Pražské metro

Z Wikipédie

Pražské metro je jediné metro v Česku a v bývalom Česko-Slovensku. Tvorí základ systému mestskej hromadnej dopravy v Prahe. Každý deň prepraví viac ako milión cestujúcich. V roku 2003 prepravilo Pražské metro celkovo 459 000 000 pasažierov.

Prevádzkovateľom pražského metra je Dopravní podnik hlavního města Prahy, a. s. Tento podnik okrem metra prevádzkuje aj električkovú a autobusovú dopravu a lanovú dráhu na Petřín. V roku 1993 bol vybudovaný systém Pražskej integrovanej dopravy (PID), ktorý zabezpečuje prepojenie autobusovej a vlakovej prímestskej a mestskej dopravy. Systém je rozdelený na niekoľko zón, pričom všetky trasy metra sa nachádzajú v centrálnej zóne.

Celková dĺžka siete predstavuje 54 kilometrov, na ktorých sa nachádza celkovo 53 staníc. Vlaky metra premávajú každý deň od 5:00 do 24:00 hodín. Časový interval príchodu vlakov v rannej špičke predstavuje približne 2 až 3 minúty.

Obsah 1 Praktické informácie 2 História 2.1 Povodne v auguste roku 2002 3 Koncepcia trás a stanice 4 Trasy metra 4.1 Trasa A 4.1.1 Výstavba trasy 4.1.2 Premávajúce súpravy a depo 4.2 Trasa B 4.2.1 Výstavba trasy 4.2.2 Premávajúce súpravy a depo 4.3 Trasa C 4.3.1 Výstavba trasy 4.3.2 Premávajúce súpravy a depo 5 Budúcnosť 6 Čísla a fakty 7 Externé odkazy

[úprava] Praktické informácie

Na to, aby ste mohli cestovať metrom, musíte mať už pred vstupom na nástupište zakúpený a označený cestovný lístok. Po metre sa pohybujú revízori, ktorí sú oblečení v civile a majú právo od vás vyžadovať preukázanie sa platným cestovným lístkom.

Lístky sú rovnaké pre všetky druhy dopravy v meste (metro, električky i autobusy). Základný prestupný lístok stojí 20 Kč (tarifa platná od 1. júla 2005). Takýto lístok vás oprávňuje cestovať 75 minút (alebo 90 minút na nočných spojoch a cez víkendy). Neprestupný lístok stojí 14 Kč a môžte sa ním odviezť do vzdialenosti štyroch staníc od nástupu s možnosťou prestupu medzi jednotlivými trasami. Jazda však nesmie presiahnuť 35 minút.

K dispozíci sú pre turistov i 24-hodinové, 3-, 7- a 15-dňové lístky.

Pre podrobnejšie informácie o tarifných podmienkach navštívte oficiálne stránky Dopravného podniku hlavného mesta Prahy

[úprava] História

Pravdepodobne prvým návrhom na výstavbu podzemnej dráhy v Prahe bola iniciatíva pražského obchodníka Ladislava Rotta z roku 1898. Ten však na pražskej radnici neuspel.

Plány na výstavbu metra, či podpovrchovej električky v Prahe sa objavovali aj v predvojnovom Česko-Slovensku. Prvý návrh na výstavbu štyroch podzemných tratí predložili v roku 1926 Ing. Vladimír List a Bohumil Belada pod názvom „Podzemná rýchla dráha pre Prahu“. Ďalšie návrhy na výstavbu podzemných tratí boli vypracované ako súťažné návrhy do súťaže vyhlásenej Elektrickými podnikmi hlavného mesta Prahy v roku 1931. Tesne pred vojnou bola stavba trasy A už započatá, ale roku 1941 bola kvôli vojnovej situácii ukončená činnosť projektového úradu. Po vojne sa plánovalo obnovenie projektových prác a výstavby, takže sa dokončenie plánovalo na rok 1950. Potom ale prišiel príkaz zhora, ktorý celé práce zmrazil s odôvodnením, že na tento projekt nie je krajina hospodársky dosť silná.

