Static Wikipedia February 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu

Web Analytics
Cookie Policy Terms and Conditions Turie - Wikipédia

Turie

Z Wikipédie

Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku.
Turie
Erb Mapa
Základné údaje
Kraj: Žilinský
Okres: Žilina
Región: Rajecká dolina
Poloha: 00° 00' 00" s. š.
00° 00' 00" v. d.
Nadmorská výška: 446 m n.m.
Rozloha: km²
Počet obyvateľov: 1970 (31.12.2004)
Hustota obyvateľstva: obyvateľ(ov)/km2
Prvá písomná zmienka: 1386
Nacionále
Štatistická územná jednotka: 518051
EČV: ZA
PSČ: 013 12
Telefónna predvoľba:
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu:
E-mail: [mailto: ]
Telefón: 598 93 13
Fax:
Politika
Starosta: Miroslav CHovanec
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Turie je obec na Slovensku v okrese Žilina.

Narodil sa tu Juraj Kubánka - slovenský choreograf a tanečník


Obsah

[úprava] Poloha

Obec Turie sa rozprestiera v malebnom údolí Malej Fatry, pod vrcholom Minčolom (1364 m n. m.) v Turskej doline, ktorá sa tiahne kolmo na Rajeckú dolinu. Najbližšie mesto je Žilina vzdialená 12 km. Vstupná brána do Turskej doliny je tam, kde sa Turský potok vlieva do rieky Rajčianky. Vstup zovierajú dva kopce „Hrádok“ a „Holý diel“. O „Hrádku“ kolujú medzi ľuďmi rôzne povesti. Na „Hrádku“ údajne stál drevený hrad ako bašta k Lietavskému hradu, s ktorým ho spájala podzemná chodba. Toto tvrdenie však nikdy nebolo potvrdené i keď ho nikto nikdy nevyvrátil. Pri skúmaní „Hrádku“ archeológovia objavili predmety z doby bronzovej avšak žiadnu známku po stavbe. Obec sa tiahne dolinou v nadmorskej výške 446 m n. m. v dĺžke 2 km a má rozlohu 272 000 metrov štvorcových. Susedné obce sú Porúbka, Poluvsie a Višňové.


[úprava] Dejiny

[úprava] Prvá písomná zmienka

Prvá písomná zmienka o obci sa nachádza v „Knihe Žilinskej“ od Václava Chalupeckého. Záznam pochádza z roku 1386 a jeho latinský zápis znie: „Item nota, quod Stephanus do Tuticz saluit Johani advocato XX flor auri“, slovenský preklad: „Záznam, že Štefan z Tura platil Jánovi Advokátovi dvadsať zlatých v zlate.“ Druhý záznam v tom istom diele je až z roku 1416 a v latinskom zápise pojednáva o vene dcéry richtára z Petrovíc. (Nie je presne známe o ktoré Petrovice sa presne jedná). Terajšie meno obce Turo latinsky „Turicz“ alebo aj „Taurycz“ sa spomína už v roku 1386. Avšak v zázname z roku 1416 sa už spomínajú „tri dvory (tri kúrie)“ zemanské, podľa ktorých sa obec až od roku 1930 volala „Turo tri dvory“. Na terajší názov Turie bola premenovaná v roku 1949.

