Midraš Šmu'el - midraš ku knihám Samuelovým
- Midraš Thilim - midraš k Žalmom
- Midraš Mišlej - midraš k Prísloviam
- Seder olam raba - tradične pripisovaný tanaitovi Rabimu Jose ben Halaftovi. Preberá dejiny sveta od stvorenia až po stavbu Druhého chrámu v Jeruzaleme.
- Jalkut Šim'oni - zbierka halachických a agadických midrašov k celému Tanachu z 13. storočia, autorom je rabi Šim'on ha-Daršan. Je to kompilát z asi 50 midrašických diel.
