Národné plemená Slovenska
Z Wikipédie
Obsah |
[úprava] Východiská
Slovenská kynológia má dlhú a pestrú históriu. Vychádza predovšetkým z tradície nemeckej kynológie, samozrejme s miestnymi špecifikami. I šľachtiteľstvo psích plemien na území Slovenska často vychádzalo z nemeckých plemien a nemecká kynológia bola u nás vždy vzorom a ukazovateľom smeru. Aj pri praktickej kynológii sa na Slovensku tradične využívali kontinentálne európske plemená, často nemeckého pôvodu (nemecký ovčiak, nemecký krátkosrstý stavač, nemecký hrubosrstý stavač, weimarský stavač, bavorský farbiar, atď.).
Ďalším faktorom, ktorý ovplyvnil slovenskú kynológiu, bola orientácia na prácu. Slovenské šľachtiteľstvo sa zaoberalo výlučne pracovnými plemenami. Exteriérové (spoločenské) plemená u nás nemali patričné historické zázemie. Z pracovných odvetví to boli predovšetkým lovecké a pastierske práce.
Z tohoto východiskového prostredia vychádzali šľachtitelia, ktorí pocítili potrebu zachovania špecifických rysov niektorých slovenských vidieckych psov (čuvač), alebo vytvorenia nového loveckého plemena so špecifickými vlastnosťami, vhodnými do našeho lesného prostredia (slovenský hrubosrstý stavač, kopov).
Výsledkom šľachtiteľských programov u nás sú tieto národné plemená:
[úprava] Slovenský čuvač
Najtradičnejším (i keď FCI ho uznala až v roku 1965) národným plemenom u nás je nepochybne slovenský čuvač. Biele horské pastierske psy, známe pod menom čuvač, sa na našom území chovali tradične už od dávnych čias. Čuvač je členom starej rodiny stredoeurópskych bielych pastierskych psov, do ktorej patrí napríklad poľský podhalanský ovčiak, maďarský kuvasz a taliansky maremánsko-abruzský ovčiarsky pes. U nás bol tento pes používaný (a je používaný dodnes) predovšetkým na stráženie stád oviec a hovädzieho dobytka ale aj na stráženie ľudských obydlí. Cielené šľachtenie (obnovu) tohoto plemena zahájil Prof. Antonín Hrůza.
[úprava] Slovenský kopov
Ďalším známym slovenským národným plemenom je výkonný poľovný durič slovenský kopov. Prvé kopovy boli oproti dnešnému typu vyššie a silnejšie. Presadzovala sa predovšetkým hlasitosť na stope a vytrvalé prenasledovanie a blokovanie zvery. Neskôr sa začína, vzhľadom na špecifické podmienky našich lesov, presadzovať menší typ duriča, avšak pri zachovaní fyzickej sily a odvahy. Kopov za používa predovšetkým ako lovecký pes na čiernu zver, ale aj ako strážny pes. Prvé zápisy do plemennej knihy a vydávanie rodokmeňov začalo od roku 1940, kedy bola založená Slovenská plemenná kniha psov. O cieľavedomé šľachtenie plemena sa zaslúžili predovšetkým nestori slovenskej loveckej kynológie, Koloman Slimák a Andrej Renča.
[úprava] Slovenský hrubosrstý stavač
Laickej verejnosti menej známe, ale veľmi výkonné lovecké plemeno sa začalo šľachtiť v 40. rokoch minulého storočia. Cieľom bolo vyšľachtiť kvalitného stavača na spôsob nemeckých plemien, avšak odolného proti drsnému slovenskému počasiu a schopného pracovať v podmienkach našich lesov. Na jeho vyšľachtenie boli použité plemená weimarský stavač (odtiaľ zaujímavé zafarbenie), český fúzač a nemecký drôtosrstý stavač. Z potomkov boli vyberané len hrubosrsté jedince a s tými sa pokračovalo v chove. Tieto boli zprvu vedené pod názvom "hrubosrstý weimarský stavač". Až vyjadrenie nemeckého Klubu chovateľov weimarských stavačov, že nebude uznávať hrubosrstú variantu, prinútilo slovenských chovateľov o osamostatnenie plemena. Slovenský hrubosrstý stavač, ďalšie dielo pána Kolomana Slimáka, bolo uznané FCI v roku 1983.
[úprava] Československý vlčiak
Relatívne mladé plemeno vzniklo ako výsledok cieľavedomého šľachtiteľského programu Ing. Karla Hartla v druhej polovici minulého storočia. Pohraničná stráž vo vtedajšom Československu potrebovala výkonného strážneho psa na zabezpečenie hraníc. Pri šľachtení bolo cieľom zachovať pracovné kvality nemeckého ovčiaka a doplniť ich o ostražitosť, odolnosť a vytrvalost karpatského vlka. Naplánované kríženie psa a vlka bolo podporené kvalitným vedeckým výskumom a šľachtiteľským plánom. Napriek tomu sa u výsledného plemena úplne nezachovala cvičiteľnosť a poslušnosť nemeckého ovčiaka. Výsledkom je však temperamentné a krásne plemeno s húževnatosťou a temperamentom vlka, avšak pri zachovaní priateľskosti a spoločenskosti psa. Po rozdelení Česko-slovenska pripadol po vzájomnej dohode patronát nad týmto plemenom Slovenskej republike.
[úprava] Súčasnosť
V súčasnosti sa naďalej pokračuje v šľachtení všetkých uvedených národných plemien. Každé plemeno zastrešuje príslušný chovateľský klub, ktorý v spolupráci so zahraničnými chovateľskými klubmi drží ochrannú ruku nad vývojom plemena. Nové slovenské národné plemeno momentálne na obzore nie je, avšak niektorí slovenskí chovatelia sa v poslednom období venujú obnoveniu (znovuvyšľachteniu) kaukazského plemena turkménsky alabaj z prísne vyberaných jedincov, ktoré sú zatiaľ vedené v plemene stredoázijský ovčiak. Turkménskeho alabaja možno už teraz vidieť v kategórii doposiaľ neuznaných plemien na výstavách psov v SR.