[úprava] Dejiny Obce

V dávnej dobe patrila obec Turo hradným pánom z Lietavy. Ich sídlom bol hrad Lietava (teraz už zrúcanina). Kto boli títo páni, a ako sa menila dŕžava obce sa bohužiaľ nedá zistiť. Obec často menila svojich pánov, najmä „tri dvory“. V roku 1713 bola zemepánom grófka Mária Pongrácová. V roku 1805 už gróf Ján Eszterházy. Poslednými pánmi pred zrušením poddanstva sa uvádzajú zemani Turský, ktorí ale schudobneli a svoje majetky pomaly rozpredali. Ich potomkovia dodnes žijú v Turí. Posledný zeman, ktorý vlastnil už len „tri dvory“, bol zeman Széghy. V roku 1890 predali Széghyovci „tri dvory“ Dr. Jánovi Milcovi odvokátovi zo Žiliny. Ten však už v roku 1901 predal jeden dvor rodine Verešových, ktorý ho obývajú ešte aj dnes. Druhý dvor v tom istom čase odkúpil žid Herz. Ten ho však už zakrátko predal rodine Zábojníkovej, potomkovia ktorej ho obývajú dodnes. Tretí a najväčší dvor nazývaný „Kamenica“ onechal si s menšími kúskami poľa a celým lesom, ktorý patril ku „trom dvorom“, Dr. Milec pre seba. Po jeho smrti ho zdedil jeho zať, Andrej Bacher, riaditeľ banky v Žiline, ktorý ho vlastní až podnes. V dávnejších časoch sa život sústreďoval výchradne okolo „troch dvorov“ a obec sa obmedzovala len na ne. Podľa „Canonickej visitacie“ z roku 1713 bolo v obci len 13 rodinných mien, sú to: Pudíkovci, Škultétyovci, Danišovci, Vraňanovci, Turský, Tuskovci, Štepaničovci, Kováčovci, Mangovci, Brezovianovci, Kotešanovci, Loncovci, Kúdelkovci.


[úprava] Obyvateľstvo

[úprava] Obyvateľstvo v minulosti

Obyvatelia boli v starších časoch roľníkmi. Žili jednoducho a nenáročne. Tvorili veľké rodiny a gazdovali: rodičia, deti, nevesty, zaťovia a vnuci spoločne. Obyčajne obývali jednu veľkú izbu. Ešte dodnes mnohí spomínajú také rodiny (napr. rodina Danišová), kde ich bolo vyše 60 členov. Značná populácia, nedostatok výživy a zárobku doma nútili mnohých hľadať šťastie inde vo svete. Tak sa mnoho občanov vybralo v rokoch 1890 – 1900 za zárobkom do Ameriky. Mnohí sa po prevrate vrátili domov a z úspor pokupovali polia, dali do poriadku svoje domy, hospodárske budovy. Položenie rodín sa značne zlepšilo. Tesne pred svetovou vojnou odchádzali chudobnejšie vrstvy na jar za prácou na väčšie majere a veľkostatky do Čiech. Odchádzali v skupinách 12 až 40 robotníkov pod vedením robotníckeho gazdu. Späť sa vracali až na konci jesene.


[úprava] Školstvo

[úprava] Vývoj školstva

Prvá turanská škola sa spomína v „Canoníckych visitáciach“. Presný dátum jej založenia však „visitácie“ neuvádzajú. Zo zápisu vyplýva len to, že škola bola cirkevná rímsko-katolícka. „Canonická visitácia „ z roku 1713 už spomína drevenú rímsko-katolícku školu. Škola mala dve miestnosti: izbu a komoru. „Canoniská visitácia“ z roku 1798 naproti tomu uvádza len rímsko-katolícku školu v Rosine, do ktorej chodili aj deti z Turia a Trnového. Rímsko-katolícka (cirkevná) škola sa zachovala až do roku 1882, keď bola zoštátnená. Pre školské účely bola zakúpená v roku 1882 budova krčmy, ktorú prerobili, aby vyhovela školskej potrebe a spolu s príslušným pozemkom bola postúpená do vlastníctva maďarského štátu. Škola bola jednotriedna a navštevovalo ju 30 žiakov. Nebolo v nej lavíc, žiaci sedeli na zemi a písali na kamenné tabuľky. Vyučovalo sa náboženstvo, čítanie, písanie a počty. Výučba prebiehala v slovenskom jazyku. V roku 1892 sa školské pomery značne skonsolidovali. Škola bola pretvorená na dvojtriednu a obe učebne boli umiestnené do domu Deutschberga. V učebniach už boli lavice, školský nábytok a učebné pomôcky. Stará budova bola prerobená na správcovský byt. V roku 1900 škola vyhorela a učebne boli umiestnené v súkromnom dome Pažického (terajšia pošta). Nová škola bola dostavaná v roku 1903. V školskej budove boli dve učebne, malý kabinet a chodba. Od roku 1937 mala škola 8 tried. Terajšia budova školy bola postavená v roku 1961, má 9 tried, špeciálnu učebňu, riaditeľňu a zborovňu. Od roku 1882 do roku 1897 sa vyučovalo v reči slovenskej a maďarskej. Od roku 1897, ale už výlučne v reči maďarskej, len náboženstvo sa vyučovalo po slovensky. Po prevrate sa zaviedlo opäť vyučovanie v reči slovenskej. V zimných mesiacoch boli zriaďované „ľudové náukobehy“, kde sa dospelý občania učili čítať, písať a rátať po slovensky. „Náukobehy mali priaznivý výsledok na odstránenie analfabetizmu.