Ďalšie návrhy prišli až v 60-tych rokoch, kedy sa začínala doprava v Prahe rýchlo zhoršovať, ulice Na Příkopech a Václavské námestie boli často preplnené električkami. Ako víťazný návrh bola zvolená podpovrchová električka, ktorá mala viesť z Hlavnej stanice (Hlavní nádraží) cez Nuselský most na Pankrác, v roku 1966 sa začalo s výstavbou. Nedlho pred sovietskou okupáciou sa zistilo, že systém metra oddeleného od električky by bol efektívnejší, takže sa rozostavané úseky museli prekonštruovať. Za normalizácie prišlo politické rozhodnutie použiť namiesto vozňov domácej výroby sovietske, zastaranej koncepcie a výrazne ťažšie, čo si vynútilo vloženie posiľňujúceho tubusu do Nuselského mosta, ktorý nebol na také zaťaženie navrhnutý. Aj keď sa počítalo s otvorením už v roku 1972, oneskorenia spôsobené nedostatkom skúseností predĺžili výstavbu až do roku 1974. O rok skôr sa tiež začalo s razením trasy A z Dejvíc na Vinohrady. Otvorenie prvého úseku trasy C sa stalo veľkou komunistickou manifestáciou, bol prítomný generálny tajomník KSČ Husák, nie však vtedajší prezident Svoboda či premiér Štrougal.

O štyri roky neskôr, v roku 1978 bol otvorený tiež prvý úsek trasy A, v stanici Muzeum vznikol prvý prestupný bod metra. Na konci roku 1980 boli obe trasy predĺžené, a roku 1977 bola zahájená stavba prvého úseku trasy B. Ten však bol náročnejší, než oba predchádzajúce. Trasa B totiž viedla hlboko, navyše niekde aj blízko rieky Vltavy, čo spôsobovalo ťažkosti. Výstavba úseku Sokolovská (dnes Florenc)- Smíchovské nádraží trvala 8 rokov a do prevádzky teda bola trasa daná 3. novembra 1985. V tejto dobe sa tiež rozbehla stavba ďalších, nadväzujúcich úsekov Dukelská (dnes Nové Butovice) - Smíchovské nádraží, pripravovala sa stavba Sokolovská - A. Zápotockého (dnes Českomoravská), stavalo sa depo trasy A v Hostivaři, a roku 1984 bola trasa C predĺžená pod Vltavou do Holešovíc. Onedlho po týchto úspechoch, ktoré ale išli na úkor kvality celého systému, vyšla štúdia ďalšieho rozvoja siete až do roku 2015 počítajúca s dvomi novými trasami a asi 25 novými stanicami. Takto rozsiahla a rýchla výstavba by ale pravdepodobne bola nad možnosti stagnujúcej ekonomiky ČSSR.

Vo februári 1990 sa premenovala väčšina staníc s ideologickými názvami, väčšinou v okrajových častiach mesta, na mená zodpovedajúce miestnej časti, v ktorej sa nachádzajú. Na jeseň bol dokončený úsek trasy B Florenc - Českomoravská. Rok po dostavbe tohoto úseku sa začalo pokračovať smerom na Hloubětín a na druhej strane trasy B tiež na Zličín (otvorený na jeseň 1994 pred komunálnymi voľbami za účasti Václava Klausa). Finančné ťažkosti však zapríčinili asi trojročný sklz, takže trať Českomoravská - Černý Most bola dokončená až roku 1998 a to ešte bez dvoch staníc (Kolbenova a Hloubětín), ktoré dokončovali neskôr - 2001 (1999). V 90-tych rokoch tiež začala obmena vozňového parku, či už rekonštrukciou sovietskych vozňov, alebo nákupom nových súprav. Komplikácie priniesol krach ČKD, ktorá mala byť pôvodne hlavným výrobcom, čo viedlo k zavedeniu pásmovej prevádzky na linke B.

Ďalšie predĺženie siete prišlo v roku 2004, keď trasa C prekročila Vltavu a dorazila do Severního Města (stanice Kobylisy a Ládví, pôvodne plánovaná stanica v Tróji bola zrušená). Celý tento úsek, kde hlavne pod Vltavou boli použité nové stavebné technológie, je však len polovicou zamýšľanej trate, ktorá má končiť v Letňanoch. Teraz (2005) sa na nej usilovne pracuje. Má byť dokončená roku 2008.

Zatiaľ posledným bolo predĺženie trasy A zo Skalky až do Depa Hostivař v máji 2006.

[úprava] Povodne v auguste roku 2002

Medzi 13. a 15. augustom 2002 sa Prahou prehnala vyše storočná voda. Voda zaplavila veľkú časť Prahy a veľkú časť metra. Celkovo bolo zaplavených 19 staníc na všetkých troch trasách. Na trase A a to boli stanice: Malostranská, Staroměstská, Můstek a Muzeum; na trase B: Smíchovské nádraží, Anděl, Karlovo náměstí, Národní třída, Můstek, Náměstí Republiky, Florenc, Křižíkova, Invalidovna, Palmovka, Českoravská a Vysočanská a na trase C: Nádraží Holešovice, Vltavská a Florenc.

