Sudcovia
Z Wikipédie
Sudcovia je v Starom zákone názov dvanástich hlavných postáv, ktorými sa zaoberá Kniha Sudcov. Ich úlohou bolo oslobodiť izraelský národ a viesť ľud v mene božom.
[úprava] Členenie
Sudcovia sa členia na veľkých a malých:
- 7 veľkých sudcov (=charismatickí vodcovia vojsk izraelistických kmeňov alebo kmeňových zväzov v predkráľovskej dobe) : Otníél, Éhúd, Bárák, Debora, Gideon, Jefte a Samson (k. Sudcov 2, 6-3, 6). Samson sa zaraďuje medzi sudcov ale sudcom nebol.
- 6 malých sudcov (=ozajstní sudcovia): Šamagar, Tólá, Jáír, Ibcán, Élón a Ábdón (k. Sudcov 10, 1-5; 12, 8-15)
[úprava] Kniha Sudcov
Jozue z knihy Jozue neustanovil svojho nástupcu. Keď vymreli všetci, čo sa pamätali na božie zázraky v púšti, ľahko sa Izraeliti začali priateliť s pohanmi a odvrátili sa od Boha. Ten ich potrestal útlakom iných národov. Keď sa spamätali kajali sa, Jahve (Boh) im poslal sudcov, ktorí ich mali oslobodiť.Obdobie sudcov trvalo skoro 400 rokov (asi 1400-1050 pred Kr. ) a bolo jedným z najtemnejších období v histórii Izraela.
Kniha Sudcov obsahuje aj príbeh zaujatia vlasti (k. Sudcov 1, 1-2, 5), príbeh o pokuse Abimelecha o vytvorenie štátu (k. Sudcov 9) a príbeh rodu Dánovho (k. Sudcov 17-18) a Benjamínovho (k. Sudcov 19-21).