[úprava] Rodičovská rada

Prvá rodičovská rada bola zriadená při škole už v roku 1936 pod názvom „rodičovské združenie“ a mala 22 členov. Súčasná rodičovská rada má 8 členov a zasadá podľa potreby. Rodičovská rada organizuje každý rok:

  • Mikulášsku diskotéku v priestoroch kultúrneho domu, pri ktorej dostane každé dieťa balíček
  • Maškarný ples pre deti v priestoroch kultúrneho domu, ktorý je spojený s vyhodnotením masiek a diskotékou
  • Detský maratón na Deň detí, kde deti behajú podľa tried určitú vzdialenosť od 150 do 1000 m. Odmeňovaní sú prví traja. Ostatné deti dostanú guláš, párky a malinovku.


[úprava] Sakrálne stavby

[úprava] Kostol sv. Michala

[úprava] Pôvod kostola

Pramene z ktorých by sa dal určiť presný vek kostola neexistujú. Kostol bol pôvodne stavaný v románskom slohu. Tento sloh bol však neskoršími úpravami veľmi narušený. Niektorí okolití kultúrni pracovníci tvrdia, že kostol mal byť údajne „husitského“ pôvodu, podobne ako malý kostolík v Závodí pri Žiline. Dnes sa však už vo vedeckom svete pochybuje o takzvanom „husitskom“ pôvode slovenských kostolov. Jediné čo sa pripúšťa je to, že husiti mohli prevádzať na niektorých kostoloch nejaké zmeny: prístavby, prestavby alebo ich obohnať múrom a tak ich pretvoriť na pevnosť. Niečo podobné sa mohlo stať aj s turským kostolom, lebo je tiež obohnaný silným múrom, v ktorom sú otvory - strielne“. Pôvodne bol asi „farským“ kostolom, ale v rôznych „Canonických visitáciach“ spísaných tak v posledných 200 rokov, sa spomína len ako „filiálny“ kostol fary v Rosine.

[úprava] Interiér kostola

Interiéru kostola dominuje krásny oltár v barokovom slohu z roku 1720. V strede oltára je zachovaný pôvodný obraz sv. Michala archaniela – od neznámeho maliara. Počas vojny boli v roku 1924 zakúpené občanmi obce nové zvony. Vysvätené boli dňa 16. februára 1924. Prvý zvon, väčší, s hlasom „C“, vážiaci 200 kg, má nápis: „Svätý Michale Archanielu, Patróne obce našej Turotridvory, chráň, zastaváj zverencov svojich! MCMXXIII.“ Okrem toho je na ňom obraz sv. Michala. Druhý zvon, menší, s hlasom „Q“ váži 85 kg a nápis: „Matka naša Patrónka Slovenska – oroduj za nás u Syna Tvojho Ježiša! MCMXXIII“ – Na tomto zvone je obraz Bolestnej Matky Márie. Bolo nutné vymeniť aj pôvodný organ, ktorý bol v takom stave, že sa už na ňom vôbec nedalo hrať. Tento starý organ bol maličký, ale zvláštnou a typickou formou stavaný a mal historicko-umeleckú hodnotu. Pre Slovenské národné múzeum ho odkúpila Matica slovenská. Nový organ sa kúpil v roku 1934, je primerane veľký a má príjemný hlas. Vnútro kostola vypĺňajú drevené lavice s červenými poťahmi. Veľmi vzácne sú aj obrazy s krížovou cestou od neznámeho autora. Okolo kostola býval dávnejšie cintorín, dnes sa tam však nepochováva, nový cintorín je na dolnom konci „Na Prieduži“.