Premávka bola obnovená 15. augusta 2002 iba na vonkajších úsekoch metra: Skalka - Náměstí Míru (trasa A) a Háje - Pražského povstání (trasa C). Obmedzená premávka na trase B na nezplavených usékoch Zličín – Nové Butovice a Hloubětín – Černý Most bola obnovená 16. augusta 2002.

Ako prvá bola obnovené premávka na trase C, a to už 18. novembra 2002. Cez stanicu Vltavská však vlaky iba prechádzali, pre cestujúcich bola stanica sprístupnená až 16. decembra 2002. Pred Vianocami 2002 bola obnovená prevádzka po celej dĺžke trate A. Vlaky však až do 16. januára 2003 nezastavovali na staniciach Staroměstská a Malostranská. 17. februára 2003 je obnovená premávka na trase B - vlaky nazastavovali na staniciach Národní třída, Náměstí Republiky, Křižíkova a Invalidovna. Na úseku Florenc - Palmovka boli vlaky riadené pomocu telefonického spojenia.

Premávka bola úplne obnovená v marci 2003. Celkové náklady na obnovu systému dosiahli takmer 7 miliárd Kč.

[úprava] Koncepcia trás a stanice

Systém pražského metra je koncipovaný ako trojuholník, kde sa v centre mesta stretávajú všetky tri trasy na troch prestupných staniciach (Můstek, Muzeum a Florenc). Hĺbka staníc je rôzna. Najhlbšou stanicou je Náměstí míru, ktorá sa nachádza až 52 metrov pod zemským povrchom. Väčšina trás bola hĺbená pomocou tunelovacích štítov. Iné časti, obzvlášť na trase C boli vysekané a neskôr prikryté. Takéto stanice sa nachádzajú iba niekoľko metrov pod zemou. Časť trasy B je vedená po povrchu skleneným tunelom.

Stanice sú väčšinou trojloďové, spojené prestupmi. Novo-postavené stanice sú riešené bezbariérovo, v súlade s trendami sprístupnenia verejnej dopravy ľuďom so zníženou schopnosťou pohybu. Staršie stanice, pokiaľ to dovoľujú technické možnosti, tak sú dovybavované výťahmi.

Erbovou farbou trasy A je svetlo-zlatý bronz (a zelená), pričom každá zo staníc je obložená inak sfarbenými hliníkovými výliskami striedavo konvexne, či konkávne prehnutými. Jednotiacim prvkom je použitie kameňa a eloxovaného hliníku. Mnohé zo staníc zdobia umelecké diela českých umelcov - mozaiky, vitráže a reliéfy.

Pre stanice na trase B je charakteristická žltá farba a obklad kameňom, najmä žulou, mramorom a pieskovcom. Jednotná je i klenba staníc (okrem Smíchovského nádraží), ktorá je bielej farby, jednotné sú i osvetľovacie telesá. Na staniciach sa striedajú tvárnice z bezpečnostného skla a keramické a plastové obklady. Aj na tejto trase zdobia vestibuly staníc mozaiky a iné umelecké diela.

Erbovou farbou trasy C je červená. Na výzdobu staníc sa používal najmä kameň a to mramor, žula a sivec. Využívajú sa i keramické obklady rôznych tvarov v prírodných farbách.

[úprava] Trasy metra

Pražské metro ma tri trasy označené písmenami A, B a C a farbami. Trasa A je zelená, trasa B žltá a trasa C je červená. Medzi jednotlivými trasami je možné prestupovať na troch prestupných staniciach - Můstek (medzi A a B), Muzeum (medzi A a C) a Florenc (medzi B a C).

[úprava] Trasa A

Trasa A vedie zhruba zo severovýchodu na západ, na mapách je označovaná zelenou farbou. Jej celková dĺžka je 11, 004 km a vlak túto vzdialenosť absolvuje za 22 minút. V špičke je nejkratší interval 2 minúty, najdlhší interval je 20 minút na Štedrý deň. Prepravná kapacita trasy A, prepočítaná na jednu hodinu je v špičke približne 20 320 osôb a v sedle približne 10 500 osôb. Na trase sa nachádza 13 staníc:

