Rímska filozofia
Z Wikipédie
Filozofia rímska je etapa antickej filozofie; sebareflexívna súčasť rímskej kultúry, pre ktorú je charakteristické úsilie obohatiť sa gréckym, najmä helénskym filozofickým myslením. Dôležitým impulzom v tomto smere bola návšteva aténskych vyslancov v Ríme v polovici 2. st. p.n.l., medzi ktorými boli najvýznamnejší predstavitelia vtedy existujúcich gréckých filozofických škôl. Približne od tohto obdobia sa v Ríme rozvíjajú tri filozofické prúdy: rímsky stoicizmus, rímsky epikureizmus a rímsky skepticizmus. Okrem nich sa rozvinul rímsky eklekticizmus a rímsky synkretizmus. Na pôde Rímskej ríše sa rozvíjal ďalej novoplatonizmus, novopytagoreizmus, gnostické učenia a vzniká a rozvíja sa kresťanská filozofia.
[úprava] Pozri aj
- Rimania
- apologetika
- rímske cisárstvo
- rímsky duch
- rímsky eklekticizmus
- antická filozofia
- byzantská filozofia
- grécka filozofia
- helenistická filozofia
- kresťanská filozofia
- talianska filozofia
- gnosticizmus
- kresťanský gnosticizmus
- rímska kultúra
- latinčina
- antické myslenie
- novokynizmus
- novoplatonizmus
- novopytagoreizmus
- novoskepticizmus
- patristika
- stredný platonizmus
- rímske právo
- predstavitelia rímskej filozofie
- rímska republika
- Rím
- Rímska ríša
- mladší skepticizmus
- mladší stoicizmus
- alexandrijská škola
- Taliansko
[úprava] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