[úprava] Kaplnky

V severnom chotári {katastri) obce „Na zemanskom“ sa nachádza kaplnka postavená v roku 1873. Zasvätená bola sv. Rockovi. Kaplnka bola postavená v čase, keď v obci zúrila cholera. Druhá kaplnka je postavená v južnom chotári v „Rybnej“. Podľa starších občanov, bola postavená taktiež v čase cholery a slúžila na označenie územia, kde zúrila cholera. Komu bola zasvätená a kedy bola postavená sa nám nepodarilo zistiť.


[úprava] Kultúra

[úprava] Vývoj obce z národopisného hľadiska

Obyvatelia Turia boli vždy Slováci, preto z národopisného hľadiska nepodliehal národopisný vývoj cudzím vplyvom až do doby tesne pred svetovou vojnou. Zachoval si svoj rýdzi charakter. Svojou povahou zapadá do severotrenčianského okruhu, ktorého stredisko je v svojráznej dedine Čičmany. Čičmanské prvky prenikli aj do turského národopisu. Turský národopis nijak výrazne nevyniká. V starších časoch chodili muži a ženy v krojoch, ktoré si zhotovovali sami domáckym spôsobom.

[úprava] Mužský kroj

Muži nosili odev zo súkna, tkaného doma z vlny. Zo začiatku nosili iba súkno bielej farby, až neskôr okolo roku 1900 aj čiernej farby. Z toho robili: nohavice, kabát a širokú „halenu“, ktorú nosili prehodenú cez plecia. Šnúrovania nemávali, alebo len nepatrné na kolenách, v lete nosievali biele plátené nohavice a košele zo širokými rukávmi, ušité z hrubého domáceho plátna. V neskorších časoch sa u mladších mužov, mládencov a chlapcov tešili obľube košele šité z tenšieho plátna s vyvráteným golierom, ktorý bol bohato vyšívaný motívami slovenského ornamentu. Ako obuv sa nosili krpce, neskoršie najmä u bohatších aj čižmy. Starí chlapci nosili široké klobúky s hore vyvrátenou strechou. Mladší nosili malé klobúčky okrúhleho tvaru.

[úprava] Ženský kroj

Ženy nosili až do začiatku 20. storočia výlučne len biely kroj z domáceho plátna. Po svetovej vojne od bieleho kroja ustúpili. Zostali z neho len vyšívané rukavice Hlavné časti kroja boli:

  • rubáš a spodná sukňa
  • biely „šorc“, ktorý bol husto a drobno skladaný (rámovaný)
  • „rukávce“ vyšívané krížovým stehom
  • na hlavých nosili hladký čepiec, z ktorého viseli dve vyšívané „podvíčka“ a bielu plátenú šatku v jednom rohu bohato vyšívanú plným vzorom
  • na nohách nosili výlučne len krpce, do ktorých si obúvali onuce, ktoré volali „šačeny“; z krpcov si nakrúcali až po členky remienky zvané „naokončie“ a ponad ne do pol lýtka šnory, ktoré volali „naovlaky“.


[úprava] Divadlo

Prvé divadelné predstavenie v obci sa konalo v roku 1921 a stretlo sa s dosť veľkým odporom starších ľudí, ktorí sa na divadlo pozerali ako na „komediantstvo“. U mladšej generácie sa však stretlo s veľkou obľubou. Divadlo sa začalo hrávať najmä okolo rokov 19261934. Niekedy sa ročne odohralo až 8 – 10 divadelných predstavení. V roku 1935 bol v obci založený riadny divedelný krúžok pod názvom: „Divedelný krúžok Fr. Urbánka v Ture“. Krúžok hrával ročne 2 – 3 divadelné predstavenia. Úspešnú činnosť umožnilo aj zakúpenie zariadenia javiska. V roku 1937 bolo postavené stále javisko v obecnom dome. Postupom času však divadelný krúžok napriek záujmu obyvateľov zanikol. V súčasnej dobe uvažujú poslanci obecného úradu o znovuotvorení divadelného krúžku.


