Peter (apoštol)

Z Wikipédie

Peter
Apoštol Peter (výrez z obrazu Die vier Apostel (1526, Albrecht Dürer).
Pôvodné meno	Šimon
Začiatok pontifikátu	33~41
Koniec pontifikátu	64~67
Predchodca	1. pápež
Nástupca	Linus
Narodenie	neznámy Betsaida
Úmrtie	64~67 Rím, Taliansko

Sv. Peter, apoštol (?, Betsaida - 64~67?, Rím), pôvodným menom Šimon, bol prvý pápež (33~41 - 64~67?). Údaje o jeho pôsobení na čele v tom čase malej skupiny veriacich sa zdroj od zdroja líšia. Touto úlohou ho údajne poveril osobne Ježiš.

[úprava] Život pred Ježišovou smrťou

Šimon, spolu so svojím bratom Ondrejom bol rybárom na Galilejskom jazere. Odtiaľ ho Ježiš vyzval, podobne ako aj iných, (brata Ondreja Zebedejových synov Jakuba a Jána), aby ho nasledovali. Podľa evanjelií bol Peter ženatý a býval v Kafarnaume („prišli do domu Šimonovho, kde jeho testiná ležala v horúčke“ - Mt 8,14-15).

Matúšovo evanjelium zaznamenáva, že Peter bol poverený vedením cirkvi samým Ježišom:

Tu es Petrus, et super hanc petram aedificabo ecclesiam meam, et portae inferi non praevalebunt adversus eam. (Ty si Peter a na tejto Skale postavím svoj chrám a brány pekla ho nepremôžu.) - Mt 16, 18-19.

V aramejštine, v ktorej bol napísaný originálny text evanjelia, je to dokonalá slovná hračka: slovo „cepha“ totiž aramejsky znamená „Peter“ aj „skala“. Text je dodnes zdrojom trvalej polemiky, najmä vo vzťahu k pápežovi ako úradu.

[úprava] Na čele cirkvi

Po smrti Ježiša sa vrátil domov, do Galilei, no potom čo s ním, vzkrieseným, údajne hovoril, vrátil sa i s ostatnými učedníkmi späť do Jeruzalema. V prvej polovici Skutkov apoštolských sa píše, že po (údajnom) Nanebovstúpení Pána sa Peter stal nesporným vodcom mladej cirkvi. Riadil voľbu Judášovho nástupcu, vyniesol rozsudok nad Ananiášom a Zafirou, otvoril cirkev pre pohanov, keď dal pokrstiť Kornélia bez obriezky, a na zasadaní cirkevného zboru v Jeruzaleme, ktorí historici pokladajú za prvý cirkevný snem, (v roku 49 alebo 50) úspešne presadil liberálnu politiku voči pohanom. (Pohania, ktorí uverili v Ježiša, boli prijatí do spoločenstva bez toho, aby museli prejsť židovskou obriezkou). Na tomto sneme sa výslovne spomínajú menom Peter, Jakub mladší, Pavol a Barnabáš a je veľmi pravdepodobné, že tam bol aj apoštol Ján.
Petrove pohľady na vieru však za jeho života prešli viacerými názorovými zmenami: Napríklad spočiatku trval na tom, aby kresťania dodržiavali židovské zákony, presvedčil ho až neskôr Pavol. Peter a Pavol tiež vzájomne spolupravovali: Pavol (rímsky občan) kázal kresťanom, Peter židom.

Do Ríma prišiel Peter údajne „založiť cirkev, ktorá by mesto očistila“. Židia v meste nemali ľahké postavenie: napriek tomu, že Rimania boli v otázke náboženstva pomerne tolerantní, považovali ľudí s iným vierovyznaním za „nedôveryhodných“. Podobne bol na tom však i sám Peter: židia ho považovali za odpadlíka, ktorý uznával Starý zákon, no neuznával potrebu obriezky a židovské sviatky a rituály. Pre nich bol Ježiš obyčajným potulným kazateľom.

[úprava] Nero a Petrova smrť

O Petrovom pobyte a smrti v Ríme sa dozvedáme iba z prvého Petrovho listu, kde „Babylon“ je krycie meno pre Rím. No raní kresťanskí autori, ako Klement Rímsky, Ignác Antiochijský a Ireneus, všade spomínajú, že Peter pôsobil a zomrel v Ríme.

19. júna 64 vypukol v Ríme veľký požiar. Trval celý týždeň a zničil 10 zo 14 mestských štvrtí. Cisár Nero, ktorý bol v tom čase v Anziu, po návrate do mesta obvinil z požiaru kresťanov. V Circus Gai et Neronis na pravom brehu rieky Tiber dal veľké množstvo členov tejto „židovskej sekty“ ukrižovať. Petra uväznili krátko po požiari a onedlho popravili: údajne na jeho vlastnú žiadosť ho ukrižovali hlavou nadol, ako výraz úcty k svojmu Bohu.

Jeho nasledovníci ho v noci sňali z kríža a pochovali pri múre, kde sa obvykle takto popravení pochovávali (1. míľnik na Via Cornelia). O 3o rokov neskôr tam Anaklét dal postaviť malé oratórium.