• Dejvická (do roku 1990 Leninova)
• Hradčanská
• Malostranská
• Staroměstská
• Můstek (prestup na trasu B)
• Muzeum (prestup na trasu C)
• Náměstí Míru
• Jiřího z Poděbrad
• Flora
• Želivského
• Strašnická
• Skalka
• Depo Hostivař

[úprava] Výstavba trasy

Výstavba prvej časti metra sa začala v roku 1973 a prvý úsek (Dejvická - Naměstí Míru) bol odovzdaný do užívanie o päť rokov neskôr, v roku 1978. V roku 1976 sa začalo s výstavbou ďalšieho úseku, ktorý obsahoval stanice Jiřího z Poděbrad, Flora a Želivského. V roku 1987 bola otvorená stanica Strašnická a o tri roky neskôr sa dobudovala trasa až do stanice Skalka. 27. mája 2006 bola otvorená zatiaľ posledná stanica metra Depo Hostivař.

V januári 2006 bol schválený plán výstavby metra západným smerom oblúkom cez Motol na letisko Ruzyně. V roku 2009 by sa malo začať so stavbou prvého úseku so stanicami Červený vrch, Veleslavín, Petřiny a Nemocnice Motol. Úsek by mohol byť dokončený v roku 2014. Ďalej by stavba metra pokračovala stanicami Bílá Hora, Dědina, Dlouhá míle a Letiště Ruzyně.

V dlhodobom výhľade by sa mala v stanici Strašnická oddeliť vetva A2, ktorá pôjde južným smerom až k Nádraží Hostivař.

[úprava] Premávajúce súpravy a depo

Na trase A premávajú súpravy 81-71M (modernizované verzie sovietskych súprav 81-71 z dielní plzeňského závodu Škoda).

Súpravy jazdiace na trase A deponujú v depe Hostivař, ktoré bolo postavené v roku 1985. Jeho druhú časť dostavali v roku 1988. Depo sa nachádza v mestskej časti Praha 10 a rozkladá sa na ploche 21,5 ha. Nachádza sa tu aj skúšobná trať v dĺžke 2 003 m, ktorá je pomocou vlečky napojená na želzničnú stanicu ČD Praha - Hostivař. V blízkosti depa sa nachádzaja Opravárenská základna metra (OZM).

[úprava] Trasa B

Trasa B je vedená v smere juhozápad-severovýchod a na mapách je označovaná žltou farbou. V dopravnej špičke dosahuje dĺžka najkratšieho intervalu 2 minúty. Prepravná kapacita cestujúcich trasy B, prepočítaná na 1 hodinu je v špičke cca 21 000 osôb a v sedle asi 10 500 osôb. Trasa B je zároveň najdlhšou trasou pražského metra, s celkovou dĺžkou 25,6 kilometra a 24 stanicami:

• Zličín
• Stodůlky
• Luka
• Lužiny
• Hůrka
• Nové Butovice (do roku 1990 Dukelská)
• Jinonice (do roku 1990 Švermova)
• Radlická
• Smíchovské nádraží
• Anděl (do roku 1990 Moskevská)
• Karlovo náměstí
• Národní třída
• Můstek (prestup na trasu A)
• Náměstí republiky
• Florenc (prestup na trasu C) (do roku 1990 Sokolovská)
• Křižíkova (do roku 1990 Karlín)
• Invalidovna (do roku 1990 Hakenova)
• Palmovka
• Českomoravská (do roku 1990 Antonína Zápotockého)
• Vysočanská
• Kolbenova
• Hloubětín
• Rajská zahrada
• Černý Most

[úprava] Výstavba trasy

Výstavba na trase B sa začala v roku 1979. Prvý úsek bol otvorený v roku 1985 a na jeho trase v dĺžke 4,9 kilometra sa nachádzalo sedem staníc od Smíchovského nádraží po Florenc, kde vznikol prestupný bod s trasou C.

Ďalší úsek otvorili v roku 1988 a nachádzajú sa na ňom tri stanice - Radlická, Jinonice a Nové Butovice. Prvé dve stanice sa však využívajú veľmi málo. Je to z toho dôvodu, že v ich blízkosti bola plánovaná výstavba nového sídliska, ktoré sa ale po páde komunistického režimu nikdy nepostavilo.

V 90. rokoch 20. storočia boli dostavané tri úseky - v roku 1990 to bol úsek Florenc - Českomoravská, v roku 1994 úsek Nové Butovice - Zličín a zatiaľ posledný úsek otvorili v roku 1998 medzi stanicami Českomoravská a Černý Most.