[úprava] Obecná knižnica

Obecná knižnica bola založená v roku 1952 ako pobočka okresnej knižnice. Od roku 1993 však patrí pod obec Turie. V súčasnosti má knižnica 9947 vlastných kníh. Okrem toho sa tu nachádza 213 kníh s náboženskou tematikou, ktoré sem boli preložené po zrušení katolíckej knižnice. Pre tieto knihy sa však vedie individuálna evidencia. Popri knihách knižnica odoberá aj týždenníky Slovenka a Život. Obecná knižnica sídli v priestoroch obecného domu bez toho, aby platila za prenájom. Okrem toho obecný úrad prispieva každý rok sumou 5000 Sk na nákup nových kníh. Knižnica má v súčasnosti 111 zaregistrovaných čitateľov, z toho asi 2/3 čitateľov sú školopovinné deti zo základnej školy. Druhú najväčšiu skupinu tvorí školopovinná mládež. Potom nasledujú dôchodcovia. Najmenšie alebo takmer žiadne zastúpenie majú pracovne činný obyvatelia obce.


[úprava] Záujmové a spoločenské organizácie

[úprava] Klub slovenských turistov (KST)

Turistický oddiel bol založený v roku 1876 pri miestnej telovýchovnej jednote. Predseda KST je František Lonc (člen IAMES – horolezecký oddiel Horec Žilina, člen Okresnej rady a výkonného výboru KST okresu Žilina, zodpovedný za úsek vysokohorskej turistiky a úsek ochrany prírody, člen Slovenského vysokohorského spolku). Turisti patria medzi najaktívnejších v okrese Žilina. V období rozkvetu mal oddiel okolo 200 členov, dnes je to už iba 25 členov. Turanský turisti vytvorili počas svojej činnosti niekoľko tradičných akcií v okrese. Medzi najdôležitejšie a najstaršie patria Zimný výstup na Čipčie, ktorý organizujú tradične prvú sobotu v Novom roku. Zúčastňuje sa ho v priemere asi 500 účastníkov. Ďalšou tradičnou akciou je každoročná návšteva Roháčov a Vysokých Tatier. Okrem toho organizujú mnoho iných podujatí. Niektorí členovia sa zúčastňujú i podujatí v zahraničí. Pozornosť si zaslúži výstup na Mont Blanc, Matterhorn, Monte Rosu a ďalšie štvortisícovky. Turanský turisti majú naozaj na čom stavať, veď Turská dolina je nevybrúsený diamant medzi klenotmi Slovenskej prírody.

[úprava] Slovenský zväz rádioamatérov

Založil Emanuel Bátor v roku 1965 pod názvom: Rádioorientačný beh klub Turie. Klub má okolo 60 členov, z toho sú piati z Turia. Najväčšie úspechy zaznamenali v [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych] a deväťdesiatych rokoch. Klub vychoval viacerých víťazov napríklad: Danka Chovnová – viacnásobná majsterka Slovenska, Katka Chovanová – viacnásobná majsterka Slovenska a majsterka Európy, Peter Jurčík – majster sveta, Miriam Kráľová – majsterka Európy. Klub dosahuje najlepšie výsledky v rámci Slovenska.

[úprava] Základná organizácia chovateľov poštových holubov (ZOCHPH)

Organizácia bola založená v roku 1976. Hlavným organizátorom je František Becík, ktorý spolu s pánom Valíčkom vlastní aj najviac poštových holubov. Chov poštových holubov sa v našej obce teší veľkej obľube. Chovatelia sa zúčastňujú rôznych súťaží. Za rok je to spolu až 19 pretekov. Preteky sa začínajú 1. majovou nedeľou a končia 1. augustovou nedeľou. Vyhodnocujú sa týždenne tak, že každý holub, ktorý sa zúčastní pretekov dostane podľa svojho umiestnenia určitý počet bodov. Body sa na konci sčítajú a holub s najväčším počtom vyhrá majstrovstvá Oblastného združenia. Úspešní chovatelia sa zúčastňujú aj rôznych výstav. Víťazi Národnej výstavy sa dokonca zúčastňujú olympiády – kde vystavujú chovatelia z celej Európy. I chovatelia z Turia sa jej už zúčastnili. Aj v našej obci sa už konalo niekoľko oblastných výstav.

