Bronzová doba

Z Wikipédie

Bronzová doba (alebo lingvisticky nesprávne doba bronzová) je v dejinách praveku a archeológii obdobie, v ktorom sa úplne rozšírilo používanie bronzu a ešte sa nerozšírilo používanie železa. Je to teda obdobie medzi eneolitom (medenou dobou) a všeobecným rozšírením železa (v Európe teda železnou dobou).

Obsah

1 Časové zaradenie
2 Periodizácia
- 2.1 Blízky východ
- 2.2 Európa
3 Charakteristika
4 Slovensko

[úprava] Časové zaradenie

Bronzová doba nastupuje v jednotlivých oblastiach v odlišných časových úsekoch, najskôr azda už od pol. 4. tis. pred Kr.(3500 pred Kr.) možno hovoriť o bronzovej dobe v Mezopotámii a južnom Iráne (aj keď sa v praxi ako hlavná perióda v dejinách Mezopotámie nepoužíva, namiesto toho do roku 3000 pred Kr. trvá chalkolit a potom nasleduje rovno dejinná doba), neskôr v Malej Ázii, Sýrii, Palestíne a egejskej oblasti a v priebehu 2. tis. pred Kr. v celej Európe (najneskôr v severnej) a v Ázii.

Na Slovensku trvala (podľa rôznych delení) od 2 300/2 000/1 900 pred Kr. do 850/800/750/700 pred Kr.

[úprava] Periodizácia

[úprava] Blízky východ

Približné delenie pre Blízky východ:

stará bronzová doba: 3500 - 2000 pred Kr.
stredná bronzová doba: 2000 - 1600 pred Kr.
neskorá bronzová doba: 1600 - 1200 pred Kr.

[úprava] Európa

Pre západnú Európu (západne od Nemecka) sa používa delenie podľa J. Décheletta (bronzová doba trvá 2500 až 800 pred Kr.), ktorý rozlišuje 4 stupne a 7 územných okruhov.

V Maďarsku sa dnes používa šesťstupňové delenie podľa A. Mozsoliscovej.

Pre severnú Európu sa používa delenie podľa O. Monteliusa (bronzová doba trvá 1600 až 550 pred Kr.), ktorý rozlišuje 6 stupňov, z ktorých posledný už zodpovedá železnej dobe v strednej Európe. Jeho systém neskôr upravili poľskí a nemeckí bádatelia.

Pre (západo)strednú Európu sa donedávna najviac používalo delenie podľa P. Reineckeho, ktorý rozlišoval 4 periódy (hlavné stupne) BA až BD (= Br A až Br D; B/Br znamená Reineckeho bronzová doba), ku ktorým boli najnovšie pričlenené aj jeho bývalé prvé dva stupne halštatskej doby HA a HB (= Ha A a Ha B; H/Ha znamená Reineckeho halštatská doba); halštatská doba je teda z dnešného pohľadu kratšia a začína neskôr. Reineckeho stupne sa často ešte detailnejšie členia napr. BA na BA1 a BA2 ( = Br A1 a Br A2). Novšie je delenie podľa H. Müllera-Karpeho, ale základ Reineckeho delenie sa prakticky dodnes používa.

Pre Slovensko sa aktuálne používa takéto delenie (za znakom rovná sa sú uvedené zodpovedajúce Reineckeho stupne):

stará bronzová doba (staršia bronzová doba) = BA1, BA2(, BB1): 2 000 – 1 450 al. 2 300 – 1 600 al. 1 900 – 1 500 pred Kr.
stredná bronzová doba = BB1, BB2, BC1(, BC2): 1 450 – 1 250 al. 1 600 – 1 200 al. 1 500 – 1 200 pred Kr.
mladá bronzová doba (mladšia bronzová doba) = BC2, BD, HA1, HA2: 1 250/1200 – 1 000 pred Kr.
neskorá bronzová doba= HB1, HB2, HB3: 1 000 – 850/800/750/700 pred Kr.

Posledné dve “doby” sa niekedy spájajú do mladej bronzovej doby v širšom zmysle (1 250/1200 - 850/800/750/700 pred Kr.). Delenie s medzníkmi 2000 - 1450 - 1250 - 1000 - 700 vlastne platí aj pre strednú Európu a je to kompromis medzi chronológiou podľa tradičných metód (porovnávanie s písomne doloženými oblasťami na Blízkom východe) s absolútnou chronológiou určenou fyzikálnymi metódami.

[úprava] Charakteristika

Náleziská suroviny potrebnej na legovanie boli zväčša na vzájomne odľahlých miestach a výrobcovia boli odkázaní na rozsiahly transport a obchod. Rozširovala sa medzikmeňová výmena, rozrastala sa vrstva baníkov a kovolejárov. Predtým sa pri metalurgii medi pracovalo azda iba sezónne, v bronzovej dobe organizovane v oddelených špecializovaných občinách. Rozvinutý obchod s kovom v staršej bronzovej dobe dokladajú početné, často aj hmotnostne veľké depoty upravenej suroviny, hrivny.

V poľnohospodárstve k väčším zmenám nedošlo. Pestujú sa tie isté plodiny ako prv, zvýšilo sa však využívanie ťažnej sily zvierat a dreveného pluhu, viac sa používa špecializovaný chov prispôsobený prostrediu, rozvíja sa mliečne hospodárstvo (hlinené cedidlá), vzrastá chov koní.

Platí rozsiahla deľba práce. Kolektívne hospodárstvo a rozhodovanie rodových občín prešlo na jednotlivé rodiny, rodové zväzky zanikajú a menia sa na susedské a územní vzťahy. Začína vznikať administratívna sústava väčších celkov. Stúpa majetková nerovnosť. Rast bohatstva viedol k vojnám. Spoločnosť je ešte viac sociálne diferencovaná, vedúce postavenie majú vojenskí vodcovia. Diferenciácia bola v Európe pomalšia než napríklad v egejskej oblasti.

Remeslá sa oddelili od poľnohospodárstva. Výroba bronzových nástrojov sa osamostatňuje od poľnohospodárstva stáva sa záležitosťou jednotlivca alebo rodín → nastáva špecializácia: rozvíja sa baníctvo, hutníctvo, kovolejárstvo.

Vyrábajú sa nové zbrane: meč, prilba, celkový pancier.

V Európe ľudia žili v dedinských usadlostiach, inde, napr. v egejskej oblasti, už boli mestá, paláce, hrady