[úprava] Premávajúce súpravy a depo

Na trase B premávajú sovietske súpravy 81-71 z Mytiščinských strojárenských závodov, známe aj z iných miest socialistického bloku. V blízkej dobe by však mali byť modernizované, prípadne úplne nahradené.

Podobne ako trasa A, má aj trasa B svoje vlastné depo - Depo Zličín. Nachádza sa v pražskej mestskej časti Praha 5 a bolo postavené v roku 1994. Depo je vybavené skúšobnou traťou napojenou na vlečku firmy Siemens (predtým ČKD Tatra), ktorá je zodpovedná za výrobu nových súprav pražského metra.

[úprava] Trasa C

Trasa C je vedená zo severu na juhovýchod a na mapách ju znázorňuje červená farba. Prepravná kapacita cestujúcich trasy C, prepočítaná na 1 hodinu je v špičke cca 26 900 osôb a v sedle asi 12 600 osôb. Trasa C je dlhá 18,1 km a po svojej dĺžke má 17 staníc:

• Ládví
• Kobylisy
• Nádraží Holešovice (do roku 1990 Fučíkova)
• Vltavská
• Florenc (prestup na trasu B) (do roku 1990 Sokolovská)
• Hlavní nádraží
• Muzeum (prestup na trasu A)
• I. P. Pavlova
• Vyšehrad (do roku 1990 Gottwaldova)
• Pražského povstání
• Pankrác (do roku 1990 Mládežnícka)
• Budějovická
• Kačerov
• Roztyly (do roku 1990 Primátora Vacka)
• Chodov (do roku 1990 Budovatelů)
• Opatov (do roku 1990 Družby)
• Háje (do roku 1990 Kosmonautů)

[úprava] Výstavba trasy

Trasa C sa začala z celého systému pražského metra budovať ako prvá. Prvý úsek medzi stanicami Florenc a Kačerov v dĺžke 6,6 kilometra sa začal budovať v roku 1966 a bol otvorený v roku 1974. O rok na to sa začalo s predlžovaním metra až do stanice Háje. Tento 5,3 kilometra dlhý úsek bol otvorený v roku 1980. V roku 1985 bolo metro predĺžené z Florencu až do Holešovic. Zatiaľ posledný úsek metra s dvoma stanicami Kobylisy a Ládví bol otvorený v júni 2004.

V súčasnosti sa buduje ďalší úsek, ktorý z Ládví pokračuje až do Letňan a bude dlhý 4,6 kilometra a bude mať 3 stanice. Otvorenie tohoto úseku je naplánované na rok 2008.

[úprava] Premávajúce súpravy a depo

Na trase C od roku 2000 premávajú moderné súpravy M1, vyrábané spoločnosťou Siemens. Tieto súpravy deponujú v depe Kačerov - najstaršom depe pražského metra postaveného v roku 1974. Depo Kačerov bolo budované pre obsluhu existujúcej trate C a vtedy projektovanej trate B.

[úprava] Budúcnosť

Okrem už vyššie zmienených projektov rozširovania metra na trasách A a C sa počíta aj s výstavbou úplne novej trasy. Trasa D (označovaná modrou farbou) by mala spojiť centrum mesta s južnými mestskými časťami. Začínala by na Hlavnom nádraží a pokračovala by cez Pankrác a Nusle do štvrtí Krč, Libuš a Písnice. Ak pôjde výstavba podľa plánu, prvé vlaky by po tejto trase mohli premávať už v roku 2013.

[úprava] Čísla a fakty

• Celková dĺžka siete: 55 kilometrov
• Počet obsluhovaných staníc: 54 staníc
• Depá: 3 (Hostivař pre trasu A, Zličín pre trasu B a Kačerov pre trasu C)
• Najhlbší úsek: Hradčanská - Malostranská na trase A (68 metrov pod povrchom zeme)
• Najhlbšia stanica: Náměstí Míru na trase A (53 metrov pod povrchom zeme)
• Najkratšia medzistaničná vzdialenosť: Hlavní nádraží - Florenc na trase C (425 metrov)
• Najdlhšia medzistaničná vzdialenosť: Nádraží Holešovice - Kobylisy na trase C (2 520 metrov)
• Priemerná vzdialenosť medzi stanicami: 977 metrov
• Najväčší obrat cestujúcich v rannej špičke: stanica Můstek

[úprava] Externé odkazy

• Dopravní podnik hlavního města Prahy, oficiálne stránky (v češtine a angličtine)
• Metroweb Dopravné stránky o pražskej doprave (v češtine)
• Prague Metro (v angličtině)
• UrbanRail (v angličtine)