[úprava] Zväz slovenských záhradkárov

Vznikol v roku 1963 a s menšími prestávkami funguje dodnes. V čase vzniku mal až 113 členov. Členovia pravidelne usporadúvajú výstavy, na ktorých prezentujú svoje výtvory: výšivky, motýle, kvety a ovocie. Raz ročne sa organizuje aj súťaž v štepení. Veková hranica členov je povážlivo vysoká, preto sa v posledných rokoch snažia prilákať aj mládež. Pri Základnej škole Turie zorganizovali Záhradkársky krúžok, kde učili deti štepiť stromčeky.

[úprava] Turianka (spevácka skupina)

Vznikla v roku 1990 a v súčasnej dobe má 7 členov. Skúšky majú v Kultúrnom dome. Hlavnou organizátorkou je pani Pekarová, s ktorou sme sa aj porozprávali:

Ako často škúšate? Tak raz do týždňa, podľa vystúpení.

Pri akých príležitostiach vystupujete? Pri rôznych napríklad pri svadbách, pohreboch, regionálnych slávnostiach, rôznych oslavách… .

Aké ocenenia sa Vám podarilo získať? Vlani v okresnej súťaži Nositelia tradícií sme získali krásne 1. miesto. Zúčastnili sme sa aj krajského kola.


[úprava] Dobrovoľný požiarny zbor (DPZ)

Dobrovoľný požiarny zbor bol založený ešte v roku 1924. Do roku 1948 mal však len 18 členov a výstroj bol tiež veľmi slabý. Používala sa len ručná striekačka. V roku 1952 bol požiarny zbor premenovaný na Českolovenskú požiarnu ochranu, miestnu jednotku. Od roku 19521958 zvíťazila naša jednotka niekoľkokrát v súťaži požiarnych družstiev v okrese Žilina a niekoľkokrát i v rámci kraja. V roku 1958 mala jednotka už 64 členov z toho 15 žien. Za dobrú činnosť dostala v roku 1852 prvú motorovú striekačku PPS – 8. Dňa 7. mája 1955 dostala už druhú motorovú striekačku DVS – 8. O rok neskôr dostali ďalšiu motorovú striekačku DS – 16 dvojkolová s príslušenstvom. Jednotka prevádzala aktívnu kultúrnu činnosť hlavne v zimných mesiacoch divadelnými hrami. Neskôr ju nahradil divadelný krúžok. V súčasnosti jednotka usporadúva každoročne fašiangový sprievod dedinou a pravidelne sa zúčastňuje okresných súťaží.




Mestá a obce okresu Žilina (3+49) 31.12.2003

Belá | Bitarová | Brezany | Čičmany | Divina | Divinka | Dlhé Pole | Dolná Tižina | Dolný Hričov | Ďurčiná | Fačkov | Gbeľany | Horný Hričov | Hôrky | Hričovské Podhradie | Jasenové | Kamenná Poruba | Kľače | Konská | Kotrčiná Lúčka | Krasňany | Kunerad | Lietava, Lietavská Lúčka | Lietavská Svinná - Babkov | Lutiše | Lysica | Malá Čierna | Mojš | Nededza | Nezbudská Lúčka | Ovčiarsko | Paština Závada | Podhorie | Porúbka | Rajec | Rajecká Lesná | Rajecké Teplice | Rosina | Stráňavy | Stránske | Stráža | Strečno | Svederník | Šuja | Teplička nad Váhom | Terchová | Turie | Varín | Veľká Čierna | Višňové | Zbyňov | Žilina

Iné jazyky
Static Wikipedia 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2007 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2006 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu