Sergej Pavlovič Koroľov

Z Wikipédie

Sergej Pavlovič Koroľov
sovietsky raketový konštruktér, vedúci sovietskeho vesmírneho programu
Narodenie	12. január 1907 Žitomir, Ukrajina
Úmrtie	14. január 1966 Moskva, ZSSR
Pozri aj Biografický portál

Sergej Pavlovič Koroľov (* 12. január 1907, Žitomir – † 14. január 1966 Moskva) sa narodil na Ukrajine. V rokoch 1950 až 1960, počas vesmírnych pretekov medzi USA a ZSSR, bol vedúcim sovietskeho raketového programu. Na rozdiel od svojho náprotivku v USA, Wernhera von Brauna bola jeho kľúčová úloha v sovietskom vesmírnom programe tajená až do jeho smrti. Počas práce na programe bol známy len ako „hlavný projektant“.

[úprava] Život

Narodil sa roku 1907 v meste Žitomir na Ukrajine, vo vtedajšom Cárskom Rusku. Jeho rodičia sa čoskoro po jeho narodení rozišli a mladý Sergej Koroľov žil iba s matkou a starými rodičmi v meste Nižin. Jeho matka mu ešte v mladosti povedala, že jeho otec, onedlho po rozvode zomrel, ako však neskôr sám zistil, jeho otec žil až do roku 1929. V roku 1916 sa jeho matka znovu vydala za inžiniera Georgija Michailoviča Balanina, ten mal na mladého Sergeja pozitívny vplyv. V roku 1917 sa spolu s rodičmi presťahoval do Odesy. Už od samých začiatkov ho bavila matematika a zaujímal sa i o letectvo. Bol členom miestneho aeroklubu. Študoval najprv na Odesskej stavebnej škole, neskôr od roku 1924 na Kyjevskom polytechnickom inštitúte, v roku 1926 ho prijali na Moskovskú štátnu technickú univerzite N.E. Baumana. V tej dobe sa jeho rodina presťahovala do Moskvy. Počas štúdia sa spoznal s Andrejom Tupolevom. V roku 1929 úspešne dovŕšil štúdium a začal pracovať 4. experimentálnej kancelárii pod vedením Francúza Paula Richarda. 6. augusta 1931 sa oženil so svojou priateľkou so školských čias Xeniou Vincentini. Toho istého roku začal spolu s Friedrichom Zanderom, ďalším zanietencom pre raketovú techniku, pracovať v skupine GIRD (Grupa izučenia reativnovo dviženia - skupina zaoberajúca sa poznávaním reaktívneho pohybu). V roku 1933 štát rozhodol zlúčiť túto skupinu s Linigradským laboratóriom zaoberajúcim sa dynamikou plynov. Ich zlúčením vznikol Inštitút výskumu raketových náporových motorov. Medzi pracovníkmi tohto ústavu bol aj jeho neskorší spolupracovník Valentin Gluško. 10. apríla 1935 sa narodila jeho dcéra Nataša. Jeho v tej dobe pracovala ako lekárka.

V roku 1938 sa stal obeťou Stalinovych čistiek. Bolo to kvôli tomu, že inštitút, v ktorom pracoval viedol maršal Tuchačevskij, ktorý bol obvinený z protištátnej činnosti. Koroľov bol ako jeden z nestraníckych zamestnancov čoskoro zatknutý. Stalo sa tak 22. júna 1938. Pri výsluchu mu jeden z vyšetrovateľov NKVD zlomil čeľusť, vzhľadom na to, že zranenie mu ešte niekoľko dní nikto neošetril trpel pri otvorení úst ešte dlho veľkými bolesťami, veľmi rýchlo si preto odvykol usmievať sa. Je iróniou, že toto zranenie v neskoršom období zapríčinilo zhoršenie jeho zdravotného stavu a napokon viedlo k jeho smrti. Po vynesení rozsudku putoval na miesto vykonania trestu celý mesiac, tábor v ktorom si mal odpykať trest sa nachádzal na východnej Sibíri pri rieke Kolyma. V táboroch na Kolyme sa ťažilo zlato, úmrtnosť väzňov tu však bola v dôsledku zlých podmienok najvyššia. Po niekoľkých mesiacoch ťažkej práce a nedostatku potravy vážil už iba okolo 45 kg, vypadala mu polovica zubov a trpel kožnými chorobami. Bol dokonca taký zoslabnutý, že ho spoluväzni považovali za mŕtveho. Keď jeho telo nakladali väzni na voz, ktorý ho mal odviezť na pohrebisko, všimol si ho jeden z väzňov - bývalý riaditeľ letiska, na ktorom kedysi testoval svoje lietadlá. Polomŕtveho Koroľova nakoniec dostal do nemocnice, kde sa mu podarilo ako tak zotaviť. Onedlho mal opäť šťastie. Andrej Tupolev, ktorý v tej dobe viedol leteckú konštrukčnú kanceláriu z väzenia, v tej dobe hľadal potrebných spolupracovníkov, väčšinu z nich si vyžiadal práve spomedzi zatknutých alebo uväznených inžinierov. Tak Koroľov projektoval podobne ako stovka ďalších ešte 5 rokov vo väzení. Kancelária pracovala najmä na vojenských lietadlách - prebiahala totiž druhá svetová vojna. Po prepustení z väzenia sa stal raketovým konštruktérom a kľúčovou osobou vo vývoji balistických striel. Neskôr bol vymenovaný za vedúceho sovietskeho vesmírneho programu. Aj keď bol vyškolený ako letecký konštruktér, jeho najsilnejšou stránkou boli jeho organizačné schopnosti a schopnosť strategicky plánovať. Pod jeho dohľadom sa uskutočnili rané úspechy programov Sputnik a Vostok a pod jeho vedením začal Sovietsky zväz súťažiť so Spojenými štátmi o dobytie Mesiaca. S.P. Koroľov však nečakane zomrel roku 1966 po neúspešnom chirurgickom zákroku.